Literárne okienko

Krojované bábky v Galérii Zuzky Medveďovej

Začiatkom augusta v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci otvorili výstavu pod názvom Od Slovenského múzea k Múzeu vojvodinských Slovákov. Reprezentatívnou výstavou na počesť 75. výročia Múzea vojvodinských Slovákov tím odborníkov Múzea Vojvodiny a Múzea vojvodinských Slovákov spracoval dejiny a naše tradície a vystavil niektoré exponáty z depozitára tohto nášho Múzea. Súčasťou výstavy sú aj krásne storočné krojované bábky. K výstave vydali katalóg, z ktorého sa dozvedáme viac o výstave a teda aj o krojovaných bábkach, ktoré vlastnil Spolok československých žien.

 

Nový Sad, 1928: Fotografie z výstavy Spolku československých žien

 

Nový Sad, 1928: Fotografie z výstavy Spolku československých žien

 

Nový Sad, 1928: Fotografie z výstavy Spolku československých žien

 

Bábky Spolku československých žien uschováva Múzeum vojvodinských Slovákov

 

Bábky Spolku československých žien uschováva Múzeum vojvodinských Slovákov

 

Bábky Spolku československých žien uschováva Múzeum vojvodinských Slovákov

 

Bábky Spolku československých žien uschováva Múzeum vojvodinských Slovákov

 

Bábky Spolku československých žien uschováva Múzeum vojvodinských Slovákov

 

Bábky Spolku československých žien uschováva Múzeum vojvodinských Slovákov

 

Bábky Spolku československých žien uschováva Múzeum vojvodinských Slovákov

 

Bábky Spolku československých žien uschováva Múzeum vojvodinských Slovákov

 

Podľa písania dobovej tlače Spolok československých žien v roku 1926 založil národopisné múzeum. V jeho zbierke boli časti nábytku pre sedliacku izbu, rôzne náradie na spracovanie konopí a 15 bábik, ktoré boli oblečené v miestnych slovenských krojoch (Petrovec, Pivnica, Selenča, Padina, Kovačica, Hajdušica, Stará Pazova). Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bolo obvykle že hlavným materiálom v národopisných zbierkach bol textil, najmä zdobené časti odevov a textil využívaný v domácnosti, pretože sa považovalo, že tieto výrobky ľudového umenia skrývajú v sebe i duch národa, ktorý ich vytvoril. Dozvedáme sa to z katalógu k výstave Od Slovenského múzea k Múzeu vojvodinských Slovákov. V texte ďalej uvádzajú, že ručná výšivka sa stala národným zjednocujúcim prvkom a sviatočný ľudový odev znakom reprezentujúcim národnú myšlienku. Na výstavách boli prezentované práce slovenských žien - roľníčok a meštianok.

Pre nedostatok priestoru vo výstavnej miestnosti Galérie Zuzky Medveďovej Múzeum vojvodinských Slovákov predstavilo iba najrelevantnejšie prvky tradičnej kultúry vojvodinských Slovákov, zvlášť tie, ktoré odzrkadľujú identitu Slovákov aj dnes. Najznámejším vizuálnym prvkom slovenskej identity sú kroje. Výberom predmetov chceli poukázať na zmeny výhľadu krojov a formovanie rozpoznateľných regionálnych krojov vojvodinských Slovákov. Regionálne charakteristiky krojov sú zobrazené na bábikách vytvorených pre potreby Československého spolku žien. Predmety, ktoré tu ilustrujú tradíciu výroby a zdobenia textílií, vykazujú výrazný prvok ľudového umenia slovenských žien, prvok, ktorý dávno pred naivným maliarstvom vyjadroval výtvarnú črtu, ktorá je u slovenských žien prítomná. Uvádza sa v katalógu.

Výstava bude otvorená do 1. decembra 2024.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

urad

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články