Archív
Filter
  • Moje Kongo – Ján Beláni

    Ján Beláni, rodák z Pivnice, vyše polstoročia žijúci v Austrálii, si pred dvomi rokmi k 80. narodeninám doprial 33 kilometrovú prechádzku!!! Rád mal aktivitu a dobrodružstvá, a to od malička. Pred 60 rokmi túžil ísť do Konga, ale jeho Anička zatúžila po Austrálii. Neskoršie si predsa splnil vlastné veľké túžby a stal sa misionárom v Papue Novej Guinei a dvakrát bol aj v Južnom Sudáne, kde založil cirkev a sirotinec. Pracoval obetavo, stále a všade. V Austrálii pomohol vybudovať Evanjelický zbor Krista Pána v Lavertone s halou, Slovenský dom, Slovenský spolok Ľudovíta Štúra... Pri jednej z posledných jeho návštev rodiska, rodinný dom dal zrenovovať a potom ho daroval pivnickému cirkevnému zboru. Odmena za takú nezištnú prácu jednoducho nemohla vystať. Pri príležitosti Dňa Austrálie 26. januára 2015 panovníčka Alžbeta II. ho medzi inými osobnosťami ocenila vysokým štátnym vyznamenaním Radom Austrálie za zásluhy s právom používať titul OAM.

  • Dočasná práca občanov Srbska na Slovensku

    Srbsko a Slovensko čoskoro podpíšu novú dohodu o sociálnej istote a ochrane robotníkov, ktorí zo Srbska odchádzajú pracovať na Slovensko. Ohlásil včera v Bratislave minister pre prácu, zamestnávanie, sociálnu a bojovnícku ochranu Srbska Aleksandar Vulin. Vulin a jeho slovenský kolega Ján Richter sa dohodli o nadviazaní priamej komunikácie medzi ministerstvami oboch krajín, resp. medzi ich inšpektorátmi. Srbský minister zdôraznil, že si Srbsko neželá, aby robotníci odchádzali z krajiny, avšak ak sa na ten krok predsa rozhodnú, prisľúbil, že štát podnikne všetky opatrenia na ich ochranu. Spoluprácu so SR označil za veľmi dobrú, podľa jeho slov problémom sú však nesvedomité agentúry, ktoré využívajú robotníkov zo Srbska a zároveň podvádzajú slovenský štát a slovenských zamestnávateľov.

  • IN MEMORIAM - Samuel Miklovic

    Dnes vo veku nedožitých 94 rokov umrel publicista, prekladateľ a redaktor Samuel Miklovic z Báčskeho Petrovca. Narodil sa v Petrovci 6. septembra 1923. Celý svoj pracovný vek (1946 – 1983) strávil v redakcii Hlasu ľudu. Bol redaktorom časopisov Hlas ľudu, Rozhľady a Naši pionieri, ako aj zostavovateľom Ľudových kalendárov a prekladateľom.

  • Až na jednu vec

    Plynie mesiac marec, ktorý je venovaný knihám. Dnes sa v Novom Sade ukončil Medzinárodný knižný salón. Na ňom sa prezentovali aj najnovšie slovenské knižné tituly. Medzi ne patrí aj básnická zbierka Až na jednu vec (Osim jedne stvari) popredného srbského spisovateľa Radomira Andrića (1944). Túto knihu vo štvrtok 9. marca predstavili aj na Gymnáziu Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Básne vybrali a do slovenčiny preložili Martin Prebudila a Miroslav Demák. Kniha vyšla na sklonku minulého roka na Slovensku a vydal ju Spolok slovenských spisovateľov (SSS) v spolupráci so Slovenským vydavateľským centrom (SVC) z Báčskeho Petrovca. Doslov napísal predseda SSS Miroslav Bielik, v ktorom uvádza, že je Andrić „senzitívny autor, ktorý reflektuje svet človeka priam seizmograficky, ale pritom s vyhraneným a vycibreným štýlom elegického básnika."

  • Obdobie fialiek

    Ako voňajú fialky to dobre vieme, mnohí si pamätáme aj tú jedinečnú vôňu nášho detstva a mladosti „Živých kvetov" konvaliniek, orgovánu, fialiek... avšak ako chutia fialky, to väčšinou ani netušíme. Fialka je mimochodom jedlým kvetom. Jej kvietky sú sladké. Kandizované sú vraj vynikajúce. Dekoratívne pôsobia na dezertoch, šťavách a likéroch. Čerstvé lístky a kvety fialiek možno pridať do šalátov a polievok. Na liečebné účely sa používa celá rastlina. Vdychovanie fialkovej vône vraj tlmí zlosť, migrénu a pomáha pri nespavosti. Kvietky sa údajne dávajú aj do „nápojov lásky", keďže je fialková vôňa miernym afrodiziakom a snáď aj preto je prítomná v mnohých drahých parfumoch.

  • Obecná súťaž recitátorov v SVD

    Dňa 9. marca 2017 vo veľkej sieni Slovenského vojvodinského divadla v Báčskom Petrovci prebiehala obecná súťaž recitátorov. Na nej sa zúčastnilo spolu 30 recitátorov, rozdelených do troch vekových skupín. Vo vekovej skupine nižších tried základných škôl sa zúčastnilo 14 žiakov, v kategórii vyšších tried základných škôl súťažilo 5 žiakov a vo vekovej skupine stredoškolákov, z gymnázia Jána Kollára účinkovalo 11 žiakov. Na zónovú prehliadku v Báči, ktorá bude 18. a 19. marca, sa kvalifikovali nasledujúci súťažiaci:

  • Rastislavovi Škulcovi významné ocenenie

    Na Výstave umenia Art-expo na Novosadskom veľtrhu dnes udelili Rastislavovi Škulcovi prestížnu Cenu za výtvarné umenie Savu Šumanovića. Podľa zdôvodnenia odbornej poroty Škulcova tvorivá avantúra sa začala v 90-tich rokoch 20. storočia, v období rozpadu SFRJ. Vtedy si tento náš maliar začal budovať vlastný umelecký prejav vytvárajúc skulptúry výrazne zjednodušenej formy racionalizmu, geometrie a konštruktivizmu. Ide o inovatívny skulpturálny postoj a Škulec, tak ako aj ostatní mladí zástancovia konceptu „skulptúry deväťdesiatych", v tých deštruktívnych rokoch rozpadu a búrania svoje diela vytváral z rozličných materiálov a v súlade s porušenými všetkými kritériami hodnôt.

  • Ženy medzi nami

    Na svojom Facebook profile prezident Slovenskej republiky dnes napísal:

    „Adoptovala si chlapčeka na vozíčku a svojou láskou a starostlivosťou ho postavila na nohy. Milujúca mama štyroch detí, Lýdia. Afričanka Aquartia hovorí krásnou slovenčinou, žije a pracuje tu už 20 rokov. Jej sestra žije v Belgicku a prehovára ju, aby sa presťahovala za ňou. Ona sa len usmieva a krúti hlavou. Na Slovensku jej je výborne. Nemenila by som za žiadne iné miesto, povedala mi.

  • Dediny snov kanadských Slovákov

    Najnovšia kniha Ondreja Miháľa, Silbaš: Dedina snov – budúci rok ideme domov bola vytvorená s cieľom zachovať spomienky autorových rodičov, ktorí sa zo Silbaša presťahovali do Kanady v rokoch 1966/67 a ktorých snom bolo vrátiť sa domov. Druhá Miháľova kniha, o ktorej sa hovorilo na dnešnom literárnom večierku v Kulpíne , Vojvodinskí Slováci v Kanade vyšla tlačou pred piatimi rokmi, roku 2012. Aj ona je o splnení sna. Autorovho. V doslove knihy on uvádza: „Táto kniha je splnením jedného sna a je v nej po prvýkrát zdokumentovaná 80 ročná história vojvodinských Slovákov v Kanade..." V mene organizátorov večierka, ktorý prebiehal vo vedľajšom salóne Denđerskovho kaštieľa, prítomných pozdravili predsedníčka Spolku kulpínskych žien Katarína Zorňanová a predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža, o tvorbe Ondreja Miháľa sa zmienila Katarína Pucovská a večierok moderovala Viera Dorčová Babiaková.

  • Zima s knihou v Petrovci

    Tradičná akcia Slovenského vydavateľského centra (SVC) z Báčskeho Petrovca Zima s knihou, ktorá v tomto roku odštartovala v posledný januárový deň v Banskej Bystrici na Slovensku a pokračovala v jednotlivých našich prostrediach, dnes prebiehala v Báčskom Petrovci. Riaditeľ SVC Vladimír Valentík sa zmienil o vlaňajších knižných vydaniach, s osobitným dôrazom na nedávno vytlačenú Antológiu slovenskej poézie autora Víťazoslava Hronca, ktorá vyšla v edícii Korene a dnes vytlačenú knihu K dejinám divadla v Petrovci 1866 – 2016, ktorú autorsky podpisuje spolu s Dušanom Bajinom. V Spolku petrovských žien hostkami dnes boli aj spisovateľka Viera Benková, ktorá hovorila o svojich memoároch Päť ročných období a Katarína Pucovská, ktorá predstavila básnickú zbierku kysáčskeho rodáka žijúceho v Kanade Daniela Pixiadesa Toky, ktorú preložila zo srbčiny do slovenčiny.

  • Ekumenický Svetový deň modlitieb – Báčska Palanka

    V našom evanjelickom cirkevnom zbore v Báčskej Palanke sa tradične organizuje oslava Svetového dňa modlitieb (SDM). Služby tohto ekumenického dňa sa odlišujú od pravidelných, bežných služieb v našom chráme. Na vstupe do siene, kde sa v piatok konal SDM, všetkým sa ponúkali tradičné filipínske jedlá. Mohla sa ochutnať slaná zákuska „Empanda" a sladký koláč „Bilingka". V sieni sa už vopred mohla počuť aj tradičná filipínska hudba. Podľa návodu a textu programu, ktorý v tomto roku pripravili ženy s Filipín, oltár pre túto príležitosť bol ozdobený s ovocím, ryžou, olejom, krčahom s vodou a údenou rybou, servírovanými na banánovom liste, ako aj fotografiou tohtoročného SDM.

  • Zoznam obetí zavraždených po 12. septembri 1944

    Pred niekoľkými rokmi v Srbsku bola založená Komisia pre tajné hrobky zavraždených po 12. septembri 1944, ktorá má za cieľ zmapovať a zverejniť lokality hrobiek, a tiež aj mená obetí. Práve v týchto dňoch boli širšej verejnosti sprístupnené ich údaje, ktoré však nie sú úplné a ktoré sa budú dopĺňať. Tak, po dlhých rokoch tmy, svetlo dňa uzreli zoznamy, v ktorých sú mená 59.554 osôb. Na webovej stránke možno prihlásiť ďalšie nezvestné osoby.

  • Som k tebe nespravodlivým?

    Svetový deň modlitieb kresťanských žien sa už roky koná v prvý marcový piatok v cirkevných zboroch po celom svete. Biblické texty a modlitby pre bohoslužbu organizujú každý rok kresťanky z inej krajiny. Tohoročný priprávajú kresťanské ženy z Filipín a nesie sa pod heslom Som k tebe nespravodlivým? Filipínske ženy nemajú to ľahké, bojujú s nedostatkom práce a s tajfúnmi, ktoré v tejto krajine vyčíňajú. Jedna z nich rozpráva príbeh: Ako dieťa som často bola svedkom toho, ako otec bil moju matku. Keď som mala sedem rokov, mama umrela na rakovinu. O mesiac neskôr mi pred očami zastrelili otca pre spory o pôdu. Musela som si nájsť prácu, aby moji mladší súrodenci mohli chodiť do školy.

  • Katakomby Petrovaradínskej pevnosti

    Petrovaradínska pevnosť alebo Gibraltár na Dunaji rozlieha sa na 112. hektároch pozemku. Láka legendami a tajomstvom, ale najmä svojim podzemím, sieťou tunelov, poschodí a úrovní... netopierov... Jedných tým láka, iných však odrádza, zvlášť aj preto, že roky katakomby boli útulkom smelším bezdomovcom a narkomanom a boli plné všelijakého odpadu. Ten sa tam rozkladal takmer celé storočie. V týchto dňoch predseda občanov zhromaždených do „Urbánnej gerily bojovníkov z podzemia" (UGRIP) Leon Šurbanović vyhlásil, že z katakomb vyniesli vyše 20 ton odpadu. Za necelé dva roky zorganizovali 132 akcie a tak po 70 rokoch očistili tie priestory.

  • Prezidentské voľby v Srbsku

    Blížiace sa aprílové voľby novej hlavy štátu mnohí chápu ako dôležitú skúšku podpory obyvateľstva pre súčasnú vládu premiéra Aleksandra Vučića. Táto vláda sa formálne usiluje o užšie vzťahy s EÚ, avšak v ostatnom čase sa stále viac obracia smerom k Rusku ako tradičnému spojencovi Srbska. Presný dátum volieb ešte nie je určený. Pravdepodobne sa ho už dnes dozvieme. Predsedníčka srbského parlamentu včera totiž povedala, že dnes o 13.h vypíše prezidentské voľby a určí ich dátum. Predtým však prerušila jarné zasadanie Zhromaždenia Srbska s odôvodnením, že práca parlamentu bude suspendovaná do ukončenia volieb. Takéto jej rozhodnutie mnohí označujú za neústavné a niektorí hovoria aj o štátnom prevrate. Politickí analytici ešte skôr predpovedali, že pokiaľ si Srbská pokroková strana udrží kontrolu nad parlamentom, skutočnú moc nad krajinou bude mať v rukách práve Vučić. Hlavnými proti kandidátmi Vučićovi môžu byť Saša Janković ako aj Vuk Jeremić, ktorý v sobotu pobudol aj v Kulpíne.

  • Pôst nie je len o jedle

    Zbohom fašiangy, vitaj askéza. Obdobie karnevalov, zábav a zakáľačiek uzavierame a do Veľkej noci by sme sa mali mierniť v prejavoch svojich žiadostivostí a viac sa oddávať asketizmu. Zajtra je totiž Popolec, čiže Popolcová streda, alebo aj Škaredá streda, ktorou sa pre kresťanov začína pôst. Pôst je vskutku sebakontrola. Ak sa dokážeme ovládať, dokážeme robiť veľké veci, sme silní. Lebo očistíme nielen telo, ale aj dušu. Nie Nový rok, ale pôstny čas je ideálnym obdobím na veľké plány a nové činy. On je vskutku „pokrmom" pre dušu, alebo aj prameňom múdrosti, dar očistenia sa od zbytočností v sebe. Pri takom chápaní pôst môže byť dôvodom novej radosti, nového začiatku a povzbudenia. Postiť sa dá aj od pozerania televízie, ak sme na nej závislý, od sedenia pri počítači, od prehnaného telefonovania, rozprávania o ničom, od nepotrebného kritizovania, hlúpeho frflania... proste od čohokoľvek, o čom vieme, že to nepotrebujeme, že nám to vskutku neprospieva, že nás to zahlcuje a že tým strácame čas na podstatné veci svojho života.

  • Rok Hurbana

    Apoštol v liste Židom (13,7) napísal výzvu „Spomínajte na svojich vodcov..." a tak neprejde ani rok, aby nebolo na koho, s patričnou vďakou a úctou, zaspomínať. Pred dvomi rokmi sme si pripomenuli 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, vlani 100. výročie smrti Svetozára Hurbana Vajanského a toho roku 200. výročie narodenia Jozefa Miloslava Hurbana, ale zároveň aj 170. výročie narodenia jeho syna Svetozára – Vajanského.

  • Jarabice vymizli, zajacov ubúda, líšok pribúda...

    Vlani kulpínski poľovníci vysadili iba zo tisíc stromčekov, kým v rokoch pred pozemkovou úpravou vysádzali až sedemkrát viac, čiže okolo sedemtisíc ročne. Pri komasácii boli zničené všetky remízy, ktoré pridelili novým majiteľom, takže v chotári nezostalo miesta pre žiadnu rozptýlenú zeleň. „My vôľu do roboty máme, aj desaťtisíc stromov by sme mohli vysadiť, zabezpečili by sme si aj sadenice, ale nemáme pozemok, kde by sme zeleň posadili. Očakávali sme, že nám po komasácii dajú nejaké pozemky piatej, šiestej triedy, nemuselo to byť prevedené do nášho vlastníctva, mohlo zostať štátnym majetkom, veď aj divina je štátnym majetkom, my by sme sa o tie pozemky starali a vysadili ich zeleňou, aby sa divina mala kde zdržiavať," povedal na včerajšej výročnej schôdzi predseda kulpínskych poľovníkov Branislav Plachtinský a upozornil, že je v celej Báčskopetrovskej obci alarmujúco nízke zastúpenie zelene. Podľa jeho slov zeleň zaberá iba asi jedno percento plôch a malo by jej byť okolo 15 percent.

  • Svet Svetlany Miháľovej

    Kultúrne centrum (KC) Kysáč začína výstavou Svetlany Miháľovej svoju kultúrnu sezónnu na rok 2017 z viacerých dôvodov: Svetlana Miháľová je magister umenia z Kysáča a je naša Slovenka, jej všestranná tvorba a filozofia umenia sa diametrálne líši od iných našich umelcov. Povedal riaditeľ KC Kysáč Pavel Surový na včerajšej vernisáži a dodal, že ide o zaujímavú tému ktorá presahuje hranice slovenského spoločenstva, štátu či kontinentu, lebo univerzálnou rečou sú kreslené postavy, ktoré všetci dobre poznáme a podstata je ukrytá v rozprávkach, ktorú my máme dešifrovať.

  • Maškaráda na Mateja

    Svätý Matej zimu tratí, alebo bohatí. Matej ľady láme, ak nenájde, urobí. Ak Matej popustí, to Jozef podrží. Po Matejovi sa zima tratí, alebo bohatí... Uvedené pranostiky hovoria o akejsi váhavosti zimy, akoby sa sama nevedela rozhodnúť, čo urobí. Vskutku, vyjadrujú len to, čo sa v prírode pomerne často deje – na konci februára je rovnako pravdepodobný návrat zimy ako aj oteplenie, ktoré ale nevydrží dlho, vrtochy počasia v tomto období neraz prekvapia. Táto perióda je zároveň aj prechodom medzi radostnou vianočnou a tichou pôstnou dobou. Počas nej sa treba do milej vôle zabaviť, vybúriť a potom sa v tichosti pôstu pripraviť na nový vegetačný cyklus a náročnosť prác. Priadky, karnevaly a maškarády v tom zohrávajú významnú úlohu. Dnešná Maškaráda a tento dnešný novosadský defilé maskovaných účastníkov, v tomto roku prebiehal práve na Mateja. Vrtochy počasia pred maškarami predsa cúvli a 22. Maškaráda prebiehala za príjemného počasia. Keď však účastníci masky sňali, vetry sa vzbúrili a veľké dažďové kvapky potom už bubnovali.

  • 33. Klobasiciáda v Turiji

    Zajtra sa začne a pokračovať bude aj v sobotu a nedeľu (25. – 26. februára) svetoznámy festival klobás 33. Klobasiciáda v Turiji. V ústredný deň, v sobotu napoludnie, na scénu privezú najdlhšiu klobásu na svete. Tá by mala byť dlhá 3033 metrov. Tento rok sa klobása vyrobená pre Guinnessa bude predávať za 500 dinárov bežný meter. Preto organizátori vyzývajú: "Buďte poriadne hladní a príďte do Turije." Klobásu už dnes začali robiť, aby do soboty na poludnie mohli začať s jej predajom na námestí v centre osady. Tam bude prebiehať aj hudobno-tanečný program, na ktorom vystúpi Kultúrne stredisko Vreteno Kysáč, folklórne súbory z Novej Pazovy, KUD Svetozar Marković z Nového Sadu a ďalší.

  • Štatistika Miestnej kancelárie Kulpín pre rok 2016

    V Kulpíne sa v roku 2008 narodilo 28 detí, v roku 2014 24 deti, predvlani 20 detí a minulom roku 17 detí... Predvlani sme tu mali vyše 20 sobášov, vlani už iba 11...

  • Medzinárodný deň materinského jazyka

    Pri príležitosti 21. februára Medzinárodného dňa materinského jazyka ústredná oslava v Srbsku sa už tradične 17 rokov organizuje v Kovačici. Pod záštitou UNESKO Galéria Babka aj v tomto roku usporiadala okrúhly stôl a výstavu obrazov. Na podujatí sa zúčastnili vysokí predstavitelia z krajiny a zahraničia. Na úvod hostí privítal Pavel Babka, zakladateľ Galérie Babka a po ňom aj predseda Obce Kovačica Milan Garašević. „Materinský jazyk je jazyk, ktorý zjednocuje, takže chcem aby toto bolo našim heslom, aby sme ho svätili a rozvíjali z generácie na generáciu," povedala Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa SR v Srbsku a poďakovala sa Pavlovi Babkovi, že tak vytrvalo od roku 2001 organizuje toto podujatie a ním propaguje niečo jedinečné v Srbsku.

  • Bratislavský bál 2017

    Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide... Takto je v známej ľudovke ospievané obdobie, ktoré kedysi patrilo veľkolepým bálom a plesom. Čarom starého Prešporku počas tohto víkendu dýchala aj Bratislava. V prekrásnych priestoroch bratislavskej Reduty usporiadali XVI. Reprezentačný bál Hlavného mesta Slovenskej republiky. Bálové korene však siahajú až do 16. storočia, kedy sa Bratislava stala korunovačným mestom. O zlaté bálové časy sa neskôr zaslúžila najmä Mária Terézia.

  • Klobásafest 2017

    V poradí druhý medzinárodný festival klobás Klobásafest 2017 včera do petrovskej Vrbary priviedol 32 súťažiacich tímov prevažne z Báčskopetrovskej obce, ale aj z ďalších našich osád a dva zahraničné celky z Martina zo SR a Nadlaku z Rumunska. Všetky tímy urobili najchutnejšie klobásy, – veď klobásy z Petrovca inakšie ani nemôžu byť, – takže si všetci účastníci zaslúžili uznania. Z tých najchutnejších klobás celkovo najviac bodov získali klobásy rodiny Hrubíkovcov, druhé miesto obsadil tím Agrochemiky a dve tretie ceny sa dostali tímom NS seme a MZ Maglić.

  • Osemdesiatka Pavla Grňu

    Keď človek človeku je človekom láska je všade vôkol. Tak bolo aj včera večer v Kultúrno-umeleckom spolku Vladimíra Mičáteka v Kysáči, kde si uctili krásny vek a úctyhodné životné jubileum Pavla Grňu. Literárny večierok k spisovateľovým 80. narodeninám priviedol do Slovenského národného domu početných hostí z blízka i z ďaleka. Prišli sa pokloniť Človeku. Kysáčanovi, ktorý sa celý život snažil rodisku seba dať. Robil v Kysáči, učil deti, zdieľal úspechy a poklesy svojej rodnej dediny, zúčastňoval sa na jej akciách a podujatiach,... občas ak aj trochu kritizoval, to však len s dobrým úmyslom,... hlavne posmeľoval, pomáhal a poúčal. Veľká životná múdrosť, vyrovnanosť a akási ladnosť priam žiarili z jubilantovej tváre aj na včerajšom večierku. Veď, keď človek žije v láske, vek mu neuberie z krásy, dodá len krotké vrásky. A v hymne Kysáčska bude potom navždy vyznávať: "...ľúbiť sa budeme znova v tom našom peknom Kysáči..."

  • 22. Maškaráda v Novom Sade

    Vrcholia prípravy na 22. Maškarádu Múzea Vojvodiny. Podujatie sa organizuje v ústrety pravoslávneho sviatku Bele poklade, ktorý je podobne ako aj Popolcová streda, hraničným obdobím medzi pôstom a fašiangovým obdobím hostín a karnevalov. Pravoslávny sviatok Bele poklade je posledným dňom zábav a v tomto roku pripadá na nedeľu 26. februára. Maskový sprievod sa na svoju tradičnú prechádzku vydá preto v piatok 24. februára o 12. hodine z plató Múzea Vojvodiny.

  • Rado Van Ladomerský

    V Srbsku sa Rado Van Ladomerský prvýkrát predstavil vlani v novembri, a to najprv v Galérii insitného umenia v Kovačici, potom 16. januára 2017 v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade a dnes jeho výstavu otvorili v Báčskom Petrovci. Nainštalovaná je v miestnostiach Turistickej organizácie a v spolupráci s Galériou insitného umenia z Kovačice výstavu usporiadalo Združenie výtvarných umelcov z Petrovca. Rado Van Ladomerský sa narodil v Prešove, v súčasnej dobe žije a tvorí v Šamoríne. Vo svojej tvorbe sa sústreďuje najmä na pop-art a insitné umenie.

  • Večierok s knihou

    V Múzeu Vojvodiny v Novom Sade včera večer usporiadali Večierok s knihou. Na ňom prezentovali vydania Slovenského vydavateľského centra z Báčskom Petrovci, ktoré predstavil riaditeľ centra Vladimír Valentík a knihu o Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku SEAVC v Srbsku, zostavovateľky knihy Anny Petrovićovej, evanjelickej farárky v belehradskom cirkevnom zbore. Prítomných privítala Vijeročka Šipka, spolupracovníčka pre marketing v Oddelení pre pedagogickú prácu a vzťahy s verejnosťou Múzea Vojvodiny.

  • 14. február

    Podľa gregoriánskeho kalendára dnes je Valentín a podľa juliánskeho kalendára, ktorého sa pridržiava Srbská pravoslávna cirkev, dnešný deň si treba uctiť Svätého Trifuna. Niekto teda svätí Sv. Valentína a oslavuje lásku, čiže Deň zaľúbených a niekto sa klania Sv.Trifunovi, alebo dvíha pohár vína na počesť tohto patróna vinohradníkov a vinárov. Či už oslavujeme Trifuna alebo Valentína, či víno alebo lásku, aj jedno aj druhé vždy bývalo silnou inšpiráciou umelcom, spisovateľom a básnikom. Pod ich vplyvom vytvorili najkrajšie diela.

  • Prezident Srbska vyznamenal kovačickú galériu

    Galéria insitného umenia z Kovačice a dve športové inštitúcie sú tohtoročnými laureátmi najvyššieho vyznamenanie Prezidenta Srbska. Prezident Srbska Tomislav Nikolić pri príležitosti 15.februára – Dňa štátnosti Srbska podpísal dnes dekréty o vyznamenaní vyše 140 osobností a inštitúcií. Podľa vyhlásenia jeho Pres služby najvyššie vyznamenanie – Rad Karađorđovej hviezdy prvého stupňa získali Olympijský výbor Srbska a Paralypijský výbor Srbska za osobitné zásluhy na prezentovaní Srbska v zahraničí a dosiahnuté výsledky v oblasti športu, kým Galéria insitného umenia z Kovačice si toto najvyššie uznanie zaslúžila za osobitné zásluhy v prezentovaní Srbska a jeho obyvateľov a za dosiahnuté výsledky v kultúrnej činnosti, zvlášť v oblasti maliarstva. Blahoželáme.

  • Hovory o Insite

    Vo výstavnej sieni Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave je od októbra minulého roku inštalovaná výstava slovenských kovačických insitných maliarov z Vojvodiny pod názvom Čaro imaginácie, Slovenská kovačická insita. Výstava potrvá do konca februára. Jedným zo sprievodných podujatí k výstave bolo aj medzinárodné vedecké kolokvium Hovory o Insite, ktoré sa uskutočnilo v piatok 10. februára 2017 v SNM. Na kolokviu sa zúčastnili teoretici umenia, historici i niekoľko spisovateľov zo Slovenska a zo Srbska.

  • Klobásy rozvoniavali v Šíde a Bielom Blate

    Jubilejnú XX. Sriemsku zakáľačku a klobasiciádu Šíd dnes a zajtra organizuje združenie rovnakého názvu, ktoré vedie Stanislav Dierčan. Podujatie je medzinárodného rázu a v tomto roku sa na ňom zúčastňujú súťažiaci a hostia z našej krajiny, Maďarska, Chorvátska, Slovinska a Slovenska. Bieloblatský festival klobás a pálenky sa tohto roku zorganizoval štvrtýkrát a do Bieleho Blata dnes priviedol zo 50 súťažiacich družstiev z Vojvodiny, Šumadie a Rumunska a prilákal viac tisíc návštevníkov.

  • Spomaľovací prah, retardér

    Spomaľovací prah (iné názvy: retardér, ležiaci policajt, srbsky: ležeći policajac, chorvátsky aj uspornik...) je umelo zvýšené miesto na pozemnej komunikácii, ktorého cieľom je donútiť vodiča vozidla k pomalej jazde. Priečne spomaľovacie prahy sa používajú najmä na komunikáciách v obytných štvrtiach, najmä v blízkosti škôl či prechodov pre chodcov. Ich prínos je však kontroverzný, keďže výrazne zvyšujú opotrebenie vozidiel a zvyšujú tiež aj znečistenie životného prostredia.

  • Milina Chrťanová v pokrajinských orgánoch správy

    Milinu Chrťanovú z Kysáča, bábkoherečku a novinárku, členku strany Slováci vpred! vymenovali za námestníčku – asistentku pokrajinského ministra pre vzdelávanie, predpisy, správu a národnostné menšiny. Pavel Surový, predseda strany Slováci vpred! a pokrajinský poslanec povedal, že si vládnuca strana SNS, s ktorou je jeho strana v koalícii na pokrajinskej úrovni, týmto spĺňa daný sľub o zabezpečení jedného miesta v niektorom pokrajinskom sekretariáte pre stranu Slováci vpred!

  • YMCA Serbia

    Na konci roka 2016 organizovala YMCA Serbia v Báčskom Petrovci dve zaujímavé podujatia, ktoré boli zamerané na naše deti a mládež a pred pár dňami sa našim dvom členkám dostalo veľkej cti vystupovať na pôde OSN v New Yorku. Svetové fórum, na ktorom sa zúčastnili Ivana Ilić a Martina Vitezová, opätovne potvrdilo aké dôležité je podporovať mladých ľudí a počúvať ich názory, nápady a myšlienky nielen v Srbsku, ale na celej našej planéte. Keď spoločnosť bude dostatočne podporovať a pozorne počúvať, čo mladých ľudí trápi a kde vidia priestor na zlepšenie postavenia mladých, vznikne priestor pre pokrok.

  • Miroslav Lajčák rokoval s Annou Tomanovou Makanovou

    Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák sa v piatok 27. januára 2017 stretol s predsedníčkou Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku Annou Tomanovou Makanovou, s ktorou diskutoval o súčasnej situácii a postavení slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku, ktoré si naliehavo vyžadujú riešenia.

  • Nová pieseň

    V miestnostiach Domu kultúry v Pivnici, 4. februára 2017 členky Komorného zboru Nádeje usporiadali 7. ročník seminára zborového spevu Nová pieseň. Mottom seminára beli verše Gorazda Zvonického:
    „Keby náš spev prestal,
    celý svet by sa topil v žiali
    a raz by nás Boh prísne trestal,
    že sme mu nespievali."

  • Februárové nedeľné poludnie

    V Novom Sade na Námestí slobody od 3. februára do 3. marca prebieha Festival lásky. Najviac návštevníkov je tam vo večerných hodinách, avšak dnešný krásny slnečný deň vylákal na novosadské ulice množstvo zamilovaných už napoludnie. Svit mesiaca však ani vtedy nechýbal, takže šťastie mohlo byť aj cez deň úplné. Deti s rodičmi a penzisti si tiež s pôžitkom vychutnávali z tepla tohto dnešného krásneho dňa. Zajtra by sa už malo ochladiť, meteorológovia hlásia dážď a v stredu a vo štvrtok dážď so snehom a sneženie.

  • 2017 Luther – muž reformácie

    Pri príležitosti 500. výročie reformácie, ktorú oslavujeme v tomto roku, vydavateľstvo Tranoscius z Liptovského Mikuláša vydalo nástenný evanjelický kalendár na rok 2017 Luther – muž reformácie. Na obálke je maliar Lucas Cranach st., ktorý ukazuje Martinovi Lutherovi maľbu ruže. Oboch mužov – reformátora a maliara – spájalo nielen náboženské presvedčenie ale aj hlboké priateľstvo. A tá takzvaná Lutherova ruža, ktorú držia v ruke, známa aj ako Lutherova pečať alebo Lutherov erb, je najznámejší symbol luteranizmu. Martin Luther sa osobne pričinil k vzniku tohto symbolu, ktorý pre neho vytvoril Lucas Cranach st.

  • Zimné večery v minulosti

    V dlhé zimné večery sa naše staré a prastaré mamy a dedovia venovali predovšetkým ručným prácam. Tkali, priadli, šili, plátali, párali perie, vyrábali z husích bŕk perušky (masteničky), štiepali (lúskali) orechy, mrvili (moržovali) kukuricu, plietli korpenky (košíky) či vyšívali. Pri týchto prácach si rodina a susedovci zvyčajne pomáhali. Bola to aj príležitosť na poinformovanie sa, klebetenie i rozprávanie zaujímavých povestí a tajuplných či strašidelných príbehov. Občas sa niečo aj prečítalo. Nechýbalo počastovanie pálenkou alebo koláčmi. Pri práci si neraz aj zanôtili.

  • Národopisné aspekty v kultúre dolnozemských Slovákov

    Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku vyzývajú navrhovať resp. uchádzať sa o Cenu Ondreja Štefanka a zúčastniť sa na medzinárodnej vedeckej konferencii: Národopisné aspekty v kultúre dolnozemských Slovákov. Prezentované práce prinášajúce informácie o významných osobnostiach (z oblasti kultúry, vedy, spoločenského, politického a hospodárskeho života atď.), ktoré pozitívne poznačili slovenskú Dolnú zem a obohatili Slovensko činnosťou slovenských dolnozemských osobností vyjdú v zborníku. Návrhy na Cenu Ondreja Štefanka treba zaslať najneskôr do 10. februára 2017 (mailom na kvsivankrasko@gmail.com) a prihlášky na konferenciu do 15. februára 2017. Konferencia s udelením Ceny sa uskutoční v dňoch 17. –18. marca 2017 v Nadlaku, Rumunsko.

  • Silbaš: Dedina snov – budúci rok ideme domov

    Luxusná 235 stranová kniha Silbaš: Dedina snov – budúci rok ideme domov autora Ondreja Miháľa, silbašského rodáka žijúceho v Kanade, ktorú vydal Slovenský kanadský inštitút z Toronta, bola vytvorená s cieľom zachovať spomienky autorových rodičov, ktorí sa zo Silbaša presťahovali do Kanady v rokoch 1966/67. Cez prizmu vysťahovaleckého života jednej rodiny, kniha svedčí o migrácii nášho ľudu a predstavuje svojrázny dokument doby. Osobitnou vzácnosťou tohto literárno-dokumentaristického diela je množstvo fotografií. Je ich vyše 300 a niektoré sú cez dve strany, takmer pol metra široké. Medzi nimi sú aj také, ktoré boli nájdené na povale niekdajšej silbašskej fotografky a boli urobené na sklíčkovom negatíve.

  • Video dohľad na príjazde do Petrovca

    V piatok 27. januára 2017 predseda Obce Báčsky Petrovec Srđan Simić navštívil Policajnú stanicu v Báčskom Petrovci. Cieľom tejto návštevy bolo zapojenie systému video dozoru všeobecného účelu na hlavnej ceste v Báčskom Petrovci na vchode z Nového Sadu. Prostriedky na tieto účely boli zabezpečené zo strany Pokrajinskej vlády. Odovzdanie a prevzatie uvedeného vybavenia sa konalo 19. januára 2017 medzi Obcou Báčsky Petrovec a Ministerstvom vnútra RS v Báčskom Petrovci.

  • Zimná Kovačica na Slovenskom inštitúte vo Viedni

    V priestoroch Slovenského inštitútu vo Viedni otvorili 18.1.2017 výstavu insitného umenia „Zimná Kovačica" za účasti vyše 150 hostí, zástupcov Veľvyslanectva Slovenskej Republiky v Rakúsku, Veľvyslanectva Srbskej republiky v Rakúsku, predstaviteľov Srbsko-rakúskej obchodnej komory, kurátora a majiteľa galérie Babka v Kovačici Pavla Babku, riaditeľa Detského domu umenia Bibiana v Bratislave Petra Tvrdoňa, príslušníkov slovenskej menšiny v Srbsku, umelcov, novinárov, televízie ORF a širokej verejnosti...

  • Ľuboslav Majera, čestný občan Brezna

    V piatok 27. januára 2017 v rámci osláv 72. výročia oslobodenia mesta Brezna, prebiehalo slávnostné zasadnutie Mestského zastupiteľstva mesta Brezna spojené s odovzdávaním ocenení Cena primátora mesta Brezna a Cena mesta Brezna za rok 2016. Medzi ôsmimi laureátmi bol aj náš režisér Ľuboslav Majera z Báčskeho Petrovca. Ocenenia sa udeľujú osobnostiam dnešnej doby, ktoré sa obzvlášť významným spôsobom zaslúžili o rozvoj a zveľadenie mesta, ochranu jeho záujmov a šírenie jeho dobrého mena vo svete, alebo ktorí obohatili ľudské poznanie vynikajúcimi tvorivými výkonmi. Blahoželáme!

  • IN MEMORIAM – Ján Husárik

    Vo veku nedožitých 75 rokov života dnes zomrel známy insitný maliar Ján Husárik. Narodil sa 27. mája 1942 v Padine. V rodisku zakončil základnú školu. Maľovaním sa začal zaoberať roku 1958 a prvú samostatnú výstavu mal o dva roky neskôr v rodnej Padine. Členom Galérie insitného umenia v Kovačici sa stal roku 1968. Bol maliarom svetového mena a našim najviac oceňovaným insitným umelcom, laureátom Oskara za umenie a techniku z talianskeho Milána a držiteľom Radu Francúzskej republiky za medzinárodnú kultúrnu spoluprácu...

  • Sv. Savo

    Dňa 27. januára vo všetkých školách v Srbsku sa svätí školská slávnosť „slava" Svätého Savu, ktorý je považovaný za zakladateľa srbskej cirkvi, vzdelania a kultúry. Srbská pravoslávna cirkev (SPC) dnešný deň označuje červenými písmenami. Vo všetkých školách sa pri príležitosti dnešného dňa spievala Svätosavska hymna, organizovali sa rôzne programy, súčasťou ktorých boli slávnostné piesne a básne, výstavy literárnych a výtvarných prác venovaných osobnosti svätého Savu.

  • Slováci v politickom živote v Kráľovstve SCHS

    Pred storočím na týchto našich dolnozemských končinách žilo zo 120.000 Slovákov. Neboli ľahostajní voči spoločenským zmenám a politicky bojovali o vlastné práva. Svoju Slovenskú národnú stranu mali ešte počas Rakúsko-Uhorska a tá obnovila svoju činnosť aj v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov. Povedal Dr. Slobodan Bjelica na včerajšej prednáške na tému Slováci v politickom živote v Kráľovstve Srbov, Chorvátov a Slovincov (SCHS) v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade.

  • Z prvého listu apoštola Pavla Korinťanom – skúmajte zrelosť svojej lásky

    Dnes je Pavla

    A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal - nič nie som. A čo by som rozdal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže.

  • Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov

    „Kristova láska nás pobáda k zmiereniu" – tak znie názov tohtoročného Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý sa začal 18. a potrvá do 25. januára. Tentoraz sa ekumenický týždeň upriamuje na protestantstvo a zameria sa na 500. výročie reformácie. Zajtra, 25. januára, na Pavla, toto podujatie uzavrie ekumenická slávnosť – vešpery, ktorým bude v Bazilike sv. Pavla za hradbami v Ríme o 17.30 hod predsedať pápež František. Cirkev si v ten deň tiež pripomína obrátenie sv. Pavla apoštola. Dávne rozdelenia v kresťanskom svete by nás mali poučiť a podnecovať ku hľadaniu vzájomnej blízkosti.

  • 75 rokov Novosadskej razie – vraždení aj Slováci

    V Novosadskej razii v roku 1942 v tuhej zime prišlo o život možno i viac tisíc osôb. Presný počet a všetky mená sa pravdepodobne nikdy nezistia. Telá väčšiny obetí zakončili v Dunaji pod ľadom. Nateraz je identifikovaných zo dvetisíc osôb, avšak podľa niektorých odhadov, obetí bolo možno i vyše 4000. Medzi nateraz identifikovanými je aj 21 Slovákov: Grňa, Mucha, Francisty, Ferko, Mariáš... Dnes, pri príležitosti výročia Novosadskej razie, sa klaniame všetkým obetiam: Srbom, Židom, Rómom, ale aj Slovákom a ďalším. Treba hlasno povedať, že Novosadská razia, ktorú konali maďarskí okupanti, predstavovala najväčší masaker na území Vojvodiny v druhej svetovej vojne, avšak treba zdôrazniť i to, že nevystala ani odplata, čiže masová likvidácia príslušníkov maďarského etnického spoločenstva, tzv. Masaker v Báčke, ktorý vykonali partizáni v rokoch 1944/45.

  • Smutná spomienka

    Pred 11 rokmi došlo k jednej z najsmutnejších udalostí v histórii pôsobenia Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Pri maďarskej obci Hejce spadlo lietadlo prevážajúce slovenských vojakov vracajúcich sa z misie v Kosove. Havária si vyžiadala 42 životov. Ich pamiatku si ako každý rok kladením vencov pri mieste nešťastia uctili ministri obrany Slovenska i Maďarska. Česť pamiatke všetkým, ktorí zahynuli pri výkone svojej služby. Uvádza Veľvyslanectvo SR v Belehrade.

  • Nezmar šancu urobiť svet lepším

    Hmmm... nezmar šancu, nezmar planétu, nezmar módu, nezmar to... Tak sa to začalo a včera blog Nezmar už oslávil svoje prvé narodeniny. Blogerka Ivana Maleš už skoro 3 roky nevyprodukovala takmer žiadny odpad. Táto mladá environmentalistka sa zasadzuje za „zdravý minimalizmus" a učí nás, ako sa zodpovedne správať voči sebe, svojej rodine a planéte. O tom píše na svojom blogu a o jej písaní píšu a hovoria aj médiá na Slovensku. Pochádza zo Srbska, je mladá mamička a žije na Slovensku. Narodila sa v Novom Sade a na Slovensku na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave vyštudovala odbor environmentalistika. Pracuje v odpadovom hospodárstve a v súčasnosti pôsobí aj ako konzultant v Inštitúte cirkulárnej ekonomiky, o.z., ktorého je aj spoluzakladateľom.

  • Klára Babka vystavuje v Bratislave

    Dňa 19. januára v BIBIANE – Medzinárodný dom umenia pre deti – v Malej galérii na Panskej 41 v Bratislave, usporiadali vernisáž s názvom Obrázky z Kovačice. Ide o prvú samostatnú výstavu Kláry Babka, na ktorej táto kovačická insitná maliarka vystavuje umelecké predmety a maľby, ktoré technikou akryl namaľovala minulý rok. Za prítomnosti značného počtu milovníkov umenia výstavu otvoril riaditeľ BIBIANY Peter Tvrdoň. Obrázky z Kovačice si návštevníci budú môcť obzrieť do 5. marca.

  • 500 rokov reformácie

    Mgr. Samuel Vrbovský, biskup SEAVC v Srbsku

    Vstúpili sme do roku, v ktorom oslavujeme 500. výročie začiatku reformácie. Chceme upriamiť svoju pozornosť k tomuto jubileu, aby sme si nanovo uvedomili, čo nám reformácia priniesla a k čomu nás pozýva. Význam tejto udalosti pre nás, dedičov Lutherovej reformácie, je predovšetkým v možnosti nájsť alebo znovu objaviť zdroj duchovného povzbudenia a nového nadšenia za Božie veci na tomto svete. Reformácia nám dáva možnosť zhodiť bremeno všednosti a malovernosti, ktoré nás spútava.

  • Srbsko – slovenské kultúrne väzby

    Slovenská republika neuznala Kosovo a z druhej strany uznala Srbom na Slovensku status národnostnej menšiny. Vláda také rozhodnutie vyniesla prihliadajúc na historicky pevné väzby dvoch národov, ktoré siahajú do ďalekej minulosti. S tými konštatáciami začal svoju dnešnú prednášku v Múzeu Vojvodiny Dr. Nebojša Kuzmanović, zástupca pokrajinského tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami, ktorý hovoril o historicky dlhých a pevných väzbách medzi Srbmi a Slovákmi. Početní Srbi sa vyškolili na Slovensku a významný vplyv na rozvoj školstva a kultúry v Srbsku zohrali viacerí Slováci.

  • Zomrel Eugene Andrew „Gene" Cernan

    Americký astronaut so slovenskými a českými koreňmi Eugen Čerňan / Gene Cernan zomrel 16. 1. 2017 vo veku 82 rokov. Eugen Čerňan sa ako posledný človek prechádzal po Mesiaci... Bol veliteľom vesmírnej lode Apollo 17 a strávil na Mesiaci 75 hodín. O úmrtí informoval americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).

  • Dnes je vraj modrý pondelok

    Modrý pondelok je údajne najdepresívnejší deň roka. Pre obyvateľov krajín severnej zemskej pologule pripadá na tretí pondelok v januári. Známy je pod názvom Blue Monday, modrý ako slzy, plač, chlad. V sebe sústreďuje najhoršie situácie, ktoré na človeka čakajú: ide o pondelok, teda deň po víkende, v januári, keď je zima, tma, dni sú krátke, vianočné sviatky už preč, peňaženka pre väčšinu ľudí skôr prázdna, výdavky koncom predchádzajúceho roku mohli byť vysoké, začínajú prichádzať účty... Navyše, aj od Nového roka a prijatých predsavzatí už prešlo dosť času a na tie naše „pevné" predsavzatia možno začal pomaly padať prach zabudnutia.

  • Bogojavljanje, Jovanjdan a Sv. Sava

    Podľa starého juliánskeho kalendára včera bolo 1. januára a týmto dňom sa začal rok 2017. Včerajší deň je v pravoslávnom kalendári pomenovaný aj ako Deň obriezky Spasiteľa - Obrezanje Gospodnje; Nova godina. Pravoslávni veriaci o pár dní oslávia ešte aj Zjavenie Pána, Bohozjavenie alebo Bogojavljanje. Zjavenie Pána (Traja králi) alebo Epifánia, je cirkevný sviatok, ktorý kresťania slávi 6. januára. Aj pravoslávni veriaci ho vskutku oslavujú 6. januára, ibaže podľa starého juliánskeho kalendára. Srbská pravoslávna cirkev sa totiž riadi starým kalendárom, ktorý „mešká" za gregoriánskym 13 dní. V rámci sviatku Bohozjavenia sa pripomína premenenie vody na svadbe v Káne a tiež aj verejné zjavenie sa Ježiša ľudstvu a Jeho krst v rieke Jordán. Na počesť tejto udalosti Srbská pravoslávna cirkev 6. januára (19. januára podľa gregoriánskeho kalendára) organizuje plávanie za Cnostným krížom.

  • Vláda SR schválila výhodu pre cudzincov

    Cudzinci z krajín mimo Európskej únie budú môcť na Slovensku získať sezónne zamestnanie aj bez udeleného prechodného pobytu. Predpokladá to novela zákona o pobyte cudzincov, ktorú včera schválila slovenská vláda. Zmeny v zákone zjednodušujú príchod, pobyt a zamestnávanie niektorých skupín zamestnancov mimo Európskej únie na Slovensku, ako sú sezónni pracovníci a pracovníci v rámci vnútropodnikových presunov. Uľahčujú sa ďalej podmienky pre zamestnancov, ktorí pracujú pre centrum strategických služieb, ako aj podnikateľov s inovatívnym projektom.

  • IN MEMORIAM – Silvester Kolár

    Vo veku nedožitých 31 rokov utíchlo navždy jedno mladé, hravé srdce. Odišiel výnimočný človek. Patril vždy medzi tých prvých, najlepších, spoľahlivých... Čoho sa chopil, to sa mu darilo, mal usilovnosť, energiu i potrebný talent. V malebnej sriemskej dedinke Lug bol pevným pilierom. Činný bol tak v miestnom spoločenstve, ako aj v spolku, v športe, ale aj v kostole. Študoval na Protestantskej teologickej fakulte v Novom Sade a v cirkevnom zbore v Lugu bol kantorom a predčitateľom. Bol i dobrým hudobníkom, tanečníkom a tiež spevákom.

  • Padinské kroje a priadky

    Spolok žien Padina krásnymi fotografickými zábermi zachováva dokument o starodávnom padinskom zimnom ľudovom kroji. Fotografie vznikli dnes a na nich je znázornený zimný kroj dospelých a detí. O padinských krojoch sa možno viac dočítať v monografii Padina 1806 – 2006. V tejto obsiahlej knižke skupiny autorov Ondrej Kotváš opisuje okrem iného aj priadky. Priadky sa konávali vo fašiangovom období, od Troch kráľov a do začiatku pôstu. Uvádzame úryvok z tohto textu.

  • Sneh

    Sneh v týchto dňoch niekomu spôsobuje radosť, inému problémy. Umelcom býva inšpiráciou. Ponúkame fotografické zábery Martina Pucovského nočnej zimnej idyly z Kulpína a Petrovca a báseň Sneh Zlatka Benku.

  • Fašiangy

    Od Troch Kráľov (šiesteho januára) až po Popolcovú stredu – to sú fašiangy – obdobie plesov, karnevalov, zábav a samozrejme obdobie prehýbajúcich sa stolov plných dobrého jedla a pitia.

  • Vianoce/Božić

    Dnes sa podľa starého juliánskeho kalendára slávi Sviatok Roždestvo Christovo/Narodenie Ježiša Krista. Druhý vianočný deň, teda ten zajtrajší, bude zasvätený Bohorodičke, – Zboru Presvätej Bohorodičky/Sabor Presvete Bogorodice, ktorá je dominantnou postavou pravoslávnych vianočných sviatkov. A tretí deň patrí prvému mučeníkovi sv. Štefanovi / Sveti prvomučenik i arhiđakon Stefan. Týmto dňom sa končia vianočné sviatky, ktoré Srbská pravoslávna cirkev (SPC) slávi tri dni. Katolíci, protestanti a jedna časť pravoslávia narodenia Spasiteľa už oslávili podľa gregoriánskeho kalendára pred 13. dňami, teda 25. decembra.

  • IN MEMORIAM – Mária Petrášová

    Znovu teda nastal čas rozlúčky. Unavená z cestovania pozemskou púťou dnes sa s nami rozlúčila Mária Petrášová, rod. Orgovánová z Kulpína. Životný boj odvážne bojovala, avšak dlhoročný zápas ju vyčerpával a síl ubúdalo. Knihu života zatvorila na nedočítanej šesťdesiatej strane.

  • Cena Ondreja Štefanka

    Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku a Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku vyzývajú navrhovať resp. uchádzať sa o Cenu Ondreja Štefanka. Návrhy na ocenenie treba zaslať najneskôr do 10. februára 2017 (mailom na kvsivankrasko@gmail.com a hlasznik@gmail.com). Súčasne s udeľovaním uvedenej Ceny, v tom istom termíne každoročne prebieha medzinárodná konferencia, ktorej téma sa každoročne mení. Jej cieľom je prezentovanie, zaznamenanie a zhodnotenie najrozmanitejších aspektov týkajúcich sa spoločensko-politického, kultúrneho, či náboženského života dolnozemských Slovákov.

  • V novom roku rozbeh v športovom kroku

    Doba je zlá, depresívna, sedavá. Hýbme sa. Pohyb je daný človeku. Je to dar. Tí, čo nevládzu kráčať, alebo sú pripútaní k vozíku či lôžku, s touto konštatáciou nastopercent súhlasia. Cvičením si doslova vybíjame stres. Získame aj krajšiu postavu. Urobíme tak veľa pre svoje zdravie. Budeme sa cítiť tiež aj odbremenení. Bez stresových, kŕčovitých grimás na tvári všetci iste krajšie vyzeráme. Veď, tá čistá, číra krása vychádza z vnútra – ak sme pozitívne na maxime, vtedy aj s vráskami a bez mejkapu dobre vyzeráme a priam žiarime. Sme teda pekní. A to pekné a pozitívne vyžarujeme potom do svojho okolia. Skrášľujeme teda svet vôkol seba. Usilujme sa o to! Pre seba a svet vôkol nás. Pri intenzívnom cvičení chytáme sa do kola s ľuďmi podobne zmýšľajúcimi, neoblomnými, vytrvalými...ktorí si vážia seba a život a tak mocne spätí spoločnou silou, razia vpred. V kole, a držiac sa za ruky, vzniká silná reťaz, ktorú ťažko možno pretrhnúť. To platí nielen v športe, ale aj všeobecne v živote. Tak sa vytvára silný, zdravý duch. V zdravom tele...

  • Novoročné stretnutie u Babku

    Už niekoľko rokov prvého januára Memoriálne stredisko Dr. Janka Bulíka z Kovačice v spolupráci s Galériou Babka Kovačica organizuje Novoročné stretnutie u Babku. Tak aj tohto prvého januára sme rok začali s kultúrnym programom. Bola to príležitosť na pripomenutie si 120 rokov od narodenia a 75 rokov úmrtia prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii Dr. Janka Bulíka (1. 1. 1897 - 30. 1. 1942 ). V kultúrnom programe, za prítomnosti hojného počtu Kovačičanov, ako aj matičiarov z Padiny, Hajdušice, Vojlovice a hostí z Pardubíc z Česka, boli prvýkrát verejnosti predstavené makety historických lodí zhotovené rukami hudobníka , mäsiara, včelára a drevorubača Jána Svetlíka.

  • Duško Radović: Prvý deň

    Dnes je prvý deň, začiatok.

    Prajem vám, aby nebolelo, čo bolelo,
    a aby vás ľúbilo, to čo vás neľúbilo.

  • Martin Rázus: Na nový rok

    Bože, v tomto roku novom
    posilňuj nás svojím slovom,
    veď nás, chráň nás, žehnaj z lásky
    a tak uľav život ťažký...!

  • Kalendáre

    Na prelome rokov sú aktuálne kalendáre. Tieto publikácie, určené na čítanie počas celého roka, môžu byť zaujímavými aj po rokoch, keďže sú svedectvom doby. Pri listovaní v starých ročenkách vždy sa totiž nájdu texty, ktoré upútajú našu pozornosť. Mnohé už síce prevalcoval čas a sú nám čudné, no možno práve preto šteklia našu zvedavosť, chceme vedieť, čo sa to dialo napríklad pred storočím. Národný kalendár nám to umožňuje, keďže je on najstarším periodikom vojvodinských Slovákov. Prvý vyšiel na rok 1920 v Petrovci, teda čo nevidieť bude mať sto rokov. Jeho 17. ročník na priestupný rok 1936 zostavil Andrej Sirácky a vydala a vytlačila Kníhtlačiareň, účastinná spoločnosť Petrovec, Báčka, Juhoslávia. Stál 10 dinárov a dve úvodné strany boli o kráľovi a kráľovskej rodine. Nechýbala ani fotografia vtedajšieho 11-ročného juhoslovanského kráľa Petra II. V kalendári je uvedených aj niekoľko citátov z „tretej knihy Sibilly", ktorú učenci považujú za najpôvodnejšiu.

  • Vyhodnotenie literárnych súťaží časopisov Nový život a Zornička

    Dnes napoludnie v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov v Novom Sade prebiehalo vyhodnotenie literárnych súťaží časopisov Nový život a Zornička, ktoré skorej vypísali Výbor pre kultúru NRSNM a Slovenské vydavateľské centrum. Odmeny získali: Annamária Boldocká-Grbićová, Mišo Smišek, Jana Domoniová, Katarína Mosnáková-Bagľašová, Aneta Lomenová, Mária Kotvášová-Jonášová, Zoroslav Spevák, Anna Malková, Mária Vršková a Ján Valent. Po udelení cien Anete Lomenovej odovzdali aj autorské výtlačky jej prvej knižky Náš dedo je huncút.

  • In Memoriam - Martin Klátik

    Z radov novosadských matičiarov v pondelok, 26. decembra, po krátkej a zákernej chorobe, odišiel člen SR MOMS, horlivý cirkevník, šafárikovec a matičiar Martin Klátik. Narodil sa v Starej Pazove roku 1936, bol vyučený tokár, neskoršie sa v remesle zdokonalil a stal sa umeleckým tokárom. Životná púť ho zaviedla do Nového Sadu kde sa zamestnal, založil si rodinu a potom aj vlastnú tokársku dielňu Barok. Jeho výrobky sa dostali do mnohých domov vo Vojvodine, v Srbsku ale aj do zahraničia.

  • Novoročná noc na námestí

    Na novosadskom Námestí slobody na Silvestra program sa začne o 21. hodine. Najprv vystúpi Novosadský Big Bend sa Bojanou Stamenov a hosťami a o 23. hodine sa začne polnočný koncert Zdravka Čolića. Čola poslednýkrát v Novom Sade vystupoval vlani na Spense a v novoročnej noci v roku 2008. Vtedy tancoval polnočný valčík s vtedajšou primátorkou Nového Sadu Majou Gojkovićovou. Aj na námestí v Báčskom Petrovci ponúkajú bohatý program. V ústrety sviatkom mestá sa odievajú do svetielkového rúcha.

  • Budú cnosti v budúcnosti?

    Kiežby nám bol ponaučením tento príbeh prevzatý z internetu, ktorý uvedieme.

    Kiežby nám plamienok sviec v tomto sviatočnom období pomohol porozumieť životu a pochopiť, že nič nie je samozrejmé, ako si najčastejšie myslíme. Že nič netrvá večne a preto sa treba ku svojim blížnym správať s úctou a tak, ako keby spoločný čas, ktorý im darúvame, mohol byť tým posledným.

    Požehnané sviatky.

  • Vianoce 2016 – Báčska Palanka

    Štedrovečerné oslavy sa v našom cirkevnom zbore začali o 18.hodine. Tohto roku tieto oslavy boli trochu iné a to tým, že sa jasle ktoré mládežníci spoločne urobili, stali aj ústredným bodom v našom chráme a celé oslavy sa točili práve vôkol ich. „Jozef" a „Mária" na samom začiatku služieb Božích spoločne vošli do chrámu a pri vyzváňaní malých zvončekov „Mária" dieťa uložila do jasieľ.

  • Štedrý večer na rozhlasových vlnách

    Slovenská redakcia Rádia Nový Sad RTV každoročne nahráva osobitnú štedrovečernú reláciu Betlehem, obyčajne v niektorom z našich slovenských cirkevných zborov alebo v niektorom slovenskom prostredí. V tomto roku sa redaktorka Katarína Pucovská rozhodla pre Vianočný koncert usporiadaný v Múzeu Vojvodiny, na ktorom vystúpili Miešaný cirkevný zbor slovenskej evanjelickej cirkvi v Novom Sade, Komorný zbor Viliama Figuša Bystrého pri Dome kultúry Michala Babinku z Padiny, Komorný zbor Zvony zo Selenče a hudobná skupina Hermon z Kulpína. V štedrovečernej relácii znie krásna vianočná hudba poprelínaná hrejivými veršami a vinšmi. Sú tam aj želania, aby svet bol krajší a lepší... Podobne ako tie teplé slová a tóny, na rovnakej vlnovej dĺžke sa niesol aj vianočný pozdrav d.p. Samuela Vrbovského, biskupa SEAVC v Srbsku, adresovaný všetkým ľuďom dobrej vôle. So želaním pokojného a láskyplného Štedrého večera aj my tu ponúkame reláciu Betlehem, ktorá dnes odznela na frekvencii Rádia Nový Sad.

  • Vianočný pozdrav!

    Veľké prípravy na vianočné slávnosti, túžobne očakávané zážitky z Tichej noci, rozžiarené očká detí a spokojné, vyrovnané pohľady dospelých, dostatok zemských darov, či už na stoloch alebo pod ozdobenými stromčekmi, to všetko na nás tak zapôsobilo, že sa úprimne radujeme radosťou nevýslovnou, radosťou nebeskou. Všetkým Vám, milí bratia a sestry v Kristu Ježiši želám požehnané Vianoce a pokojný nový 2017. rok. Uvádza okrem iného d.p. Samuel Vrbovský, biskup SEAVC v Srbsku, ktorý v roku, ktorý pomaly vyprevádzame oslávil svoje 70. narodeniny. Za svoju prácu dostal mnohé ocenenia. V tomto roku mu Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku z rumunského Nadlaku udelila Cenu Ondreja Štefanka za príspevok k rozvoju, organizovaniu a diverzifikovaniu kultúrneho života a spolkovej činnosti v slovenskom zahraničnom svete. V najnovšej Ročenke jubilantovi venúvajú patričnú pozornosť a v texte sa okrem iného uvádza: „Napriek životnej sedemdesiatke, náš jubilant je stále pri dobrej duševnej, duchovnej a telesnej sile. Je vynikajúcim znalcom Písma Svätého, obľúbeným kazateľom a človekom bystrého ducha. Za roky, ktoré sme s nim strávili ďakujeme Pánu Bohu. Ďakujeme aj jubilantovi za jeho prácu a lásku k cirkvi a k národu."

  • Novým Sadom znel slovenský spev

    Včera sa z budovy pokrajinskej vlády šírili slovenské tóny a v utorok večer sa slovenský spev ozýval najprv novosadským námestím a neskôr znel aj v Múzeu Vojvodiny. Na centrálnom novosadskom námestí od 1. decembra prebieha totiž vianočný trh - "Christmas Market" a každý deň tam vianočné a novoročné piesne spievajú chóry a kapely z celej Vojvodiny. Predvčerom vystúpil Komorný zbor Zvony zo Selenče, ktorý sa neskôr večer v Múzeu Vojvodiny zúčastnil aj na Vianočnom koncerte slovenských cirkevných zborov z Vojvodiny. Na koncerte vystúpil tiež aj Miešaný cirkevný zbor slovenskej evanjelickej cirkvi v Novom Sade, Komorný zbor Viliama Figuša Bystrého pri Dome kultúry Michala Babinku z Padiny a hudobná skupina Hermon z Kulpína. Program moderovala Vijeročka Šipka, spolupracovníčka pre marketing v Oddelení pre pedagogickú prácu a vzťahy s verejnosťou Múzea Vojvodiny.

  • Piesne, divadielko a balíčky

    V predvianočnom období Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (ÚKVS) potešil deti trojnásobne. Bol jedným z organizátorov detského festivalu Letí pieseň, letí, ktorého finále usporiadali v nedeľu v Kovačici a včera vo svojich priestoroch v Novom Sade deťom urobili až dvojnásobnú radosť. Venovali im predstavenie a balíčky.

  • 4. bienále slovenských výtvarníkov amatérov

    Na výstave nainštalovanej v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci, ktorú otvorili v sobotu, predstavená je tvorba 24 našich slovenských výtvarníkov amatérov. Sú to: Milina Balážová (Hložany), Viera Bažaľová (Lug), Juraj Berédi (Selenča), Ján Chlpka (Hložany), Zlata Červená-Kaloian ( Lincoln Park, USA), Zuzana Ferková (Kysáč), Branislav Galamboš (Hložany), Zuzana Gedeľovská (Jánošík), Miroslav Hraško (Hajdušica), Mária Ivičiaková (Petrovec), Daniel Kopčok (Petrovec), Samuel Legíň (Petrovec), Anna Liptáková (Selenča, Nový Sad), Ondrej Marčok (Kysáč), Ján Miškovic (Hložany), Mária Páliková (Kysáč), Zuzana Pudelková (Pivnica), Jarmila Sabová-Barcová (Kovačica), Mária Sláviková (Kysáč), Mária Struhárová (Petrovec), Anna Struhárová (Petrovec), Vlasta Triašková (Petrovec), Peter Valášek (Pivnica, Selenča) a Michal Virág (Kulpín).

  • Vianočné trhy v Petrovci

    Na Námestí slobody v Báčskom Petrovci dnes prebiehali Vianočné trhy, ktoré sa na tomto mieste organizujú od roku 2010. Na nich sa predávalo, kupovalo, spievalo, tancovalo... Rozvoniavalo varené víno, čaj, pálenka, vianočné pečivá, tradičné varené jedlá.... O 14.h ich začiatok z kostolnej veže slávnostne oznámili trubkári petrovského evanjelického cirkevného zboru a otvoril ich predseda Obce Báčsky Petrovec Srdjan Simić. Potom sa už začal kultúrno-umelecký program pre deti, mládež a dospelých. Vystúpili speváci a speváčky, chóry, folklórne a hudobné súbory, cirkevné zbory, dychový orchester, kresťanské kapely... V našej fotogalérii ponúkame 35 fotografií vo vysokom rozlíšení. Autor fotografií je Martin Pucovský.

  • Mamy Petrovčanky

    Skupina založená na spoločenskej sieti a pomenovaná Mamy Petrovčanky pôsobí necelý rok a má 230 členov. Vznikla z iniciatívy jej administrátoriek Hany Pavlovej a Ireny Lomenovej. Mladé mamy chceli tak pomôcť sebe a iným. Uvedomujúc si rýchle životné tempo a staré porekadlo „Dobrá rada nad zlato" utvorili na facebooku skupinu, do ktorej sa začali zapájať predovšetkým mamy, ale aj mladšie či staršie ženy podobného zmýšľania. Keď je v skupine viac tých, čo radiť môžu, riešenie sa ľahšie nájde. Poradia si navzájom, informujú jedna druhú, ponúknu pomoc, službu, predajú či kúpia jedna od druhej detské veci, vozíky, hračky... V tejto facebookovej skupine sa zrodila aj idea usporiadať 1. Mamin bazár. Zrealizovali ho včera za pomoci Združenia pre rozvoj rurálnej turistiky Petrovillage.

  • Naše kalendáre

    Na tohoročnom knižnom veľtrhu Bibliotéka 2016 slovenskí vydavatelia z Báčskeho Petrovca uviedli knižnú novinku - Slovenský svetový kalendár 2017. Je to prvé číslo prvého ročníka budúcej periodickej ročenky. Slovenský svetový kalendár vyšiel pod záštitou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a Svetového združenia Slovákov v zahraničí a ich finančnou podporou, a tiež s finančnou podporou Výboru pre informovanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Jeho zakladateľom a šéfredaktorom je Vladimír Valentík z Báčskeho Petrovca. Naša najstaršia ročenka – Národný kalendár si zapisuje 96. ročník, úctyhodný vek má aj Ročenka SEAVC v Srbsku, ktorá má za sebou 60 ročníkov a najmladší Pazovský kalendár sa už pýši so 16-ročnou tradíciou. Maďarskí Slováci majú Náš kalendár, ktorý vydáva Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku. Najnovšie vydania týchto ľudových čítaniek sú už v predaji.

  • V múzeu v ústrety sviatkom

    Muzeálny komplex Kulpín, ktorý prislúcha Múzeu Vojvodiny, v týchto dňoch usporiadal niekoľko dielní pre žiakov Základnej školy Jana Amosa Komenského z Kulpína. Tak v stredu 14. decembra pre druhákov bola zorganizovaná muzeálna hracia dielňa Zrno k zrnu. Vo vzdelávacej časti muzeálny pedagóg rozprával o pšenici, plodine, ktorej je venovaná jedna stála muzeálna expozícia, tiež o veterných a vodných mlynoch z roku 1896 a potom aj o súčasných spôsoboch mletia pšenice. Keďže sa blížia vianočné a novoročné sviatky, z cesta vyrábali ozdôbky pre stromček. Už v nasledujúci deň, teda včera 15. decembra prebiehali dve ďalšie dielne. Prváčikovia robili novoročné pohľadnice a tretiaci zhotovovali pestré tégliky zázrakov.

  • Kniha pod stromček: Jednozubý úsmev

    Viacročná, úspešná spolupráca dvoch významných spisovateliek Viery Benkovej zo Srbska a Etely Farkašovej zo Slovenska ďalej pokračuje a stále uisťuje o výrazných paralelách a živých sponách medzi slovenskými literatúrami v materskej krajine a na Dolnej zemi. Dve autorky doteraz spoločne zostavili tri antológie a v nich zhrnuli poéziu a prózu pre dospelých, ktorú napísali spisovateľky zo Slovenska a Dolnej zeme. Po týchto knihách priam sa žiadal i výber z detskej literatúry s feministickým aspektom, takže sa dve literátky rozhodli urobiť najprv antológiu detskej prózy, ktorú vydali pod názvom Jednozubý úsmev a ktorá v týchto dňoch (2016-12-15) vyšla vo vydavateľstve Matice slovenskej v Srbsku, v edícii Matičné súzvuky.

  • Ján Varšo v Srbsku a Maďarsku

    Aktuálnej problematike života a aktivít slovenských národnostných menšín v Srbsku a Maďarsku bola tematicky a programovo zameraná pracovná návšteva Jána Varša, predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Od utorka 6. decembra do piatku 9. decembra 2016 predseda ÚSŽZ postupne navštívil Nový Sad, Báčsky Petrovec, Kovačicu, Belehrad a Budapešť, kde uskutočnil rad stretnutí s krajanmi a rokovaní s predstaviteľmi vrcholných reprezentatívnych inštitúcií a organizácií Slovákov v Srbsku a Maďarsku. Pod titulkom Ján Varšo podnecoval krajanov v Srbsku a Maďarsku k vzájomnej spolupráci a zvýšeniu pocitu spolupatričnosti na stránke ÚSŽZ je zverejnený text a množstvo fotografií Ľuda Pomichala.

  • Lucia

    Lucia, Lucián, Lúcius: ženská a mužská podoba mena, kde v základe máme latinské slovo pre svetlo, lux. Ono je príbuzné nášmu lúč. V čase rímskej ríše, toto meno sa dávalo deťom narodeným nad ránom, na svitaní a zároveň jestvovala aj bohyňa Lúcia, patrónka pôrodu, ktorá mala na starosti privádzať deti na svetlo dňa. V rozličných jazykoch jestvuje rad variácií tohto mena, ako: Luca, Lucinda, Lucila atď.

  • Vianočný koncert

    Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Novom Sade včera večer usporiadal vydarený vianočný koncert. Krásne vianočné melódie odzneli v prednese miešaného cirkevného spevokolu pod vedením Anny Crveniovej, komorného zboru Agapé, ktorý umelecky vedie Tatiana Jašková a ktorá koncert ozvláštnila aj krásnym sólovým prednesom, novosadských detí, ktoré nacvičila Anna Filková a Ľudového orchestra SKC P. J. Šafárika pod taktovkou Juraja Súdiho ml. V programe bolo počuť aj texty v prednese Jaroslava Boldockého, Olinky Krošlákovej a Danici Vŕbovej, ktorá program aj moderovala. Organizáciu programu mali na starosti Juliana Brtková a Anna Brtková-Valentová. Na záver sa prihovoril Vladimír Obšust, farár novosadského cirkevného zboru, ktorý prítomným a všetkým ľuďom dobrej vôle zaželal pokojné adventné obdobie, radostné prežitie vianočných sviatkov a hojnosť požehnania Božieho.

  • Ján Varšo: Posilňovať jednotu v diverzite názorov

    Predstavitelia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) vedení jeho predsedom JUDr. Jánom Varšom, CSc., v minulom týždni navštívili Srbsko a počas viacdňovej návštevy zrealizovali viaceré stretnutia. Rokovali s predstaviteľmi našich najvyšších inštitúcií, stretli sa s predstaviteľmi lokálnych samospráv, navštívili niektoré vzdelávacie či informačné inštitúcie, pohovorili si aj s novinármi... V Predškolskej ustanovizni Radosno detinjstvo, v škôlke Kolibri predseda Úradu slávnostne otvoril prvú slovenskú skupinu škôlkarov v Novom Sade a v ústredí Matice slovenskej v Srbsku v Báčskom Petrovci udelil medailu ÚSŽZ Dr. Jánovi Kišgecimu za prínos k rozvoju slovenskej menšiny v Srbsku. Vo štvrtok sa Ján Varšo spolu s Ľudovítom Pomichalom, spolupracovníkom ÚSŽZ pre komunikácie, zúčastnil v slovenskej ambasáde v Novom Belehrade na predvianočnej recepcii.

  • Dr. Juraj Guča (1876 – 1964)

    Petrovčan, ktorý sa narodil pred 140 rokmi a ktorý sa v tomto roku častejšie než inokedy spomínal v zahraničnej tlači, najmä čiernohorskej, v súvislosti so stým výročím katastrofy parníka Brindisi, ktorý médiá nazývajú aj čiernohorský Titanic. V ňom zahynulo zo 400 dobrovoľníkov zo zámoria. Doktor Juraj Guča a zdravotná sestra Mária Lamošová boli medzi tými málopočetnými, ktorí sa zachránili. O tomto lekárovi, nanajvýš zaujímavej a významnej osobnosti našich a svetových dejín, na včerajšom posedení v ústredí Matice slovenskej v Báčskom Petrovci prednášku mal prof. Dr. Milan Breberina. V druhej časti večierka spolu s kolegom chirurgom onkológom Dr. Miroslavom Miháľom hovorili o nádoroch a odpovedali na otázky prítomných.

  • Ó príď, ó príď Emanuel

    (píše Ján Kulík z Austrálie)

     

    Tu sa hneď pýta aj vysvetlenie, čo vlastne Emanuel znamená. V súčasnosti pod tým chápeme osobné, krstné meno hebrejského pôvodu a význam sa mu vysvetľuje, ako Boh s nami. Podľa Biblie (Stará zmluva), prorok Izaiáš toto meno určil pre budúceho, sľúbeného mesiáša. Keď sa toto meno dostalo medzi Grékov, začalo sa ho používať v podobe Manuel. Odtialto vyplávalo do gréckych kolónií v Stredozemí a v oblasti súčasného Španielska aj dnes pretrváva v tejto podobe. Meno Emanuel (v Biblii Immanuel) aj dnes je populárne hlavne medzi Židmi, ktorí si ho skrátili na Mano, Manny. Emanuel teda pôvodne znamenalo Boh s nami. Pesnička „Ó príď Emanuel..." medzi nás prišla pomerne neskoro.

  • Povedať si priamo, na rovinu...

    „Ako by sme urobili život Slovákov v Srbsku lepším? Spoločne!" – povedala na záver svojho príhovoru veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková a zaželala všetkým krásne, požehnané vianočné sviatky. Na dnešnej predvianočnej recepcii na veľvyslanectve v Novom Belehrade, ktorú veľvyslanectvo tradične organizuje pre krajanskú komunitu v Srbsku, slovenská veľvyslankyňa vyjadrila i potešenie, že si udržujeme túto tradíciu, že sa raz do roka stretávame, svoji medzi svojimi, aby sme si priamo mohli pohovoriť aj o tom, čo nás bolí. A priamo sa zas, podobne ako aj vlani, veľa toho povedalo...

  • Večierok venovaný Danielovi Pixiadesovi

    Spolok kysáčskych žien dnes usporiadal literárny večierok venovaný 85. narodeninám spisovateľa Daniela Pixiadesa narodeného roku 1931 v Kysáči. „Koncom roku 1974 sa tento náš spisovateľ presťahoval do Kanady, kde vyše 10 rokov bol redaktorom juhoslovanských novín Naše novine. V Kanade potom už písal po srbochorvátsky a tak vzniklo objemné dielo, ktoré postupne prekladá Katarína Pucovská," ozrejmila Ľudmila Berediová-Stupavská, predsedníčka Spolku kysáčskych žien. V týchto dňoch v Slovenskom vydavateľskom centri (SVC) v Báčskom Petrovci vyšla zbierka básní Daniela Pixiadesa Toky, ktorú tiež prezentovali na dnešnom večierku a riaditeľ SVC Vladimír Valentík odovzdal prekladateľke autorské výtlačky. Na literárnom posedení osobitnou hostkou bola spisovateľka Viera Benková.

  • Dunaj v Amerike / Dunav u Americi

    Martin a Mona sa spoznali v Bratislave ako deti a ich životy spojila rieka. Ako dospelí sa po rokoch znova stretnú na luxusnej lodi plnej Američanov, ktorá sa plaví z Regensburgu do delty Dunaja v Rumunsku. Dobrodružný cestopis, paródia masovej turistiky a hlavne príbeh o láske, ktorá stála na vode. O tom je román Michala Hvoreckého Dunaj v Amerike, ktorý zo slovenského jazyka do srbčiny preložila Zdenka Valentová-Belićová, ktorá už zo slovenčiny do srbčiny preložila vyše dvadsať kníh a kniha vyšla vo vydavateľstve Sezam book Zrenjanin, 2016 pod titulkom Dunav u Americi. Viac o knihe z doslovu prekladateľky, ktorý uvádzame pod titulkom: Dunaj – rieka bez ktorej by svet inak vyzeral:

  • Mikuláš/Nikolaj

    December je mesiacom darčekov. Jedným zo sviatkov, ktorý má dodnes pevné miesto v našej spoločnosti, je sviatok svätého Mikuláša. Cirkev a veriaci si ho ctia už vyše 1700 rokov. Svätý Mikuláš je jeden z mála svätých, ktorý prežil i nástup ateizmu. V Holandsku, kde je mikulášska tradícia najsilnejšia, pomenúvajú ho Sinter Klaas a on sa stal predobrazom amerického Santa Clausa alebo nemeckého Weihnachtsmanna. Mikulášovi sa tešia najmä deti, ktoré si rok čo rok nájdu v šieste decembrové ráno v niektorej zo svojich topánok tradičnú mikulášsku nádielku. Dodnes v niektorých krajinách chodí po domoch skupinka ľudí prezlečených za Mikuláša, čerta a anjela, aby deti trochu postrašili, ale zároveň aj obdarovali malými darčekmi. Slovenská televízia Bratislava urobila pre deti takýto krátky kreslený film:

  • Objatie a stromček v Kulpíne

    Vo štvrtok 1. decembra Združenie osôb s osobitnými potrebami Objatie z Kulpína oslávilo dva roky pôsobenia. Na narodeninovú oslavu, ktorú usporiadali dnes, si pozvali združenie Naši anjeli z Kucuri a Per.Art z Nového Sadu, s ktorými od začiatku úspešne spolupracujú. Radosť zo stretnutia bola veľká a aby bola ešte väčšia, kulpínske mládežnícke združenie Terra sa rozhodlo dnes ozdobiť stromček v strede osady a urobiť to spolu s členmi týchto združení. Zdobeniu stromčeka predchádzalo stretnutie v priestoroch Združenia osôb s osobitnými potrebami Objatie. Z výzdoby, ktorú sme tam videli je zrejmé, že tam radosť, OBJATIE a láska nechýba.

  • Rada vlády SR pre krajanské otázky

    Starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí bude náplňou práce nového medzirezortného orgánu - Rady vlády SR pre krajanské otázky. Zriadenie tohto stáleho poradného a koordinačného orgánu vlády navrhol minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák a predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraniční Ján Varšo. Jej vznik si podľa nich vyžiadalo plnenie úloh na úseku starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Prvé zasadnutie Rady vlády SR pre krajanské otázky, ktoré prebiehalo 30. novembra 2016 na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, nastolilo potrebu väčšej systémovosti strategického partnerstva s krajanmi.

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články