„Už Turek ide, už vojna bude....", „Rabovali Turci..." a v ďalších ľudových pamätiach zachovávame si spomienku na pohromy, na turecké vpády do krajiny, najmä v smere bohatých banských miest stredného Slovenska. „Jajže Bože, strach veliký, padli Turci na Poníky..." Je niekto, čo ešte nepočul tieto verše? Je ešte niekto, čo nepočul o Turčinovi Poničanovi? Tohto Chalupkovho Turčina Poničana nájdeme už len v literatúre, ale Slovákov Poničanov, šírom slovenskej dolnozemskej enklávy. Sú to potomkovia z tretieho veršu prvej strofy: „... a čo mladé, zutekalo...". Jeden z nich „zutekal", ale len nepriamo, až do Austrálie. Už nepochádza z Poník, ale z Padín (Padiny), v bývalej Juhoslávii, priamejšie je to Banátčan.