- Podrobnosti
-
Uverejnené 23. 08. 2013
Národný výstup na Kriváň 2013
- perom, okom a krokom zdolal Andrej Meleg
Písal sa november roku 2012. Na bratislavskom knižnom veľtrhu Biblioteka 2012, na ktorom sa Slovenské vydavateľské centrum pravidelne zúčastňuje, sme sa s Miroslavom Bielikom, riaditeľom Slovenského literárneho ústavu Matice slovenskej a v súčastnosti aj predsedom Spolku slovenských spisovateľov, dohodli, že v auguste 2013 vystúpime na Kriváň. Vtedy to vyzeralo len ako rozprávka o peknom dobrodružstve, ktorá zostane rýchlo zabudnutá. Našťastie sa tak nestalo. Po niekoľkých nasledujúcich stretnutiach s Mirom Bielikom, mi však bolo jasné, že tohto roku na Kriváň pôjdem a že sa aspoň pokúsim zdolať ten prekrásny tatranský vrch.
Národný výstup na Kriváň 2013 bol venovaný 150. výročiu založenia Matice slovenskej a 1150. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Slovenska
Výstup na Kriváň možno začať z dvoch miest - z Troch studničiek alebo zo
Štrbského Plesa popri Jamskom plese. My sme si zvolili prvú možnosť,
výstup z Troch studničiek. Výstup je náročný, celodenný, ale zároveň aj
jeden z najkrajších na Slovensku a Kriváň je jednoznačne
najfotogenickejší a najslovenskejší štít, právom považovaný za symbol
slovenskej zeme.
Pohli sme sa zavčas rána. Našu výpravu tvorilo, vrátane autora týchto
riadkov, päť členov: Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských
spisovateľov, Ján Tomáš, starosta obce Župkov, Jozef Lukáč, predseda
Dozornej rady Matice slovenskej a Dušan Kubinec, dôchodca, ale
najskúsenejší člen našej expedície, pre ktorého bol toto už 41. výstup
na Kriváň.
Ako sme pomaly postupovali smerom k vrcholcu, začala sa zračiť pod nami
prekrásna krajina. Krásne doliny, vrchy, údolia a plesá sa objavovali
každým ďalším krokom a každým novým metrom nadmorskej výšky. V
slávnostný deň sa spolu s nami na Kriváň vybralo okolo tisíc milovníkov
prírody, horolezeckých zanietencov a slovenských národovcov.
Cesta k vrcholu vedie najprv nádhernou jedľovou horou. Trochu vyššie sa
objaví zranený les. Zničila ho pohroma, ktorá prehrmela Tatrami 19.
novembra 2004. Kde končia kosodreviny, začína ďalšia zaujímavá časť
výstupu – kráčame cez nízke porasty a prekrásne, horskými kvetmi
rozkvitnuté, rozsiahle priestranstvo. Keď prekročíme nadmorskú výšku
2000 metrov, rozlúčime sa s rastlinným svetom a prechádzame kamennými
chodníčkami. V záverečnej fáze výstupu, vo výške 2300 metrov, dotýkajú
sa nás už kolmé steny a skaly. Samotný výstup začína byť nebezpečný, k
slovenskému dvojkrížu na vrchole Kriváňa musíme pokračovať veľmi
opatrne. Dvojkríž, skrášľujúci štít, presne pred desiatimi rokmi
vyniesli a postavili naši kamaráti Jozef Lukáč a Dušan Kubinec a teraz
sa oň z roka na rok starajú.
Na vrchole sme všetci statoční spoločne zaspievali piesne Kto za pravdu
horí a Na Kráľovej holi. Organizátori tohtoročného výstupu predniesli
slávnostné príhovory. V svojom prívete Miroslav Bielik osobitne
pozdravil aj hosťa zo Srbska, Andreja Melega. Bol som poctený týmto
uvítaním a šťastný, že som sa dostal na vrcholec Kriváňa.
Kto
sa dostane na vrchol tohto krásavca, zostane stáť v nemom úžase, aké sú
tie Tatry krásne! Naskytne sa mu pohľad na celé Vysoké Tatry z výšky
takmer 2500 metrov. A na ten moment bude spomínať po celý život...
You have no rights to post comments
Komentárov
Možno, že náš Anjel Meleg tam nebol...?!
Tak nám daj tvoju fotku s s nakríveným Kriváňom... Za tú srbskú zástavu Ondrejovi ani Vučić, ani Nikolić nedali ani dva dináre... Chápeš, brat...?! Anjel mal gule - na rozdiel od nás poslušných amatérov..
V jednej z najznámejších povestí o vzniku Kriváňa, ktoré prerozprával Anton Marec vo svoje knihe Tatranské povesti, sa hovorí, že Kriváň bol vraj kedysi najdriečnejší spomedzi všetkých tatranských štítov. Vysoký, štíhly, strmý... A keďže Všemohúci po stvorení sveta nebol ešte so svojím dielom úplne spokojný, poslal jedného zo svojich anjelov, aby sa vzniesol nad krajinu obdarenú najväčším počtom prírodných krás, či náhodou neostalo niečo nedokončené, či náhodou na niečo nepozabudol. Anjel očarený toľkou krásou, ktorú zhliadol nad slovenskou krajinou, len veľmi ťažko opúšťal tento kraj. Na krajinu padal súmrak. Unavený anjel mal už Tatry skoro za sebou, keď naraz vrazil krídlom do posledného štítu a ten sa pod mohutným nárazom zhrbil a nakrivil. A odvtedy ho údajne ľudia pod Tatrami nazývajú Kriváňom...
Viac zázrakov nájdete na:
www.webjournal.sk/clanok/1064/