Archív
Filter
  • V Archíve Vojvodiny výstava o Slovákoch

    Osvetový a kultúrny život Slovákov medzi dvoma vojnami v Báčskom Petrovci – je názov tematickej výstavy archívnych dokumentov, ktorú si od dnes a do 20. septembra 2019 záujemcovia môžu obzrieť v galerijnom priestore Archívu Vojvodiny. Táto multimediálna výstava je venovaná stým výročiam usporiadania Slovenských národných slávností, zakladania gymnázia a tiež tlačiarne v Petrovci. Jej tematický koncept bol vypracovaný tak, aby sa chronologicky mohli sledovať udalosti späté so zakladaním a pôsobením slávností a uvedených inštitúcií vojvodinských Slovákov, ako aj Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v medzivojnovom období. Výstava vznikla v spolupráci Múzea Vojvodiny, Archívu Vojvodiny a Historického archívu mesta Nový Sad.

  • Slovenskie národňje novini z roku 1845

    Vzhľadom na bohatý zdroj správ spred 174 rokov, akými sú Slovenskje národňje novini, sme sa rozhodli uverejniť výber vo forme novín so zameraním na osady Dolnej zeme. Tu sa dozvedáme, ako žili, pracovali, no najmä dorábali to, čo človek najviac potrebuje – každodennú obživu. Všetko čo robili, robili so zanietením tamojších ľudí, s vervou a vytrvalosťou. Takže, nech sa páči, čítajte.

  • Slávnosti štartovali troma výstavami

    Tri včerajšie vernisáže boli akoby tri lastovičky zvestujúce trojnásobné slávnosťové storočnice. Otvorením výstav v Spolku petrovských žien, v parku Zuzky Medveďovej a v predsieni Slovenského vojvodinského divadla sa fakticky začal program tohtoročných Slovenských národných slávností, ktoré budú prebiehať v znamení významných jubileí. Predovšetkým si pripomenieme sté výročia slávností, gymnázia a kníhtlačiarne. Prvé z troch podujatí prebiehalo na námestí pri pomníku, pred sídlom petrovských spolkárok. Po príležitostnom programe si návštevníci mohli obzrieť nainštalovanú výstavu Z Klenotnice našej ľudovej tvorivosti. Na otvorenom priestore, pod holým nebom, pred knižnicou Štefana Homolu si od včera na paneloch možno obzrieť výstavu Storočnice a prečítať zhrnuto o našich stých jubileách. Výstava fotografií a fotomonogarfie Fókus na Báčsky Petrovec Igora Bovdiša bola tretím včerajším podujatím.

  • Výstava carvingu Pavla Chrťana

    „Carving je umenie vyrezávania ovocia a zeleniny do nádherných tvarov, ktoré zobrazujú život človeka a všetko , čo ho obklopuje. V rukách špičkových carving majstrov sa melón, mango, tekvica, cvikla, kaleráb a iné ovocie a zeleniny rýchlo a jednoducho menia na historické osobnosti, znamenité architektonické stavby, prekrásnych vtákov a božské kvety." Uvádza sa to v malom afiši k nekaždodennej výstave carving umenia Master Chef Carving Pavla Chrťana z Kysáča. Autor sa tam vyznáva, že sa snaží vyčariť úsmev na tvárach ľudí, kým si pozerajú jeho tvorbu. To sa mu v úplnosti podarilo aj včera, na jeho prvej samostatnej výstave. Mnohým nielen vyčaril úsmev, skôr to bolo ohromenie z nevšednej krásy. Umelecký výtvor, ktorý vznikol v noci pred vernisážou, niekto nazval umeleckým aranžmánom a iný zas skulptúrou. Či už bolo sochárskym dielom, alebo iba čiastočne upraveným výtvorom toho Najvyššieho, Pavel Chrťana skromne vyznáva, že má dar od Boha, ktorý chce využívať na potešenie seba a iných.

  • Z aromatického literárneho záhonu Viery Benkovej

    ...nedivte sa, že sa do tohto môjho literárneho záhonu dostala už pomaly zabudnutá a priam do úplného zabudnutia odsunutá vynikajúca rastlina, ktorú sme ako deti volali „parôžky". Hrali sme sa s jej plodmi, robili sme si z nich pečiatky alebo nám to boli poštové listy, do ktorých sme si ukrývali naše tajné sny a slová... A sťa v pravej rozprávke „parôžky" sme potom zjedli; ako deti sme tušili, že tieto plody sú liečivé a po ich prehltnutí naše tajomstvá zostanú naďalej tajomstvami... Slezové plody – koláčiky, pagáčiky či parôžky, liečili nielen telo, ale aj ľudskú dušu... Píše okrem iného Viera Benková, v krátkej próze Slezová ruža, kde opisuje i priaznivé vplyvy slezu pri niektorých zdravotných problémoch. Avšak, do tohto liečiteľsko-spomienkovo-literárneho príbehu mimochodom vsunula aj román Záhrada slezovej farby Branka Ćopića, pestovanie slezovej ruže v záhrade pána učiteľa Alberta Martiša v Padine, niekdajšie prašné cesty v jej rodnom Petrovci... Podobným spôsobom autorka vo svojej najnovšej knihe Z aromatického literárneho záhonu opísala pätnásť rastlín. Knihu v týchto dňoch vydal MOMS Petrovec k spisovateľkinej osemdesiatke.

  • Výstavy na PDvK v Kulpíne

    V rámci kulpínskych osláv v minulú sobotu svoju činnosť predstavili spolky žien a združenia z viacerých prostredí. V miestnostiach Spolku kulpínskych žien bola nainštalovaná výstava Výbava mladuchy, otvorená bola výstava obrazov, ktoré vznikli na 3. Slovenskom výtvarnom tábore v Kulpíne a nevystala ani tradičná tortiáda kulpínskych spolkárok. Výstavu Výbava mladuchy si budú môcť prísť pozrieť aj návštevníci Slovenských národných slávností. Nainštalovaná je v kulpínskom kaštieli vo vedľajšej budove.

  • Výročia Michala Milana Harminca

    Michal Milan Harminc (7. 10. 1869 Kulpín - Juhoslávia - 5. 8. 1964 Bratislava) bol najaktívnejší slovenský architekt, priekopník slovenskej modernej architektúry. Za sebou zanechal impozantných takmer 300 realizovaných diel rôznych typologických druhov na území bývalého Rakúsko-Uhorska, neskôr Slovenska v rámci vtedajšieho Československa, či na pôde nástupníckych štátov – v Maďarsku, v Srbsku, v Rumunsku, no i na Ukrajine. Stavby vznikali v rokoch 1887 – 1951 a právom Harminca zaradili k najproduktívnejším architektom nielen na Slovensku, ale aj v širšom európskom priestore. Tohtoročné Predslávnosťové dni v Kulpíne boli venované tomuto významnému kulpínskemu rodákovi. Najprv v piatok večer vo foyer veľkého kaštieľa Jana Pohaničová otvorila výstavu fotografií Harmincových stavieb a sobotňajšia slávnostná akadémia bola venovanú jubileám: 150 výročiu narodenia a 55 rokov úmrtia nestora slovenskej architektúry. Premietnutý bol tiež dokumentárny film o staviteľovi Michalovi Milanovi Harmincovi z produkcie RTV.

  • IN MEMORIAM: Jaroslav Litavský DIDI

    Dokráčal svoje kroky rokov. V 68. roku života, po dlhej a ťažkej chorobe, vykročil na dráhu večnosti. Jaroslav Litavský sa narodil v Starej Pazove 14. septembra 1951. V rodisku ukončil základnú školu a gymnázium a v Novom Sade sa zapísal najprv na dejepis a potom na právo, no ani jedno z toho neukončil. Bližšie mal k umeniu – rád písal a hrával divadlo a v tom dosahoval úspechy. Všetci ho volali Didi. Zanechal stopu nielen v kultúrnom živote Starej Pazovy. Vo svojej básnickej zbierke Kroky rokov uviedol, že napriek nevydareným akademickým pokusom, celý život tvrdo študoval – umenie života. Takmer celý život sa venoval novinárčeniu a peknému písanému slovu.

  • Kovačická a kulpínska svadba

    Jedinečná Detská svadba z Kovačice hosťovala v Kulpíne. Už trinásty rok ju úspešne organizuje Pavel Baláž a Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka v spolupráci s kovačickými matičiarmi. Hra na detskú svadbu predstavuje starodávne svadobné zvyky dolnozemských Slovákov predovšetkým v Kovačici, ale aj v ďalších našich prostrediach. Tentoraz sa ku kovačickým svadobníkom pripojili aj domáci Kulpínčania a predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová s hrdosťou hovorila o novej kulpínskej parte, ktorú zhotovili členky spolku a ktoré pre tohtoročné podujatie Svadba voľakedy a dnes pripravili i výstavu o svadobných zvykoch. Do areálu kulpínskeho kaštieľa si toto podujatie v sobotu popoludní prišla pozrieť i konzulka Slovenskej republiky v Srbsku Barbora Galovićová.

  • PDvK 2019 – gala program

    „My sme hrdí, že Slovensko na oslavách reprezentovala práve Mužská spevácka skupina LIDOVEC, ktorá pôsobí pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Solčanoch. Ako poznáme chlapov z Lidovca, určite vytvorili nezabudnuteľnú atmosféru, predviedli sa vo svojich nádherných solčanských krojoch a predovšetkým ukázali svoj výnimočný talent. Oslavy svojou účasťou podporil vedúci MSS Lidovca Marián Veverka, predseda MO MS Solčany Jaroslav Hačko a predseda MO MS Tovarníky František Ďurina, ktorý už dlhé roky zabezpečuje zahraničnú matičnú spoluprácu s KUS Zvolen Kulpín. Vďaka nášmu kolegovi Petrovi Horňákovi Vám v reportáži TV Matica v najbližších dňoch sprostredkujeme kulpínske oslavy a predovšetkým život hrdých Slovákov - početnej slovenskej enklávy žijúcej vo Vojvodine," napísali predstavitelia Domu Matice slovenskej v Nitre. Z včerajšieho bohatého programu, ktorým Kulpínčania oslávili Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne a Svadbu voľakedy a dnes, fotograficky a video nahrávkami sprostredkúvame vystúpenie súboru Lidovec a večerný gala program.

  • IN MEMORIAM: Pavel Hric (1956 – 2019)

    Náhle a nečakane, v 63. roku života, opustil nás televízny redaktor Pavel Hric. Bol najstarším novinárom v Slovenskej redakcii TVNS. Do nej prišiel po jej osamostatnení 1. apríla 1981 a v nej strávil 38 rokov. Počas toho obdobia, teda prakticky od samotných televíznych začiatkov, robil všetko a vyskúšal sa vo všetkých novinárskych žánroch. V poslednom období sa zameral predovšetkým na dokumentaristiku. Netrpezlivo čakal dôchodok, avšak nedožil sa tej chvíle.

  • túryLITERAtúry v Kulpíne

    Pred dvomi rokmi, polovicou augusta 2017, po hluku Slovenských národných slávností, na Kulpínčanov a ich hostí zapôsobil tichý augustový večer, na ktorom s literárno-hudobným pásmom, vystúpili členovia Klubu nezávislých spisovateľov zo Slovenska. Po dvoch rokoch sa zážitok zopakoval, tentoraz však spisovatelia zo Slovenska boli zvestovateľmi Predslávnosťových dní v Kulpíne (PDvK) a teda aj tohtoročných slávností v Petrovci. Včerajším pásmom slova a hudba túryLITERAtúry v reštaurácii Lipa štartovali tohtoročné PDvK a o bohatý duchovný zážitok sa postarali spisovatelia Judita Kaššovicová, Juraj Šebesta a Miroslav Brück, ako aj hudobník Miloš Železňák. Takmer celkom náhodou na večierok zavítala aj delegácia významných predstaviteľov slovenskej národnostnej menšiny z Maďarska, čím večierok získal širší medzinárodný ráz. A keďže sa nič nedeje náhodou, ktovie kam nasmerujú ďalšie literárne túry.

  • Dožinky a duch obilia

    Dožinky alebo aj obžinky sú slávnosti ukončenia žatvy a najčastejšie majú náboženský charakter. Slávnosť môže zahŕňať odváženie posledného snopu z poľa, predanie dožinkového venca hospodárovi a vinšovanie hojnosti úrody v ďalšom roku. Gazda ich po tom častoval a nasledovala hostina s hudbou a tancom. Mnohé žatevné zvyky, ktoré sa ojedinele dodnes pestujú, charakterizuje snaha o zachovanie „ducha" vegetácie aj po zbere plodín a prenesenie jeho priaznivého pôsobenia aj na nasledujúci rok. Ide o zvyky a rituály, ktoré spája použitie slamy a pšeničného zrna v obradno - zvykových rituáloch. V minulosti boli hlboko zakorenené povery o existencii „žitného ducha", ktorého bolo treba uchrániť pre nasledujúci vegetačný cyklus. Teda, spaľovanie slamy na poli bol neprípustný čin, snáď i zločin. Slama sa zvážala domov do stohov.

  • 75 rokov XIV. VÚSB

    Odhaduje sa, že v II. svetovej vojne zahynulo vyše 5.000 bojovníkov z radu vojvodinských Slovákov. Presný počet sa dodnes nevie, avšak matematika a percentá vedia o všeličom svedčiť. Tak tie čísla napovedajú, že percentuálne vo vojne padlo možno najviac práve našich obetí. Aj ďalší údaj svedčí o hrdinskosti a lojalite našej menšiny: z úhrne 15 vojvodinských brigád, iba slovenská a maďarská menšina formovali národnostné brigády.

  • Aké je to naše ľudské srdce?

    Je zlo v človeku naveky a musí v ňom byť? Možno áno, ale iste to záleží aj na okolnostiach, závisí od spoločenskej klímy, či sa to zlo rozhorí, alebo iba ticho tlie. Či doň ľudia dúchajú, či naň prikladajú... Extrémisti, a nezáleží na tom akej orientácie, sú vždy tí, ktorí dávajú dejinám zhubný smer, ktorých vnútorným motorom je nenávisť. Nenávisti je v súčasnosti preveľa, keďže žijeme v krízovej spoločnosti. Aj celý náš život je už v kríze. Tá sa usadila do hlbín morálky a psychológie. U správneho človeka je to povel na alarm. Súrne treba na ňu, na tú morálku rázne siahať, hoci je to bolestivé. Lebo len poznávaním príčiny choroby, teda tej už hlboko zakorenenej nenávisti, sa liečba stáva možnou. Treba si uvedomiť, že musíme liečiť našu spoločnosť. Takto uvažuje Pavel Sklenár, senior Banátskeho seniorátu SEAVC v Srbsku.

  • Slovenský výtvarný tábor 2019

    Tretí ročník tvorivého umeleckého stretnutia pod názvom Slovenská výtvarná kolónia/ tábor sa uskutočnil dnes v Muzeálnom komplexe v Kulpíne. Podľa názoru účastníkov a tiež organizátorov, stretnutie bolo úspešné, veľmi príjemné, inšpiratívne a nanajvýš tvorivé. Všetci výtvarníci urobili najmenej jeden obraz či umelecký predmet a niektorí urobili dokonca aj viac. Témou výtvarných prác boli kulpínske motívy. Organizátor MOMS Kulpín zabezpečil maliarske plátno, farby, občerstvenie a stravu. Na prvom výtvarníckom tábore sa zúčastnilo osemnásť maliarov, vlani ich už bolo 23 a v tomto roku 26. Prišli z Petrovca, Kysáča, Selenče, Hložian, Báčskej Palanky, Boľoviec a Kulpína. Pozdravil ich predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža a kolóniu otvoril predseda kulpínskej výtvarnej skupiny KEBY... Vladimír Grňa, farár v Báčskej Palanke.

  • Kulpin fest 2019

    V Kulpíne dnes štartoval a zajtra bude pokračovať 13. rock festival Kulpin fest. Keďže sa v minulom roku podujatie neusporiadalo, v tomto roku sa festival vrátil do kalendára našich kultúrnych podujatí so starým známym sloganom: „Najväčší malý festival vo Vojvodine". Tohtoročný comeback Kulpin festu sprevádza azda doteraz najbohatší program. Dnes večer vystupujú veteráni Southlandersi a Industrijski Kombinat z Báčskeho Petrovca ako aj najznámejšie mená Alen Islamović a Riblja čorba. Zajtrajší festivalový večierok bude sprevádzať tvrdší zvuk, ktorým sa zachová základná orientácia tohto festivalu a venovaný bude punkovej hudbe. Krv v žilách by návštevníkom mala rozprúdiť novosadská skupina 5 minuta slave a dve skupiny z Kragujevca: Epilog a ČBS, ako aj ideoví tvorcovia festivalu – Lude krawe z Báčskeho Petrovca.

  • Rodáci rodákom

    V SVD v Báčskom Petrovci 16. júla 2019 odznel kultúrno-umelecký program Rodáci rodákom. Na ňom vystúpil Folklórny súbor Liptár z Austrálie, Folklórny súbor Petrovčan, folkloristi Kultúrno-umeleckého spolku Zvolen z Kulpína a niekoľkí sóloví speváci. Súbor Liptár, pôsobiaci v rámci spolku Ľudovíta Štúra v Melbourne, pricestoval do Vojvodiny kde pokračuje vo svojej druhej časti európskeho turné. Austrálski tanečníci prišli medzi vojvodinských Slovákov po absolvovaní niekoľkých vystúpení na Slovensku. V nedeľu účinkovali na Detve a predtým na Heľpe, v Klenovci, vo Zvolene a v Bratislave na Dni zahraničných Slovákov. Na festivale Akademický Zvolen, s choreografiou Svadba zo Selenče získali cenu za "Udržiavanie tradícií Dolnozemských Slovákov v Austrálii". S uvedenou choreografiou sa predstavili aj v Báčskom Petrovci, za čo ich obecenstvo v plnej sieni SVD odmenilo dlhým, oduševneným potleskom.

  • Biologický krúžok na petrovskom gymnáziu

    V bohatých dejinách petrovského gymnázia a spoločenského života s ním spätého, organizované boli rôzne formy mimoškolskej, mimotriednej a mimoprogramovej výučby a vzdelávania. Sem patrili rôzne žiacke športové kluby, predovšetkým šachový, potom rôzne kultúrne sekcie. ako čo boli divadelná, hudobná a tanečná, ako i známy zamovzdelávací literárny krúžok Sládkovič, v ktorom si cibrili literárne perá aj naši známi, úspešní spisovatelia. Obdobne boli aktívne aj vedecké krúžky: chemický, historický a predovšetkým biologický. Žiaci sedliackeho, dedinského pôvodu mali blízko k prírodným vedám preto aj prejavili osobitný záujem o prácu v biologickom krúžku.

  • Spomínajme na svojich vodcov...

    V tomto roku si pripomíname až tri 110-ročnice narodenia farárov Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Juhoslávii. Pavel Strehársky sa narodil 23. februára 1909 v Selenči, Michal Milan Štrba 17. júla 1909 v Báčskej Palanke a Vladimír Gustav Babylon 19. septembra 1909 v Rume. Prví dvaja ukončili gymnázium v Báčskom Petrovci, kým Gustav Babylon na petrovskom gymnáziu vyše päť rokov vyučoval.

  • Kanál a jeho dejiny

    V ostatnom čase sa na tejto stránke viackrát objavilo pripomenutie si kanála tečúceho okolo Kulpína najmä v súvislosti s jeho znečistením. Podarilo sa nám nájsť zákon, podľa ktorého prebehla jeho výstavba. No najprv si pripomeňme niekoľko kľúčových údajov spojených s ním a aj s Veľkým báčskym kanálom.

  • Folklór náš každodenný...

    Dnešným popoludňajším programom Krajanskej nedele vrcholili 54. Folklórne slávnosti pod Poľanou v Detve na Slovensku s témou Čaro pastierov. Na Krajanskej nedeli tradične vystupujú zahraniční Slováci a v tomto roku to boli dva súbory zo Srbska – Detvan z Vojlovice a Jednota zo Šídu, dva maďarské a po jeden súbor z Česka, Rumunska, Poľska, Francúzska, ako aj Folklórny súbor Liptár z Austrálie. Keďže sa v rámci podpolianskych slávností, už niekoľko rokov organizuje aj Krajanský dvor, na ňom sa tiež schádzajú a prezentujú Slováci z diaspóry, prevažne spolky a združenia, ktoré tam vystavujú, ale aj predávajú svoje výrobky. Či tak, či onak, niektorí sa domov vracajú spokojní, niektorí menej, niekto zarobil, niekto je stratový, niekto sa unavil, niekto reštartoval... Niekto stále spieval a tancoval. Aj dážď si tiež občas zadupotal...

  • Kulpínske slávnosti

    Tri podujatia zhrnuté do troch dní: Deň Kulpína, Predslávnosťové dni v Kulpíne (PDvK) a Svadba voľakedy a dnes, budú mať v tomto roku aj „bonus" program – literárnu besedu a ňou sa kulpínske oslavy rozšíria o ďalší deň. Trvať teda budú od štvrtka 25. júla do nedele 28. júla a majú už aj vstupné programy, ktoré sa usporiadajú týždeň pred týmito ústrednými podujatiami. Rock-punk festival Kulpin fest bude prebiehať 19. a 20. júla 2019 na štadióne FK Kulpín, s tým, že sa kemp otvorí už vo štvrtok 18. júla, a výtvarnícky tábor usporiadajú 20. júla 2019 v parku Dundjerskovho kaštieľa.

  • Úhyn rýb v kanáli

    Vo štvrtok 11. júla 2019 na kanáli DTD, na úseku Báčsky Petrovec - Karavukovo, v časti známej ako "triangla" bol zaregistrovaný masový úhyn rýb. Všimli si ho rybári, ktorí ihneď reagovali a hlásili kompetentným. Uviedli, že zahynulo veľké množstvo rýb rôzneho druhu, vrátane šťuky, že je voda špecifickej vône a na jej povrchu pláva akási tráva. Inšpekcia, rybárske služby, ako aj tímy verejného podniku „Vody Vojvodiny" a vodohospodárskeho inšpektorátu dnes boli v teréne. Podľa vedúceho pokrajinskej inšpekcie životného prostredia Nemanju Ivanovića prvé zistenia svedčia, že je voda na tomto úseku kanála „mastná" a predpokladá, že pravdepodobne do vody boli vypustené nejaké mastné kvapaliny. Podľa jeho slov najviac úhynu utrpela biela ryba a ostriež, druhy ktoré sú zvlášť citlivé na zloženie vody.

  • Deň Kulpína

    Dnes je Deň Kulpína. Keďže dôvodov na oslavu snáď ani nieto, oslavy žiadne ani neboli a nič osobitné sa dnes v tento našej dedine s bohatou tradíciou neorganizovalo. Doprajme si preto aspoň krátku pomyslenú prechádzku kulpínskym kaštieľom. Cez jeho brány každoročne prejde okolo osem – deväťtisíc návštevníkov a v kaštieli sa organizujú aj rôzne programy, literárne večierky, tradičné podujatia, ako aj natáčanie seriálov, filmov... Aj v súčasnosti sú tam filmári, ktorí si kaštieľ prenajali na niekoľko mesiacov. Objekt je preto zatvorený pre návštevníkov a nájomcovia si kaštieľ prispôsobili vlastným potrebám. Obyčajne sa táto starobylá kultúrna pamiatka s každým novým filmom či seriálom prispôsobuje dobe, v ktorej sa udalosť odohrala. Niekto z toho všetkého iste má úžitok, avšak Kulpínčanom sa z toho nič nedostane. A bol ten kaštieľ z ruín zachránený, aby Kulpínčania, ale aj milovníci umenia, dejín a poľnohospodárstva, ako aj všetci Slováci, mali z neho osoh a radosť.

  • Dávid Fic, žiak generácie

    „Mám rôzne záľuby... Rád čítam, rád komunikujem s ľuďmi a počúvam ich životné skúsenosti (od dieťaťa po starých ľudí), rád cestujem - stretávam sa s novými kultúrami, rád spievam a hrám - páči sa mi to a veľmi rád pracujem aj s mladými ľuďmi - chcem im pomáhať, pretože mnohí sa stratili v tomto rýchlo sa meniacom svete a potrebujú niekoho, kto s nimi bude. Toto leto mám naplánované tri tábory - dva detské a jeden tínedžerský a naozaj sa mi páči byť tu a slúžiť týmto mladým ľuďom," povedal pre Nedeljne novine z Báčskej Palanky Dávid Fic zo Silbaša, žiak generácie na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci.

  • Škola volá – žiakov na zápis a majstrov do roboty

    Na budove nášho storočného gymnázia v Báčskom Petrovci sa hneď po ukončení školského roku začala veľká rekonštrukcia, sanácia budovy, ktorá sa má zakončiť do 31. augusta. Robí sa hydroizolácia, takže sú všetky základy odkopané. Keď sa odkopali, vykonávateľ prác s potešením skonštatoval, že boli pred storočím veľmi kvalitne urobené. Hydroizolácia by mala byť ukončená do konca augusta, aby žiakov 1. septembra privítala už vynovená školská budova. Do jej lavíc by si malo sadnúť 310 žiakov, z čoho 81prvákov. Ozrejmuje riaditeľka gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci Anna Medveďová.

  • Piť, či nepiť... vodu?

    Alebo ju radšej vylievať kompetentným pred dvere? V celej Báčskopetrovskej obci je nie celkom zdravotne bezpečná pitná voda, no v Kulpíne je situácia kritická. Voda v kulpínskom vodovode má zvýšenú koncentráciu amoniaku, arzénu, chloridu, nitritu... Množstvá amoniaku a chloridu boli zvýšené aj vo vzorke vody z kulpínskej základnej školy, kde namerali tiež i nepovolené mikrobiologické parametre, čiže mezofilné a baktérie Proteus druhu. Arzén, ktorý je nervový jed, je mutagénny a spôsobuje rakovinu, je dokonca prítomný aj vo vode z kulpínskej eko studne. Kulpínska voda na základe laboratórnych analýz nezodpovedá normám Pravidiel o hygienicky bezpečnej pitnej vode. Pritom, Kulpínčania platia za pitnú vodu a dostávajú nezdravú technickú vodu, ktorá sa k nim dostáva starým, škodlivým potrubím, ktorá by sa nesmela dávať ani dobytku, lebo sa cez potravinový reťazec nakoniec predsa dostáva do ľudského organizmu...

  • XX. Cyrilo-metodský večierok

    Sviatok Cyrila a Metoda si v Báčskom Petrovci osobitne pripomínajú už 20 rokov. Na význam týchto solúnskych bratov poukázali aj včerajším príležitostným programom. Večierok prebiehal v petrovskom evanjelickom kostole a spoločne ho usporiadali MOMS Petrovec a petrovský cirkevný zbor. Zvláštnosť večerného chrámového šera a starostlivo koncipovaný program, dodal týmto oslavám slovanského písomníctva a kresťanskej kultúry slávnostnú pečať. Úvodom sa prihovoril zborový farár Ján Vida a v mene MOMS Petrovec predsedníčka Katarína Melegová Melichová.

  • 5. júl - Cyril a Metod, Deň zahraničných Slovákov

    Dnes si pripomíname svätých Cyrila a Metoda. Na počesť týchto našich vierozvestcov, ale aj slovenského zahraničného sveta, dnes na Slovensku prebiehajú viaceré podujatia, keďže tento deň roku 1994 Národná rada Slovenskej republiky vyhlásila i za Deň zahraničných Slovákov. Ním Slovenská republika vyjadruje vďaku Slovákom v diaspóre, ktorí neustále zachovávajú a vo všetkých kútoch sveta pestujú slovenské národné povedomie. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) každoročne pri tejto príležitosti organizuje stretnutie pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke a v podvečerných hodinách kultúrno- umelecký program na Hlavnom námestí v Bratislave. V Maďarsku je dnešný deň sviatkom tamojších Slovákov – Dňom Slovákov v Maďarsku, ktorý však oslávia zajtra.

  • In memoriam – Pavel Pop

    Po dlhej a ťažkej chorobe vo veku 71 rokov 4. júla 2019 z našich radov sa ticho vykradol majster štetca Pavel Pop. Umelec, veľmi presvedčivý a veľmi istý, na ktorého obrazoch cítiť silný autorský odtlačok. Tie diela nám ponechal a s nimi tu zostal i duch samotného Pavla, duch jeho umenia, duch jedného postupu, ktorý iba Pavel mohol realizovať a ktorý nám iba on mohol ponúknuť. Vďaka mu!

  • Kulpinfest 013

    Mládežnícky punk-rock festival Kulpinfest 013 bude prebiehať v dňoch 19. – 20. júla 2019 na štadióne FK Kulpín. Vystúpia Southlanders, Industrijski kombinat, Alen Islamović, Riblja čorba, 5 minuta slave, Epilog, Čovek bez sluha a Lude krawe, ktoré po piatich rokoch, špeciálne pre Kulpinfest 013, znova vyjdú na scénu. Vstupenky sú už v predaji a dvojdňová sa predáva za 1500 a jednodňová za 1000 dinárov. Možno si ich zadovážiť v Kulpíne, Petrovci, Novom Sade, Báčskej Palanke, Selenči a Sombore. Aj v tomto roku počas festivalu bude otvorený i kemp, ktorý začne s prácou už vo štvrtok o 18,00. Na denných after party vystúpia Massivity i LegoDuo. Viac informácií na: https://www.facebook.com/kulpinfestpage/

  • Tri desaťročia Galérie Zuzky Medveďovej

    Jubilujúca galéria Zuzky Medveďovej z Báčskeho Petrovca, ako inštitúcia organizačne zastrešená Múzeom vojvodinských Slovákov, zohrala veľmi významnú úlohu v afirmácii výtvarného umenia ako jedného z najvýznamnejších segmentov súčasnej kultúry Slovákov v Srbsku. V jej výstavnom priestore od 1. júla 1989 do 1. júla 2019 bolo realizovaných až 124 umeleckých výstav. Včera otvorená výstava malieb našej prvej akademickej maliarky Zuzky Medveďovej je v poradí 125. O tridsaťročnej výstavnej činnosti najprv hovorila riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov Anna Séčová Pintírová a po nej sa prihovoril Vladimír Valentík, zakladateľ Galérie a kurátor väčšiny výstav, teda aj tejto najnovšej, jubilejnej, ktorou predstavil najfrekventovanejšie Zuzkine obrazy z fondu Galérie Zuzky Medveďovej. Výstavu otvorila predsedníčka Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Libuška Lakatošová.

  • IN MEMORIAM – Juraj Valihora

    Po dlhej a ťažkej chorobe, vo veku 70 rokov, dnes ráno v Rumenke umrel Juraj Valihora, rozhlasový novinár na dôchodku. V zborníku príspevkov Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad Na vlnách jubilea (SVC, Báčsky Petrovec 2009) Juraj, vtedy už dôchodca, napísal článok s titulkom Nič nás nesmie prekvapiť. Asi sa ani on sám, životom skúšaný, ničomu už viac nechcel dať prekvapiť. Zdravie mal totiž výrazne naštrbené ešte v najlepšom produktívnom veku, potom to už nikdy viac nemohol byť plnohodnotný život. Napriek zdravotným ťažkostiam, aj po príhode, keď mu život visel na vlásku, do roboty každodenne chodieval ešte ďalších pätnásť rokov. Bojoval. No teraz už životný zápas vzdal.

  • Studňa a voda

    Si pre mňa studňa, v ktorej som ja voda, píše Viera Benková v básni Studňa a voda, podľa ktorej pomenovala i svoju sedemnástu básnickú zbierku. V letných horúčavách si viac než inokedy uvedomujeme význam vody. Lebo, voda je základ všetkého. „Voda je aj živá voda, symbol života, zrodu, ale aj nevyhnutnosť, pŕška z nebies, ultimátum. Voda sa v studni spoznáva, ako v biblických veršoch, pri studni sa aj zamilovaní stretajú. Život ich potom spája a križuje a stávajú sa jedno. Nad zrkadlom vody sa aj Narcis spoznáva. Voda, nakoniec, vyperie všetok kal a usadeninu, žiaľ a muku každodennosti," uvádza literárna kritička Slavica Jovanovićová, ktorá dodáva, že pri básni Studňa a voda môžeme hovoriť i o ľúbostných motívoch. Studňa a voda je totiž spoveď Viery Benkovej, osobná lyrika našej poprednej spisovateľky, ktorá v tomto roku oslavuje svoje osemdesiatiny.

  • Výstava insitného umenia v Ženeve

    Stála misia Slovenskej republiky pri Organizácii spojených národov v Ženeve v spolupráci so SM Srbska pri OSN v Ženeve a v spolupráci s galériou Babka, dňa 28.6.2019 otvorila v Paláci národov Výstavu insitného umenia – Slovak Naive Art in Serbia. Obrazy o umelecké predmety pochádzajú zo súkromnej galérie insitného umenia Babka v Kovačici. Galéria funguje podľa princípu UNESCO „Živý ľudský poklad", ktorý zahŕňa voľný prenos vedomostí a zručností pri tvorbe umeleckých predmetov a suvenírov z generácie na generáciu. Galéria Babka bola v roku 2001 zo strany UNESCO vyhlásená za svetové stredisko vydavateľskej činnosti insitného maliarstva.

  • Návšteva z Toleda

    Vo štvrtok 27. júna 2019 v slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci odznel koncert hosťujúceho orchestra z Ohia a bášskopetrovského obecného cirkevného spevokolu Credimus. Hudobníci z USA, z Toleda prišli vedení Robertom Johnsonom, pastorom Evanjelickej luteránskej cirkvi v Amerike, ktorý v roku 2017 na pozvanie CZ Kulpín pobudol v tomto našom zbore jeden mesiac. Monitoroval situáciu v SEAVC v Srbsku s cieľom prehĺbenia spolupráce medzi dvomi evanjelickými cirkvami, ktorá pretrváva už štrnásť rokov. Tento zájazd jednej časti členov toledského symfonického orchestra predstavuje ďalší krok vo vzájomnom približovaní. Na pôde gymnázia hostí z USA privítala riaditeľka Anna Medveďová.

  • Informácie zo SEAVC v Srbsku

    V novosadskom chráme Božom včera prebiehala schôdza Synody Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku. Pred jej začiatkom sa predstavitelia všetkých našich cirkevných zborov zúčastnili na bohoslužbách na ktorých kázňou poslúžil Ondrej Marčok, farár kysáčsky. Na synode odzneli správy o aktivitách zo všetkých troch seniorátov a na návrh biskupa SEAVC d.p. Samuela Vrbovského schválená bola i zmena cirkevnej Ústavy. Ňou sa zrušila veková hranica pre biskupa, čo znamená, že sa odteraz biskupom bude môcť stať praktický každý vyškolený kňaz, bez ohľadu na vek a odpracovanú pracovnú dobu. Tým pádom sa prakticky začali aj prípravy na voľbu biskupa, keďže súčasnému najvyššiemu hodnostárovi SEAVC v Srbsku na budúci rok vyprší mandát.

  • Kolorit dolnozemcov z Vojvodiny

    ..."Kolorit dolnozemcov z Vojvodiny okrášľuje sveta kúty od Melbournu po Toronto, nuž a medzitým najmä v Európe – v ich materskej vlasti predkov – v súčasnom Slovensku, ale aj Nemecku či inde. Čo je akiste pozoruhodné, svet ich nielenže zaznamenáva, akceptuje, ale ich aj vďaka umeleckým sklonom a emotívnosti ich kumštu aj zaslúžene obdivuje." Uvádza portál Slovenské zahraničie https://www.slovenskezahranicie.sk/sk/krajania-informuju/3033/lesy-a-roviny-michala-durovku-v-zeneve ozrejmujúc, že v švajčiarskej Ženeve do 23. júna 2019 vystavoval výtvarník Michal Ďurovka z Kysáča. A Dolenjski list zo Slovinska píše o výtvarnom tábore v Trebnji, na ktorom sa zúčastnil aj náš insitný maliar Martin Pap z Padiny.

  • Chmeliari a chmeliarstvo

    Na začiatku XX. storočia, vďaka „chmeľovej kultúre", Petrovec sa mení v mesto, dedinské obyvateľstvo sa pozmeňuje v meštiacke a dedina sa stáva najväčším výrobcom chmeľu v Uhorsku. V časopise Domácnosť a škola, ktorý vychádzal v Iloku v období 1911-1914 a redaktorom bol Jozef Maliak, v ročníku IV august-september 1914, číslo 8-9, sa píše o Petrovci a chmeli, ktorý v tejto našej dedine spôsobil úplný prevrat. V Petrovci sa chmeľu venovala patričná pozornosť do konca 70.-tych rokov a ešte v roku 1970/71 sa školili budúci chmeliari.

  • Zlatá brána a jej päťročnica v štatistike

    V poradí 26. ročník Detského folklórneho festivalu Zlatá brána v Kysáči je za nami. Počasie pozhovelo, aj keď na scéne pokropilo hlavných organizátorov a hostí, ktorí sa prihovárali v otváracom ceremoniáli. Trochu dažďových kvapiek sa ušlo i niekoľkým súborom vystupujúcim v prvej časti. Riaditeľ KIS Kysáč Pavel Surový vyjadril potešenie, že do Kysáča prišli deti z 18 prostredí, ako aj hostia z Očovej zo Slovenska, z Nového Mesta nad Váhom, z Lovćenca a súbor Sonji Marinkovićovej z Nového Sadu. Prihovorila sa i Libuška Lakatošová, predsedníčka NRSNM a Miloš Vučević, primátor Nového Sadu. Potom už dosky patrili malým folkloristom, ktorých bolo podstatne menej než v predchádzajúcich rokoch. Veď, je nás čoraz menej a tak i detských folklórnych súborov ubúda. Upáda však i kvalita predvedenia. Zdenka Bobáčeková, predsedníčka odbornej poroty, po ukončení súťažnej časti vyhlásila: „Budem úprimná, nie som spokojná. Pamätám si na časy, keď sa s deťmi robilo viac, musím uznať, že toto bol taký slabší festival..." S poľutovaním konštatovala, že na tohtoročnom festivale neúčinkoval žiaden orchestrík a vystúpila iba jednu spevácka skupina.

  • Jarné nôty 2019

    Vo Svetový deň hudby krásne tóny odzneli na XXIII. Festivale vážnej hudby Jarné nôty v Báčskom Petrovci. Prítomní v slávnostnej sieni petrovského gymnázia mali opravdivý pôžitok z počutých inštrumentálnych, zborových či sólových predvedení. Na vydarenom hudobnom podujatí sa najprv predstavili hudobne nadaní žiaci základných škôl, po nich nasledovali stredoškoláci a záver patril už „ostrieľaným" mladým hudobníkom. Všetci boli výborní a dobre nacvičení a bravúrne výkony podali predovšetkým klavírny virtuóz Marek Stupavský z Nového Sadu a speváčka Katarína Kalmárová z Vojlovice, ktorá sa nanajvýš úspešne popasovala s operným spevom. Ivetu Kováčovú z Báčskeho Petrovca sme doposiaľ mali možnosť spoznať ako nadanú hudobníčku a vynikajúcu speváčku a tentoraz sa, okrem hrou na klavíri, predstavila aj ako dirigentka. Naša talentovaná huslistka Marína Cerovská z Báčskeho Petrovca, ktorá sa v tomto roku zapísala na Akadémiu umení v Banskej Bystrici, na Jarných nôtach tentoraz chýbala a dôvodom boli rozlepené husle.

  • Nadácia Macek a podpora gymnázia

    Čestný občan Petrovca, podnikateľ z Nitry Ing. Viktor Macek, už takmer tri desaťročia pomáha Gymnázium Jána Kollára so žiackym domovom a petrovskú obec. Založil Nadáciu Macek, ktorá s celkovou sumou asi tisíc eur každoročne finančne podporuje najúspešnejších maturantov. Aj v tomto roku pricestoval do Petrovca, aby osobne zablahoželal maturantom na dosiahnutom úspechu, podal im pravicu a udelil finančnú odmenu. „Tým, že tu sme a stále sme tu, a to už tridsať rokov, svedčí o našom hlbokom vzťahu ku vám a k vašej – podľa nás – posvätnej inštitúcii: gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci, " zdôraznil pán Macek a dodal, že sa počas návštevy stretol i s predstaviteľmi miestneho spoločenstva Maglić, kde chce prispieť na rekonštrukciu schátraného evanjelického kostola. Nie je evanjelikom, nie je ani z tohto prostredia a napriek tomu vadí mu úbohý vzhľad zanedbaného chrámu – stánku Božieho.

  • Lana, malá geniálka

    V Belehrade v kongresovej sieni Sava strediska v nedeľu 16. júna 2019 prebiehala IV. medzinárodná Olympiáda v mentálnom počítaní Malac Genijalac. Na tomto prestížnom podujatí sa zúčastnilo zo 1200 súťažiacich vo veku 4 až 14 rokov z pätnástich krajín a zo 182 škôl. Účastníci boli zo Srbska, Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Chorvátska, Macedónska, Maďarska, Švajčiarska, Ruska, Ukrajiny, Slovenska... Z vlaňajšieho podujatia do Kulpína sa dostala jedna medaila. Sedemročný Kulpínčan Filip Šušerský obsadil tretie miesto a v tomto roku bronzovú medailu získala o rok staršia Lana Ivaniševićová z Báčskeho Petrovca, ktorá má po mame Jaroslave (rod. Koruniakovej) tiež kulpínske korene. Blahoželáme!

  • Beh a rally kalužami

    Veľkú radosť sme mali my deti, keď po letnom prudkom daždi voda zaplavila uličné jarky. Oblaky sa rýchlo prehnali, o chvíľu sa spoza mrakov slnko vynorilo a vtedy sme sťa na povel všetci bežali z úkrytu na ulicu. Bolo treba využiť každú minútu, pokým vodu neupije smädná zem. Krik a smiech znel, keď sme bosými nohami cválali v príjemne teplej dažďovici, ktorá čľapotala všade vôkol nás, na nás a tých vedľa nás. Veľká radosť z obyčajných mlák! No, či vskutku obyčajných? Možno sme v tých kvapkách, padnúcich z nebeských výšav, dostávali energiu kozmických sfér. Lebo, po galope v tej špinavej vode nasledovali ešte väčšie nezbedy. Na tie som si spomenula po dnešnom daždi, keď som pozorovala jazdu detí na bicykli – hore-dolu frndžali cez mláky na horúcom asfalte. Voda špliechala vôkol nich a tiež na ich chrbty. Detské BMX bicykle nemajú totiž ochranné plechy, blatníky.

  • Kultúrno-poznávací zájazd do Vojvodiny

    Keď sa povie Vojvodina, niektorým sa v mysli predstaví televízny program Folklorika.

    Zájazd s 38 účastníkmi Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika zo SR sa tam vybral v období 24.– 27. mája 2019 pozrieť, ako to tam s tým životom Dolnozemských Slovákov naozaj je. Po nočnom cestovaní v piatok 24. mája 2019 sme sa prebrali až na maďarsko-srbských hraniciach. Prvým navštíveným miestom bola malebná obec Kysáč, navštívili sme i Kulpín, Báčsky Petrovec a Nový Sad.

  • Stretnutie generácie maturantov 1968/69

    V sobotu 15. júna 2019, pri príležitosti 50. výročia ukončenia gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci, stretla sa generácie maturantov 1968/69. Po polstoročí si sadli do gymnaziálnych lavíc a zaspomínali si na svoju mladosť a bilancovali. S úctou si zaspomínali na svojich zosnulých triednych profesorov: Annu Benkovú, triednu profesorku IV.a triedy a Branislava Speváka, triedneho profesora IV.b triedy, ako aj na svojich nebohých spolužiakov. Trúchlivé ticho nastalo pri vyvolávaní až pätnástich z generácie, ktorí sa z tejto časnosti presťahovali do spomienok. Ich si uctili aj na cintoríne a tichú spomienku venovali každému z nich. Večer si už sadli k slávnostnému stolu a tam už smútok nemal miesta. Radosť mali najmä z toho, že v roku gymnaziálnej storočnice svoje polstoročie ukončenia školy mohli osláviť v tak hojnom počte. Neprítomnosť ospravedlnilo iba zopár spolužiakov a tí prítomní – bolo ich 31 – sa tešili, že im zdravie umožnilo mať radosť z toho dňa. Po večeri si svižní takmer sedemdesiatnici aj zatancovali.

  • Tancuj, tancuj 2019

    V sobotu 15. júna v Hložanoch prebiehal tradičný a už takmer polstoročný, v poradí 49. Folklórny festival slovenských ľudových piesní a tancov Tancuj, tancuj... Túto našu najmasovejšiu folklórnu prehliadku aj tohto roku spoločne zorganizovali Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny, Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, Kultúrno-osvetový spolok Jednota z Hložian, hložianske miestne spoločenstvo a Báčskopetrovská obec. Po extrémne horúcom, tropickom a náročnom dni, najviac sa snáď tešili organizátori. Úspešne zdolali aj tento festivalový ročník a na dôvažok sa hložiansky súbor v tomto roku ovenčil aj najvyšším uznaním. KOS Jednota, po niekoľkoročnej prestávke, znova totiž získal Sošku NRSNM, čo ani veľmi neprekvapuje, keďže sa v Hložanoch tradícia folklóru stále udržiava na vysokej úrovni.

  • Literárne posedenia v petrovskej knižnici

    V Knižnici Štefana Homolu v Báčskom Petrovci vo štvrtok 13. júna 2019 usporiadali dvojnásobné stretnutie so spisovateľkou Katarínou Mikolášovou zo Žiliny. Hostku zo Slovenska najprv predstavili deťom a jej Rozprávky a povesti zo Slovenska si vypočuli početní malí návštevníci knižnice a literárneho posedenia. V podvečerných hodinách sa predstavila starším milovníkom pekného slova a na tomto posedení sa zúčastnil aj Martin Prebudila, spisovateľ zo Starej Pazovy. Moderátorkou oboch posedení bola riaditeľka knižnice Anna Speváková. Hovorilo sa o poézii a prekladateľstve, o interpretácii básní, ale aj o poetoterapii. Poézia totiž dokáže silno citovo vplývať na človeka, umožňuje transformovať emóciu do slov, čím zhmotňuje žitú skúsenosť, odbúrava negatívne javy a uvoľňuje a čistí myseľ.

  • Slovenské národné slávnosti 2019 – rámcový program

    Obnovené 58. Slovenské národné slávnosti sa uskutočnia v druhý augustový víkend, avšak, už v prvú augustovú nedeľu sa uskutočnia tri vernisáže zaradené do programu SNS 2019 : v nedeľu 4. augusta prvú výstavu otvoria v Spolku petrovských žien, druhú v parku Zuzky Medveďovej a tretiu v predsieni SVD. V stredu 7. augusta na presné poludnie vo foyer Pokrajinskej výkonnej rady v Novom Sade prezentujú výstavu Archívu Vojvodiny venovanú trom slovenským storočniciam: Slovenským národným slávnostiam, slovenskému gymnáziu a slovenskej kníhtlačiarni. Vo štvrtok v budove Obce Báčsky Petrovec predpoludním bude medzinárodné sympózium Slovenské národné slávnosti – fakľa národného cítenia a popoludní Slávnostné zasadnutie NRSNM. Oficiálny otvárací program je stanovený na piatok o 20.00.

  • Rozlúčkové programy padinských ôsmakov

    Mimoriadne početná generácia, až 76 ôsmakov, zakončila v tomto roku školenie na Základnej škole maršala Tita v Padine. Pred nimi sú však ešte posledné základoškolské previerky získaných vedomostí – záverečné skúšky, ktoré budú prebiehať v dňoch 17. – 19. júna. A za nimi sú už rozlúčkové programy so školou. V posledný májový deň sa najprv kratším programom odobrali od svojich učiteľov, ktorým sa poďakovali za všetky získané vedomosti, za ich trpezlivosť, zhovievavosť a ochotu. Riaditeľka školy Mária Galasová im v mene celého kolektívu zaželala veľa úspechu na záverečných skúškach a pri zápise do stredných škôl. Druhá rozlúčka bola vo štvrtok 6. júna keď usporiadali slávnostný maturitný večierok, na ktorý si pozvali aj rodičov. Všetkých privítala riaditeľka školy a gratulovala a ďakovala rodičom, učiteľom z nižších tried, predmetovým učiteľom a triednym učiteľom na dobre vykonanej práci, lebo, ako zdôraznila, z ich školy odchádza ešte jedna výnimočná generácia žiakov. Žiakmi generácie 2004 / 2005 sa stali Tijana Bešková a Ivan Bokor.

  • K 150. výročiu narodenia M. M. Harminca

    Pred desaťročím, dňa 11. júna 2009 v priestoroch Slovenského národného múzea v Martine, ktoré je dielom Michala Milana Harminca, sa konala medzinárodná konferencia venovaná tomuto nášmu veľkému architektovi, pôvodom z Kulpína. Michal Milan Harminc projektoval veľký počet významných stavieb v mnohých európskych mestách v Maďarsku, Srbsku, Rumunsku, na Ukrajine a na Slovensku. Na niekoľkých dielach spolupracoval s inými odborníkmi - na pamätníku Milénia i na výstavnom pavilóne Mücsarnok. Na Bazilike sv. Štefana v Budapešti, ktorej stavba začala ešte v roku 1850 pracovalo niekoľko architektov. Neskôr patril medzi nich aj Harminc. Viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/1181-priebeh-konferencie-k-140-vyroiu-narodenia-m-m-harminca

  • Ďalší úspech klubu Fire kick

    „Na pokrajinských majstrovstvách triumf - dvaja súťažiaci a dve medaily! Tamara na svojom prvom vystúpení sa prejavila v plnom nasadení a v silnej konkurencii dievčat získala bronz! Daniel pokračoval na svojej víťaznej ceste a stal sa dvojnásobným šampiónom: Vojvodiny a Srbska. Tretí úspešný hráč, Nikola Drača, ktorý tentoraz nevystúpil, na udeľovaní cien dostal pohár pre najúspešnejšieho pioniera v roku 2018." Napísal tréner klubu bojových zručností Fire kick z Kulpína Nikola Vlaov, ktorý s hrdosťou konštatuje, že je to veľmi veľký úspech za tak malý klub. Bratovi Nikolovi na tréningoch a na majstrovstvách pomoc poskytuje aj sestra Teodora Petej, ktorá v Kulpíne vedie tzv. Športovú školičku pre najmenšie deti.

  • Peternel, profesor petrovského gymnázia

    Viera Benková storočnica nášho gymnázia

    Z generácií, ktoré si pamätajú prvých profesorov na vtedajšom slovenskom gymnáziu v Petrovci, už dávno ubudlo a spomienky sa takto natrvalo vytrácajú z našej pamäti. Avšak najstarší žijúci obyvatelia, ktorí si pamätajú začiatky gymnázia Jána Kollára v Petrovci po I. sv. vojne, vedia že, okrem iných obľúbených prednášateľov, profesor Karol Peternel bol "otcom" žiakov. Kto bol a odkiaľ pochádzal tento profesor, ktorý mal takéto láskavé dobroprajné rodičovské vlastnosti?

  • Rámcový program gymnaziálnych osláv

    Na druhej schôdzi Oslavného výboru riaditeľka Gymnázia Jána Kollára z Báčskeho Petrovca Anna Medveďová prítomným predostrela rámcový program osláv storočnice petrovského gymnázia. Z neho vyplýva, že si dôstojne pripomenieme vzácne jubileum. Už teraz sú naplno rozbehnuté početné aktivity. Hneď po zatvorení školských brán sa začne s náročnými prácami na hydroizolácii budovy a s rekonštrukciou niekoľkých miestností. Jedna z učební postupne bude pozmenená na historickú izbu so stálou expozíciou z dejín gymnázia, v druhej bude vynovená galéria slovenských akademických maliarov, v tretej upravená výstava venovaná IVX. VUSB, v štvrtej ornitologická výstava... K uvedeným výstavám sa vydajú obsiahle katalógy, resp. informačné letáky. Okrem týchto publikácií, v záverečnej fáze sú i prípravy na vydanie Pamätnice posledného päťročného obdobia a do prvého októbra, kedy oslavy vyvrcholia, plánujú publikovať aj zborník prác zo sympózia.

  • Básnici a Dunaj

    Spolok slovenských spisovateľov pri svojom 95. výročí založenia vydal reprezentačnú antológiu poézie svojich členov Básnici 2018. Zostavovateľmi antológie sú Miroslav Bielik a Katarína Koláriková. Do antológie sú zaradení aj predstavitelia poézie vojvodinských Slovákov, ale aj dvaja významní predstavitelia súčasnej srbskej poézie. Táto kniha vyšla na sklonku roka 2018 a čoskoro po nej, začiatkom roka 2019, Spolok slovenských spisovateľov vydal ďalšiu antológiu – poéziu klasikov národných literatúr podunajských štátov, teda aj významných srbských básnikov. Zostavovateľ Miroslav Bielik, predseda Spolku slovenských spisovateľov, antológiu pomenoval Veľký pán Dunaj podľa básne srbského básnika Vaska Popu.

  • Bryndzové halušky zapustili v Kovačici korene

    „Slovenské národné jedlo - bryndzové halušky - pripráva sa z múky, zemiakov, bryndze a údenej slaniny a tradične sa podáva na drevených táckach s drevenou varechou. Prvá júnová sobota sa v Kovačici niesla v znamení práve tejto slovenskej špeciality. Na nádvorí Miestneho spoločenstva v Kovačici prebiehali Medzinárodné majstrovstvá vo varení a jedení bryndzových halušiek. Súťažiacim družstvám dážď nepokazil dobrú náladu a dobrý pocit z toho, že prenášajú duch slovenskosti poza hranice Slovenska. Kým sa halušky varili, účastníci sa stačili pobaviť, tancovať, zaspievať... Veď, všetci tam prišli predovšetkým kvôli kamaráteniu a zábave. Tým pádom víťazmi sú všetci účinkujúci..." Tak znel krátky riport z vlaňajších kovačických haluškových hodov a tohtoročný by mohol byť navlas rovnaký. Doplníme ho len tým, že do Kovačice 1. júna 2019 prišlo 300 hostí a 24 družstiev zo Srbska, Slovenska, Rakúska a Rumunska. Nadlačania sa dokázali nielen vo varení halušiek, ale aj v hudbe, speve a veselej nálade.

  • Etnology Fest

    V Belehrade v týchto dňoch prebiehal v poradí tretí Etnology Fest, ktorého cieľom je zachovanie nehmotného kultúrneho dedičstva tak v tradičnej, ako aj v rôznych nových formách. Mottom festivalu je preto: Nehmotné kultúrne dedičstvo ako inšpirácia. Bohaté nehmotné kultúrne dedičstvo Slovákov inšpirovalo aj Pavla Surového z Kysáča podujať sa na súčasný spôsob predstaviť krásy slovenského ľudového kroja. Tak, v sobotu večer, na módnej prehliadke v Dome vojska Srbska, sa manekýnky hrdo prechádzali v slovenských krojoch a dnes otvorenou výstavou na Kalemegdáne Etnology People 2019 veľkoformátových fotografií dievčat a chlapcov oblečených vo vyše storočných krásnych krojoch, sa okoloidúci môžu ubezpečiť, že si Slováci starostlivo zachovávajú dedičstvo predkov.

  • Nová slovenská dráma v srbčine

    V Srbskom národnom divadle v Novom Sade, v rámci prebiehajúceho prestížneho divadelného festivalu Sterijovo pozorje, v piatok predstavili jedno z kapitálnych vydaní tohto vydavateľa – antológiu „Nova slovačka drama". Z vydavateľstva Sterijovo pozorje vlani vyšla prvá kniha: Nová srbská dráma a v tomto roku publikovaná je druhá kniha, ktorá mapuje súčasnú dramatickú tvorbu na Slovensku. Jej zostavovateľkou je Vladislava Fekete a do srbčiny knihu preložila Zdenka Valentová Belićová. Rozhovory o knihe boli zaujímavé a plodné a na nich sa zrodil jeden konkrétny návrh a následne bol daný konkrétny sľub. Vladislava Fekete navrhla, aby v roku 2021, keď Nový Sad bude európskou metropolou kultúry, usporiadali v rekonštruovanom dome Milevy Marićovej Einsteinovej v Novom Sade scénické čítanie „Ajnštajnove žene" (Einsteinovej ženy) Petra Pavlaca. Návrh bol podporený a prísľub daný. Moderátor večierka Aleksandar Milosavljević, známy srbský divadelný kritik, teatrológ a riaditeľ Činohry Srbského národného divadla v Belehrade, prisľúbil pomoc pri realizácii čítania.

  • Rozlúčka generácie maturantov v jubilejnom roku

    Včerajší predmaturitný večierok 57 žiakov – maturantov generácie 2018/19 Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci bol nabitý emóciami a peknými želaniami. Nebojte sa urobiť prvý krok k niečomu novému – slovami Martina Luthera Kinga ,,Nemusíte vidieť celé schodisko, proste urobte prvý krok," riaditeľka gymnázia Anna Medveďová vyprevadila tohtoročnú generáciu maturantov do ich nového životného začiatku. Zdôraznila, že školské lavice storočného petrovského gymnázia opúšťa ďalšia generácia maturantov, čím sa kvituje počet 4665 absolventov našej najstaršej stredoškolskej vzdelávacej inštitúcie.

  • Slovenský premiér navštívil Báčsky Petrovec

    Premiér Slovenskej republiky Peter Pellegrini navštívil Srbsko a počas jeho krátkej oficiálnej návštevy sa stretol s prezidentom Srbska Aleksandrom Vučićom, srbskou premiérkou Anou Brnabićovou a našiel si čas navštíviť aj Báčsky Petrovec a stretnúť sa s predstaviteľmi Slovákov v Srbsku. Prišiel s peknou správou. S premiérkou Brnabićovou podpísali medzištátnu dohodu o urovnaní dlhu Srbska voči Slovensku a časť dlhu – ide o vyše 7 milióna dolárov – sa vráti späť do Srbska, na podporu slovenskej menšiny. Akú čiastku by sme mohli dostať, to slovenský premiér nespresnil, zdôraznil však, že všetky prostriedky budú určené zahraničným Slovákom a "veľká časť tejto sumy" by mala byť venovaná Slovákom v Srbsku, na výstavbu Slovenského domu.

  • Aj pred storočím bol tu nežičlivý rok

    Tu, na týchto vojvodinských končinách, aj pred 100 rokmi, roku 1919, sme mali nežičlivé počasie. Z Kroniky Lačokovej zverejnenej v knihe Petrovská dedina (Hlas ľudu,1997) zostavovateľa Jána Kišgeciho, so zápiskov z roku 1919 vyberáme výňatky o počasí a stave ciest: „...mrcha cesty, blato, takže kone mali aj nohy doráňané... daždivé dni až po apríl, cesty sa neposušili... daždivo po celý čas a mrcha cesty, aj v žatve aj počas zvážačiek, takže sa aj po kanáli muselo voziť... Žito bolo dosť pozde siate, do blata, kukurice zostalo veľa nevylámanej a pre mrcha cesty sa nemohla dovážať, zostala vonku a tá na povalách zhnila. Na takúto jeseň sa ani starí ľudia nepamätajú... Koncom decembra teplo ako na jar, len cesty sú mrcha, že nemožno ani na prázdnom koči chodiť, ľudia si musia sami na sebe šúšťa pre kravy z poľa donášať..." A ešte horšie to bolo roku 1940, keď boli petrovské ulice zaplavené.

  • Konfirmácia 2019

    Končí sa tzv. poveľkonočné obdobia a na štvrtok 30. mája oslávime Vstúpenie Krista Pána na nebo, po tomto sviatku bude nasledovať Nedeľa po vstúpení a 9. júna Svätodušná nedeľa - Turíce. Po turíčnych sviatkoch už nasleduje Nedeľa Svätej Trojice, ktorou sa uzatvára slávnostná časť a začne sa bezslávnostná časť cirkevného roka. S ukončením slávnostnej časti sa v našich cirkevných zboroch končia aj konfirmačné slávnosti. Tohtoročnú konfirmáciu už absolvovali takmer všetky naše cirkevné zbory. Medzi poslednými konfirmáciu mávajú v Báčskej Palanke, Bajši, Bielom Blate a Slankamenských vinohradoch.

  • Koncert Komorného zboru Musica viva a hostí

    V druhý deň osláv Dňa Petrovca, okrem početných programov, včera odznel aj nanajvýš vydarený koncert Komorného zboru Musica viva a priateľov. V slávnostnej sieni petrovského gymnázia návštevníci si mohli užiť krásne melódie a pookriať si dušu. Na koncerte vystúpili aj mladé petrovské talenty - hudobníci a speváci, tiež speváčky Božena Bažíková a Elena Demrovská a pianista Vladimír Kováč. Hosťami koncertu boli aj členovia hudobnej skupiny Evanjelického gymnázia v Martine, ktorí sa publiku predstavili populárnymi zábavnými skladbami. Na úvod sa prihovorila riaditeľka petrovského gymnázia Anna Medveďová, pokrajinská poslankyňa Tatiana Vujačićová a dirigentka a vedúca zboru Musica viva Mariena Stankovićová Kriváková.

  • Návšteva Spoločnosti M. R. Štefánika

    Veriť, milovať, pracovať – životné a etické krédo Milana Rastislava Štefánika si na titulnú stranu svojho webu vysunula Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika so sídlom v Brezovej pod Bradlom v Slovenskej republike, ktorej členovia sa v súlade s takými zásadami aj správajú. Veľké úsilie vynakladajú na kultúrne aktivity a rozvoj duchovných a národných hodnôt. Ich osobitným poslaním je podnecovať záujem mládeže o poznávanie a pochopenie postojov a hodnôt, ktoré M. R. Štefánik vyznával, aby sa pre ňu stal vzorom hodným nasledovania. Usilujú sa tiež o šírenie dobrého mena SR v zahraničí a s tým cieľom podnikajú zájazdy, predovšetkým do krajín, ktoré navštevoval Štefánik. Už niekoľkokrát pobudli aj Srbsko a od včera sú na trojdňovom zájazde vo Vojvodine, kde hlbokú stopu zanechal starší brat generála Štefánika Igor Branislav Štefánik. Dnešný deň strávili v Kulpíne a Báčskom Petrovci.

  • Oslavy Dňa Petrovca 2019

    Od dnes a do nedele prebiehajú oslavy Dňa Petrovca 2019. Začali sa súťažou penzistov v šachu, šípkach a biliarde a pokračovali výstavou detských prác. Tradične sa v prvý oslavný deň predstavujú aj petrovskí výtvarníci a filatelisti, ktorí aj tentoraz usporiadali príležitostné výstavy. Ústredným podujatím bola Slávnostná akadémia Rady Miestneho spoločenstva Petrovec venovaná jubileám a dôležitým udalostiam, ktorá aj v tomto roku prebiehala vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec. Zajtra oslavy pokračujú tradičným jarmokom a kultúrno-umeleckým programom, ktoré sa netradične usporiadajú na Petrovskom trhovisku a v Kultúrnom stredisku, resp. na nádvorí Miestneho spoločenstva. Tam bude i súťaž o najlepšiu klobásu a pálenku.

  • Sovy z našej záhrady

    Myšiarka ušatá alebo sova ušatá – tento druh sovy vraj loví myši, ale nepohrdne ani lienkou. Raz sa údajne stalo že akási myšiarka zjedla naraz myš i lienky a veľmi jej to zachutilo. Odvtedy začala pravidelne požívať také „myš-lienky", následkom čoho sa stala veľmi múdra... Taká múdra sova bývala v našej záhrade. Okále mala veľké a múdro nimi pozerala. Vďaka svojej bystrej hlave a dôvtipnosti raz k nám prilákala svojho nového druha. Čoskoro nato sme od údivu aj my oči vytreštili, keď sme v hniezde uvideli malé okaté pápernaté piskotalo. Najprv bolo iba jedno a o pár dní sa vyliahlo aj druhé. Svet uzreli na vŕšku suchej jedle, na daždi a na slnečnej pále. Mudrovali aj tie malé. Rýchlo sa im odnechcelo to kruté počasie. Zatúžili z vŕšku stromu dostať sa do skrýše listov. Ale, beda! Múdre síce boli, ale krídelká mali slabé. Bola práve noc, – veď sovy sú noční vtáci, – keď sa zo zeme začalo ozývať zúfalé pískanie.

  • Dni slovenskej kultúry v Belehrade

    V máji tohto roku belehradská Galéria '73 zorganizuje sériu podujatí venovaných kultúre priateľskej krajiny Slovenska. Dni slovenskej kultúry sa začnú slávnostným otvorením výstavy obrazov a grafík Pavla Čániho, popredného maliara a grafika z Kulpína, ktorý bude v Galérii '73 prezentovaný na výstave s názvom Autobiografiky / Autobiografike. Výstavu otvoria zajtra 23. mája o 19:00 TU: http://www.galerija73.com/dogadjaj/samostalna-izlozba-grafika-pavel-canji

  • Minulý víkend na Radoši a v Iloku

    Koordinácia rád a zástupcov národnostných menšín Vukovarsko-sriemskej župy (VSŽ) v Chorvátsku už niekoľko rokov v máji tradične organizuje deň národnostných menšín tohto regiónu. V tomto roku česť organizovať podujatie sa dostalo slovenskej národnostnej menšine. V poradí 16. Deň národnostných menšín Vukovarsko-sriemskej župy sa konal v sobotu 18. mája 2019. Nositeľom podujatia bola Rada slovenskej národnostnej menšiny VSŽ v čele s predsedom Milanom Pucovským a hostiteľom bola Matica slovenská z Radošu vedená predsedom Zlatkom Pucovským. V nasledujúci deň v Iloku prebiehalo ďalšie tradičné podujatie: Váľanie májového dreva.

  • Ľudovít Štúr – životný príbeh

    Vo vydavateľstve Matice slovenskej z Martina v týchto dňoch vyšiel biografický román Ľuboša Juríka s názvom Ľudovít Štúr – životný príbeh. Je to obsiahle dielo o Ľudovítovi Štúrovi v beletrizovanej podobe. „Dielo sa dôsledne pridŕža historických reálií, ktoré spisovateľ hodnoverne domýšľa, no nevymýšľa." Uvádza to v noticke k tomuto románu doc. PaedDr. Pavol Parenička, PhD. Tiež hodnotí, že „príbeh Ľudovíta Štúra, veľkého muža našej minulosti, nesie nadčasové posolstvo: silný, pozitívne konajúci jednotlivec môže dať do pohybu lavínu udalostí, ktoré ovplyvnia celé ľudské spoločenstvá." V knihe sa možno dočítať aj o dolnozemských Slovákoch, Lužických Srboch, srbsko-slovenských vzťahoch... „Posledným žiakom Ľudovíta Štúra bol Srb Konstantin Kostić, ktorý dokonca býval u neho v Modre. Prišiel do Modry študovať po revolúcii na nižšie evanjelické gymnázium na odporúčanie ruského pravoslávneho kňaza Michaila Fjodoroviča Rajevského..." uvádza autor v knihe. Žiakom Ľudovíta Štúra bol i vodca vojvodinských Srbov Svetozar Miletić.

  • Noc múzeí v Báčskom Petrovci

    V Báčskom Petrovci v rámci tohtoročnej Noci múzeí, ktorej témou bola Sloboda, usporiadali viaceré podujatia, okrem iného aj dve samostatné výstavy: výstavu Posúvanie akademického maliara Jozefa Klátika z Petrovaradína k jeho sedemdesiatinám a výstavu String art v Kulpíne mladého umelca Mira Horváta (1986). Profesionálny maliar natierač Miro Horvát vo voľnom čase maľuje portréty a vytvára klinčekovo-cvernové divy. Technikou string art na včerajšej vernisáži dokončoval obraz sovy.

  • Tanec s Európou

    Gymnázium Mihajla Pupina z Kovačice dnes usporiadalo v poradí štvrtý Deň otvorených dverí a napoludnie na plató pred budovou Obce Kovačica sa zapojilo sa do medzinárodného podujatia European Quadrille Dance Festival – Tanec s Európou. Maturanti základných škôl z celej obce a kovačického gymnázia tancovali quadrille – štvorylku a tiež srbské kolo. Riaditeľka gymnázia Tatiana Brtková pre kovačickú televíziu Rtv OK hovorí, že sa do kola chytilo zo 300 malých a veľkých maturantov, ktorí na záver vypustili do vzduchu balóny so svojimi želaniami. Podľa jej slov, bol to emotívny koniec jedného školenia a začiatok nejakého nového životného úseku. Po tanci si ôsmaci obzreli kovačické gymnázium, kde im premietli kratší film o škole a predviedli viaceré ukážkové cvičenia.

  • Program osláv Dňa Petrovca

    Oslavy budú prebiehať v dňoch 24. – 26. mája 2019. V piatok o 19.h vo veľkej sieni Zhromaždenia obce Báčsky Petrovec usporiadajú Slávnostnú akadémiu Rady Miestneho spoločenstva Petrovec, ktorá bude venovaná viacerým významným jubileám. Počas osláv sa bude športovať, súťažiť, spievať, hrať, predávať, kupovať. Petrovcom bude zas klobása rozvoniavať.

  • Posedenie s Vierou Benkovou

    Vonku vyčíňali mraky a v zadnej chyži Spolku petrovských žien príjemne praskalo horiace drevo v starodávnej peci. Oheň je srdcom domova, dáva hrejivý pocit a vytvára príjemnú atmosféru... Či už to sálajúce teplo, či vôňa čaju a čerstvého pečiva, alebo tie rozprávky o niekdajšom Petrovci...a možno práve všetko spolu, vytvorilo lyrický štimung starodávna, ktorý správne dávkovala hostka jubilantka. Vieru Benkovú (1939), ktorá, vraj, o Petrovci iste najviac popísala, si v pondelok, na príjemnom podvečernom posedení, zvláštne uctili petrovské ženy. Na večierku odzneli aj verše, vážne tóny a aj pekné slovenské starodávne piesne. Nechýbali ani návštevníci, prevažne návštevníčky, ktorým prekážku nepredstavoval nečas – je to iste dôkaz, že si pani spisovateľka zaslúžila rešpekt. Uctiť si človeka, je to ten najkrajší dar.

  • Julinkine uspávanky

    Ľudmila Berediová Stupavská z Kysáča sa roky zaoberá zberateľskou činnosťou a vlastní hodnotné zbierky vzácnych fotografií, predmetov a krojov. Okrem hmotného dedičstva, starostlivo uchováva aj to nehmotné. Najnovšie vydala brožúrku Julinkine uspávanky, chcela tak uchrániť pred zabudnutím starodávne pesničky, ktoré sa v minulosti spievali nad kolískami malých detí. Do publikácie zaradila 16 uspávaniek a knihu doplnila dobovými fotografiami. Prezentácia brožúrky prebiehala v nedeľu, v Deň matiek a zorganizoval ju Spolok kysáčskych žien. O knižočke hovoril riaditeľ NVU Hlas ľudu Samuel Žiak, redaktorka vydania Anna Francistyová a redaktor knižných vydaní Jaroslav Čiep. Grafickú úpravu mala na starosti Andrea Merníková Šimonová a notové záznamy Ervín Malina.

  • Kulpín má nového pravoslávneho kňaza

    Prezviter Zoran Regodić z Čurugu je novým kulpínskym pravoslávnym kňazom. V piatok prevzal úrad od doterajšieho kulpínskeho pravoslávneho duchovného pastiera, prezvitera Lazara Majstorovića, ktorý je premiestnený do Veterniku. Na dnešných bohoslužbách, keď si pravoslávna cirkev pripomína Svätého Vasila Ostrožského, boli uvedení do služby obaja kňazi – Zoran Regodić v Kulpíne a Lazar Majstorović vo Veterniku.

  • V Zreňanine bude cirkevné mládežnícke centrum

    Slovenská evanjelická a.v. cirkev v Srbsku (SEAVC) má Zreňanine 182-ročný kostol, vedľa ktorého sa nachádza farská budova. Tá však bola v povojnovom období nacionalizovaná a napokon roku 2006 znova vrátená cirkvi. Keďže ide o krásnu starobylú budovu na atraktívnej lokalite v strede Zreňaninu, cirkevné vedenie sa rozhodlo z objektu urobiť Mládežnícke centrum. Adaptácia už naplno prebieha a podľa slov Vladimíra Lovása, farára aradáčskeho, ktorý má na starosti zreňaninský filiálny zbor, v tomto roku plánujú zakončovať s prácami, aby sa objekt už v roku 2020 mohol vysvätiť a používať. Už v budúcom roku by teda prvé skupiny cirkevnej mládeže mohli tráviť letné prázdniny v Mládežníckom centri v Zreňanine. Jeho ubytovacia kapacita by mala byť vyše 35 lôžok.

  • Cantilena a spomienka na Hviezdoslava

    Úžasný koncert sa uskutočnil na konci apríla v zaplnenom evanjelickom kostole v Senici. So svojím programom tu vystúpil Spevácky zbor mesta Senica Cantilena pod vedením dirigenta Jozefa Chabroňa. Vystúpenie pod názvom Proč bychom se netěšili sa skladalo z pätnástich skladieb významných skladateľov a záverečnej piesne Aká si mi krásna, ty rodná zem moja... Súčasťou popoludnia bola aj spomienka na jedného z najvýznamnejších slovenských básnikov Pavla Orságha Hviezdoslava pri 170. výročí jeho narodenia. Domáci farár Juraj Šefčík prítomným priblížil predovšetkým jeho pôsobenie v Senici v rokoch 1874 - 1875, ktoré nie je všeobecne známe.

  • Slovenskje národňje novini z roku 1845 a 1846 aj o nás

    Dvojtýždenník Slovenskje národňje novini (Slovenské národné noviny) boli prvé slovenské politické noviny. Vychádzali v štúrovskej slovenčine v rokoch 1845 až 1848 v Bratislave v náklade 400 – 800 výtlačkov. Ich iniciátorom, vydavateľom a hlavným redaktorom bol Ľudovít Štúr. Dolnozemskými dopisovateľmi boli učiteľ Benjamin Reisz, gemerský rodák Štefan Homola, zakladateľ a predseda Nedeľnej školy v Petrovci, ba aj veľký štúrovský básnik Janko Kráľ, ktorý prišiel do Kulpína v lete 1846, kde v kaštieli srbskej statkárskej rodiny Stratimirovićovcov učil ich dcéry. Medzi tunajšími Slovákmi Janko Kráľ pobudol do apríla roku 1847.

  • Nadlacké vydavateľstvo a vojvodinské školstvo predstavené na Slovensku

    Uplynulý týždeň sa v Banskej Bystrici v organizácii Univerzity Mateja Bela konali dve úspešné akcie prezentujúce dejiny, kultúru a súčasný život dolnozemských Slovákov. Bola to prezentácia Vydavateľstva Ivan Krasko z Nadlaku (s dôrazom na monografie Krátke dejiny dolnozemských Slovákov autora Miroslava Kmeťa a Naši vo svete – Slováci južne od hranice Slovenska autora Ladislava Lenovského) a prednáška PaedDr. Svetlany Zolňanovej na tému Minoritné školstvo v Srbsku (so zameraním na výučbu slovenského jazyka).

  • Konopárske tradície

    Obnovená historická fara v Hlbokom na Slovensku nemá v súčasnosti stálych obyvateľov a preto miestny cirkevný zbor súhlasil s využitím týchto priestorov na nevšednú krátkodobú výstavu. Požiadavku vzniesol milovník tradícií Michal Filípek, študent Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, aby tu mohol koncom apríla realizovať svoj študijný projekt pod názvom Konopárske tradície. So svojím príhovorom prišiel i administrátor cirkevného zboru v Hlbokom brat farár Juraj Šefčík, ktorý poskytol priestory fary pre túto výstavu. Sám ju tiež obohatil niekoľkými exponátmi. Patrili ešte jeho prarodičom a priniesol si ich z rodiska, zo Selenče.

  • 63. Literárne snemovanie v znamení jubileí

    V slávnostnej sieni Gymnázia Jána Kolára v Báčskom Petrovci 4. mája prebiehalo 63. Literárne snemovanie. Venované bolo 70-ročnému mesačníku pre literatúru a kultúru Nový život, ktorý je spolu so Slovenským vydavateľským centrom organizátorom tohto podujatia, ako i životným jubileám Viery Benkovej (80), Michala Harpáňa (75), Víťazoslava Hronca (75), Jozefa Klátika (70), Miroslava Bielika (70) a Vladimíra Valentíka (60). Úvodom sa prihovorila Zdenka Valentová Belićová, šéfredaktorka Nového života a účastníkov pozdravila i Anna Medveďová, riaditeľka gymnázia, Libuša Lakatošová, predsedníčka NRSNM a Anna Čapeľová, predsedníčka Výboru pre kultúru NRSNM. V prvej časti snemovania udelili Cenu Nového života za rok 2018, ktorú tentoraz získala Zdenka Valentová Belićová za cyklus básní Éterizácia uverejnený v Novom živote č. 5 – 6, 2018.

  • Ocenenia Pro Cultura Slovaca 2019

    Dňa 27. apríla 2019 v slávnostnej sieni hudobnej školy v Slovenskom Komlóši – Maďarsko vzdali hold dlhoročnej a úctyhodnej práci vykonávanej na poli slovenskej kultúry ďalším osobnostiam a kolektívom. Pamätný list Pro Cultura Slovaca v r. 2019 získal: Ján Struhár zo Srbska – za prínos v oblasti audiovizuálnej tvorby, za prezentáciu a propagáciu slovenského dolnozemského umenia a kultúry. Cenu Pro Cultura Slovaca v r. 2019 získali: Katarína Melegová Melichová zo Srbska – za prínos v oblasti audiovizuálnej tvorby, divadelného umenia, umeleckého prednesu, tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí, za úspešné riadenie kultúrnych ustanovizní, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry a za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, za ich prezentáciu a propagáciu a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku z Rumunska – za prínos v oblasti tvorby a realizácie významných kultúrnych podujatí, za vedecko-výskumnú činnosť v oblasti kultúry dolnozemských Slovákov, za šírenie dobrého mena slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí, za dlhodobú podporu slovenského dolnozemského umenia a kultúry, za ich prezentáciu a propagáciu.

  • Skrachuje petrovská tlačiareň v roku storočnice?

    Hospodársky súd v Novom Sade 28. 03. 2019 vyniesol rozhodnutie o začatí konkurzného konania nad dlžníkom – Tlačiarňou HL print v Báčskom Petrovci. Za konkurzného riaditeľa vymenovali Bogdana Rajaka a vyzvali veriteľov v 30-dňovej lehote prihlásiť svoje pohľadávky. Prvé pojednávanie veriteľov a zároveň i Zhromaždenie veriteľov sa uskutoční 14. mája 2019 v Hospodárskom súde v Novom Sade a vyšetrovacie pojednávanie bude 30. mája 2019. Vyjde v jubilejnom roku na žobrácku palicu naša kníhtlačiareň, a vyjde na márnosť dedičstvo našich pokrokových predkov, ktorí pred storočím vedeli doceniť dôležitosť tlačenia kníh a vzdelávania sa v slovenčine?

  • Biely orgován

    Spisovateľ, redaktor a úradník Martin Toman Banátsky (1899 – 1977) sa narodil pred 120 rokmi v Kovačici. Bol straníckym funkcionárom, a aj vďaka tomu zastával dôležité funkcie. No, keď sa v roku 1949 dostal do sporu s Komunistickou stranou Juhoslávie, dostal sa i do nemilosti a pozbavený bol okrem iného aj šéfredaktorstva v Hlase ľudu a Novom živote. V roku 1950 emigroval do Československa. Pre jeho informbyrovskú politickú orientáciu sa jeho texty celých štyridsať rokov u nás nesmeli uverejňovať. Teraz, v čase kvitnutia orgovánu, uvádzame jeho báseň Biely orgován...

  • Z mosta do prosta...

    „Hádam začnem od peňazí. Ak človek robí za ne, vždy je na niekoho odkázaný. Ak robí za pánbohzaplať, tak to robí z vlastnej vôle, ale hlavne podľa toho, ako to sám chce. Preto to aj vydrží robiť roky rokúce." Napísal to istý náš spolupracovník blahoželajúc nám vlani k desaťročnici tejto našej webovej stránky. K tej dekáde dnes pripájame ďalší rok. Jedenásť rokov kulpin.net kronikársky zaznamenáva udalosti tu vôkol nás a Vás. Aj vôkol Vás, ktorí nám zasielate informácie, pritom to urobíte za rovnakých podmienok, ako my čo robíme – teda súhlasíte s tým pánbohzaplať. Všetkým spolupracovníkom srdečne ďakujeme a ďakujeme aj tým, ktorí preberajúc naše články či fotky uvedú zdroj a napíšu autora. Treba mať čisto za sebou.

  • V Padine horel dom kultúry

    V požiari, ktorý vzplanul krátko po polnoci v Padine, obetí a zranených našťastie nebolo, avšak veľké hmotné škody sú spôsobené na impozantnom objekte Domu kultúry Michala Babinku v tejto banátskej slovenskej dedine, ktorý bol vo fáze záverečných rekonštrukčných prác. Vďaka intervencii požiarnikov z Padiny, Kovačice a Pančeva oheň bol lokalizovaný a nerozšíril sa na celý objekt. Riaditeľka padinského domu kultúry Anička Elchekhová pre Slovenskú redakciu Rádia Nový Sad vyhlásila, že je zničená veľká sieň, javisko a časť strechy nad veľkou sieňou. Podľa slov organizátora kultúrnych programov Jána Papu skupina členov Kultúrno-umeleckého spolku z Padiny zachránila inštrumenty, ktoré sa nachádzali v budove domu kultúry. Vyšetrovanie o dôvodoch vzniku požiaru prebieha.

  • IN MEMORIAM – Vlastislav Cesnak

    Vo veku nedožitých 74. narodenín sa prerušila nitka života architekta, maliara a fotografa Vlastislava Cesnaka z Kulpína. Viac už nebude zadumane zošívať ulice na večernej prechádzke dedinou. Za ním však zostáva jeho umelecká tvorba a jeho texty na Wikipédii.

  • Rok Milana Rastislava Štefánika

    Vláda Slovenskej republiky vyhlásila rok 2019 rokom Milana Rastislava Štefánika. Dňa 4. mája si pripomenieme 100. výročie tragického leteckého nešťastia brigádneho generála PhDr. Milana Rastislava Štefánika (* 21. júl 1880, Košariská, Rakúsko-Uhorsko – † 4. máj 1919, Ivanka pri Dunaji, Česko-Slovensko). A v dnešný deň pred 79. rokmi 25. apríla 1940 v Novom Sade zomrel jeho starší brat, evanjelický farár, publicista a poslanec Igor Branislav Štefánik (1873 – 1940). Dvaja bratia zanechali hlbokú stopu v dejinách dolnozemských Slovákov, ale aj v dejinách srbského národa. Obaja bojovali za spolupatričnosť Slovákov a Srbov, obaja boli i politicky aktívni. Možno práve politické aktivity Milana Rastislava Štefánika boli dôvodom havárie jeho lietadla. Záhadnú smrť svojho mladšieho súrodenca vysvetľoval a dokazoval Igor Branislav Štefánik, v tej dobe evanjelický farár v Báčskej Palanke, ktorý sa takmer dvadsať rokov pokúšal vysvetliť okolnosti, za akých lietadlo stroskotalo. O tom zanechal aj niekoľko strán písaných záznamov. Tie starostlivo uschováva Ján Guba z Pivnice.

  • Pravoslávni prežívajú Veľký týždeň

    V pondelok sa pre pravoslávnych začal tzv. Strastný týždeň, ktorý bude až do nedele chronologicky kopírovať posledné dni Isusa Christa na Zemi. V tomto týždni má každý deň prívlastok „veľký". Na Veľký Štvrtok si pripomínajú ustanovenie Eucharistie na Tajomnej večeri a večer sa v ich chrámoch slúžia tzv. „Strasti", kde čítaním 12 Evanjelií a rôznymi bohoslužobnými piesňami prežívajú utrpenie Christa. Od Veľkého Piatku až do nedele kvôli Ukrižovaniu a smrti Isusa Christa nezvonia zvony v nijakom chráme. V tento najsmutnejší deň v roku sa u pravoslávnych nesmie slúžiť ani Liturgia a na večernej bohoslužbe sa vynáša do prostriedku chrámu plátno so Spasiteľom v hrobe. Jeho zostúpenie do pekiel je obsahom bohoslužieb Veľkej soboty. Pravoslávni veriaci sa riadia tzv. východnou Pascháliou a v tomto Veľkom, či Strastnom týždni ešte dodržiavajú 40 dňový Veľký pôst a zdržiavajú sa od mäsa, mlieka, vajec, syra a ďalších živočíšnych produktov.

  • Nedožité 75. narodeniny Vladimíra Dorču

    Pri príležitosti nedožitých 75. narodením novinára Vladimíra Dorču chceme si na neho zaspomínať reportážou ...už mi koňa sedlajú. Vladimír Dorča, charakterizovaný ako „satirik", autor pre deti, novinár v týždenníku Hlas ľudu v Novom Sade, širšej čitateľskej verejnosti je známy predovšetkým ako humorista a reportér. Narodil sa 23. apríla 1944 v Báčskom Petrovci, v rovnakom roku keď sa zrodil aj Hlas ľudu. Umrel 27. júna 2005 v Kulpíne.

  • Veľká noc v Kulpíne 2019

    Bohatý duchovný a hospodársko-turistický rozmer tohtoročných sviatkov jari v Kulpíne sme zaznamenali foto reportážou. Na predpoludňajších slávnostných veľkonočných bohoslužbách, po kázni zborového kňaza Jaroslava Javorníka, vystúpili deti Detskej besiedky, žiaci hudobnej školy pri cirkevnom zbore, ktorú vedie Samuel Kováč a cirkevný spevokol pod vedením Ondreja Maglovského. Popoludňajšia časť programu prebiehala v Loveckom dome, kde odovzdávali ocenenia za najlepšie vína a domácu hrubú klobásu. Pred tým vystúpili malí folkloristi KUS Zvolen a Zoran Mitić predniesol priliehavú báseň. Michal Dovičin, predseda Združenia vinárov a vinohradníkov z Kulpína, ktoré je organizátorom turistického podujatia Veľká noc v Kulpíne, pozdravil hostí a účastníkov súťaže a ocenenia odovzdávali Branislav Kuštra a Radoslav Kolarski. Program moderovala Viera Dorčová Babiaková.

  • Viere Benkovej k životnému jubileu

    Dané sú nám talenty. Sme nimi poverení, ale aj povinní rozvíjať a presadzovať tie danosti. Ak je niekomu daný talent „pera", treba s radosťou a zodpovedne brať ten dar, zdokonaľovať ho a cibriť. "Vysloviť seba a byť tvar slova,/zrkadlo vody, korienok semena,/ston zeme v kŕči/Venušinho lona;/vysloviť seba a kožu odhodiť..." Kožu odhodiť, pritom však májový ošiaľ v srdci stále nosiť a trebárs aj niekedy namiesto soli, do polievky lásky, prisýpať slané, pálivé slzy... lebo, "človek je od nepamäti/na zemi,/na pleciach nesie/ zrkadlá vesmírov;/až raz padne na kolená,/záhadou podlomený." Záhadou bývame podlomení a zraňovaní, no predsa ten život, prírodu, dar lásky a ľudí si treba vážiť, lebo „zem duní, zem sa otriasa,/hromží a vyhráža;/zápasia blesky divoko,/pšenica hrivou potriasa;/je pokorná sťa roľníkova túžba:/sypať a žiť-/žiť a sypať... Túžime žiť, no príroda je mocná, dokáže nás raz pokoriť, inokedy však potešiť, sypať a nasýtiť... Treba si v každej situácii vážiť ten „vzácny, celistvý, krehký svet"... Všetky tieto filozofické úvahy a rady do života nachádzame v tvorbe Viery Benkovej, ktorá v týchto dňoch oslavuje životnú osemdesiatku a ktorá dodnes úspešne rozvíja svoj dar „pera". Nech jej to trvá. Široké pole do ďalších rokov!

  • VEĽKÁ NOC V KULPÍNE 2019– výsledky súťaže vín a klobás / USKRS U KULPINU 2019 – rezultati takmičenja

    Dve odborné komisie ohodnotili včera vzorky 55 bielych vín, 21 červených, 11 ružových a 1 ovocné víno a tretia komisii oceňovala kvalitu 72 domácich hrubých klobás. Ich verejná degustácia sa bude konať vo Veľkonočnú nedeľu 21. 04. 2019 v Poľovníckom dome v Kulpíne, po udeľovaní medailí, ktoré sa začne o 17:00. Výsledky včerajšieho oceňovania si možno pozrieť pod textom.

  • Revitalizácia chmeliarstva a naša tradícia

    Vo Vojvodine vlani iniciovali program revitalizácie chmeliarstva a s tým cieľom pokrajinská vláda začala s podporou výstavby nových chmeľníc. Prvé výsledky sú nateraz skromnejšie, avšak s podporou sa pokračuje aj v tomto roku. Chmeľom je vysadených nových 8 ha plôch. To pomôže malým „craft" pivovarom, ktorých rozvoj aj v tomto roku tiež podporí pokrajinská vláda. „Chceme rozpracovať jednu kompletnú agrárnu politiku, od primárnej výroby po spracovanie," vyhlásil pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo Vuk Radojević a dodal, že sú miny pivovary čoraz populárnejšie a už ich máme 44. Chmeľ teda má perspektívu a v DOO Petrovec postupne rozširujú plochy pod touto priemyselnou plodinou. Vedľa Kulpína vlani tiež bola chmeľom vysadená jedna menšia plocha a v týchto dňoch k nej pribúda ďalšia. Sú teda reálne šance, že už na budúci rok dôstojne a hrdo oslávime 250 rokov našej chmeliarskej tradície.

  • „Pokoj vám"

    „Pokoj vám" (Jn 20, 19). Napriek tomu, že tento pozdrav je neformálny, vystihuje podstatu veľkonočného posolstva. Dar pokoja je totiž veľmi vzácny dar. Pokoj nám pomáha zvládnuť ťažkosti bez toho, aby nás pohltili tiesne, hnev či strach a prináša do nášho srdca dôveru, ktorá nás bude viesť pri ťažkých rozhodnutiach. Pozrime sa, či aj my môžeme mať ten istý pokoj vo svojom srdci. „Mnohí ľudia žijú skromne a spokojne. Netrápi ich to, že iní žijú omnoho lepšie. Mohli by aj oni žiť lepšie, ale to by im bolo na hanbu." (Duško Radović). Treba si radšej uvedomiť, čo všetko v živote máme, čoho všetkého sa nám dostáva. Namiesto porovnávania sa s inými, čo je porovnávanie neporovnateľného, radšej zamerať svoju pozornosť na uvedomenie si svojho rastu. Vidieť každý aj ten najmenší pokrok, každý krok vpred oceniť a byť zaň vďačný. V pôste sa treba intenzívnejšie zamýšľať nad sebou. Hľadať nápravu – aj to nás dokáže upokojiť. Tí senzitívnejší ľudia cítia veľký pokoj v chrámoch. V tých monumentálnych stavbách pokoj priam sála. Treba si ich preto chrániť a hlboko vážiť.

  • IN MEMORIAM – za Michalom Juríkom

    V noci zo soboty na nedeľu, po dlhšej chorobe, ale znenazdajky, nás opustil Michal Jurík. Michal Jurík sa narodil 4. decembra roku 1944 v Kulpíne. Základnú školu ukončil v rodisku a na Gymnáziu v Báčskom Petrovci maturoval v školskom roku 1962/63. V štúdiách pokračoval na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Krátko pracoval v Hlase ľudu a v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu verejného servisu RTV strávil ďalších 32 rokov. Pôsobil tam od roku 1973 a v auguste roku 2005 využil sociálny program a odstupné a z redakcie takýmto spôsobom odišiel do predčasného dôchodku.

  • Dnes je Kvetná nedeľa

    Kristus v Kvetnú nedeľu vstupuje do Jeruzalemu. Volajú mu na slávu Hosana! Vystielajú mu cestu palmovými ratolesťami. A už o pár dní ho odsúdia ako zločinca a ukrižujú. Táto nedeľa tak poukazuje na to, v akej tesnej blízkosti stoja dve také odlišné zvolania: Hosana! a Ukrižuj! Protiklad najhlbšej úcty a najpodlejšieho pokrytectva. Dvojtvárnosť človeka. Pre kresťana je predsa tým najhlbším odkazom celého tohto nadchádzajúceho Veľkého týždňa: Lásku bez kríža nenájdeš a kríž bez lásky neunesieš. Kvetná nedeľa je poslednou predveľkonočnou nedeľou. Začína sa ňou najdôležitejší týždeň v roku - veľkonočný týždeň, známy pod názvami Tichý alebo Veľký týždeň.

  • Symboly a tradície Veľkej noci

    Iný kraj, iný mrav. V závislosti od kraja líšia sa aj naše veľkonočné zvyky a tiež aj stoly. Avšak, nachádzame pri nich aj spoločné „kresťanské" črty. Spoločné sú napríklad varené vajíčka. Ony sa varili a okrášľovali ešte pred vznikom kresťanstva. Na jar sliepky začínajú už znášať, takže všade boli vajíčka a keď k tomuto pridáme, že okolo jarnej rovnodennosti aj komory sa už vyprázdnili, čo zase v staroveku bolo aj príčinou začiatku „novej vojnovej sezóny", príčinou zrodu boha Marsa a následne aj mesiaca marca... vidíme, že s príchodom jarnej sezóny sa začína aj nová „kuchynská" sezóna. Z komôr sa vynesú posledné zásoby. Ku nim sa pridá niečo „z nového" a je tu už veľkonočný stôl. Vajíčko nesmie chýbať. Veď ono je symbolom začiatku. Z tejto príčiny sa tiež zajačik stal symbolom Veľkej noci. Vonku je totiž svieža trávička, teda zajace sa môžu začať hojne rozmnožovať. Mnoho malých zajačkov, mnoho nových začiatkov.

  • Juraj Mučaji (1919 Báčsky Petrovec – 1945 Ukrajina)

    Juraj Mučaji sa narodil pred sto rokmi 19. februára v Báčskom Petrovci a bol starším bratom známeho básnika Pavla Mučajiho. Študoval na gymnáziu v Báčskom Petrovci, do r. 1941 na učiteľskom ústave v Belehrade. V rokoch 1941 – 1942 bol učiteľom v Kulpíne, od júna 1942 bol kultúrnym redaktorom Slovenskej jednoty v Budapešti, 1943 vojakom maďarskej armády v Tolne, na východnom fronte padol do sovietskeho zajatia a v tábore podľahol týfusovej horúčke. Literatúre sa venoval už počas gymnaziálnych štúdií, neskôr svoje básne i prózu publikoval v časopise Slov. jednota. Patril k moderným básnikom dolnozemských Slovákov. Diela: zbierka poézie Rozvravené srdce (1942), výber celoživotnej poetickej tvorby Básnické dielo Juraja Mučajiho (1969), korešpondencia Listy písané v tieni smrti (1969), verše pre deti Nezbedníci (1975).

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články