Lazar Dunđerski roku 1889 kúpil svojmu synovi Đokovi Dunđerskému kaštieľ v Kulpíne. V rodokmeni Dunđerských Lazar predstavoval zenit moci a dobrej povesti tejto známej zemepanskej rodiny. Do Kulpína rád chodieval. Jeho bustu si preto Kulpínčania, pri príležitosti storočnice Lazarovej smrti, umiestnili na popredné miesto do aleje významných osobností.
Klub Kulpínčanov, v spolupráci s pivovarom Calsberg Dunđerski, včera popoludní usporiadal program, po ktorom v aleji významných osobností, v parku pred kaštieľom, nasledovalo slávnostné odhaľovanie v poradí jedenástej busty. Na úvod sa prihovoril predseda Klubu Kulpínčanov Pavel Zima a pokrajinský podtajomník Hadži Zoran Lazin. Program moderovala Tatiana Mitićová.
O monografii Čudo v Čibe (Čudo u Čibu), ktorá predstavuje doteraz najkomplexnejšie dielo o rodine Dunđerských, hovorili autori Vesna Dimitrijević a Ilija Tucić. Úryvky z monografie čítala Jelena Žigon, 83 ročná naša známa herečka, ktorú z Dunđerskovcami viažu rodinné väzby. Úryvok z monodrámy Ja, Lazar Dunđerski autora Zorana Subotičkého premiérovo predviedol Ivan Bekjarev. V hudobnej časti programu vystúpil Tamburášsky orchester RTV Vojvodiny, Olivera Popadićová a Boris Gabríni.
Ilija Tucić a Vesna Dimitrijević hovorili o monografii Čudo v Čibe
Jelena Žigon dojímavo hovorila o období, keď ako mladá navštevovala Kulpín
O monodráme Ja, Lazar Dunđerski autora Zorana Subotičkého sa iste ešte veľa bude hovoriť a veľakrát bude predvádzaná. Premiérovo včera v Kulpíne, úryvok z nej excelentne podal známy herec Ivan Bekjarev
Ednu ste ma mamko mali a Pieseň o rodnej zemi zaspievala Olivera Popadićová, najprv acapela a potom aj za sprievodu Borisa Gabríniho a potom už nasledovalo odhaľovanie busty v parku pred kaštieľom
O buste hovoril riaditeľ Múzea vojvodinských Slovákov Pavel Čáni a prihovoril sa aj autor busty Dr. Vladimir Jokanović, ako aj pravnuk Lazara Dunđerského Nikola Tanurdžić, ktorý spolu s príbuznou Višnjou Tanurdžićovou Bogdanovićovou bustu aj odhalili.
Lazar Dunđerský sa narodil 25. marca 1833 v Srbobrane. Vzdelával sa v Srbobrane, Vrbase, Sriemskych Karlovciach, Bratislave a Viedni. Bol priemyselník, obchodník, pivovarník, člen Správnej rady Matice srbskej, dobrodinec a mecén mnohých kultúrnych dejateľov. Vlastnil kaštiele v Kulpíne, Čeláreve a Sokolci. Zomrel pred sto rokmi, 13. Júla 1917. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Srbobrane.
N. Tanurdžić, busta L. Dunđerského, autor busty Vladimir Jokanović, Pavel Čáni a riaditeľ Múzea Vojvodiny Dr. Drago Njegovan
Monodrámu Ja, Lazar Dunđerski textuálne a režijne podpisuje Zoran Subotički (zľava), ktorý predtým na svoj spôsob a nanajvýš úspešne vyrozprával a inscenoval príbeh o Lenke Dunđerskej a básnikovi Lazovi Kostićovi
Súčasný a niekdajší riaditeľ Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne, sídliaceho v Dunđerskovom kaštieli, Dr. Drago Njegovan, riaditeľ Múzea Vojvodiny, ktoré v súčasnosti zastrešuje aj múzeum v Kulpíne a Dr. Ján Kišgeci, ktorý Poľnohospodárske múzeum v Kulpíne zakladal (Foto Katarína Pucovská)
Aleja velikánov je súčasťou projektu Klubu Kulpínčanov, ktorý sa pričinil o zhotovenie aj tejto jedenástej busty. Vyfinancovali ju Carlsberg a Dunđerski nadácia a dedič rodiny Dunđerskej Nikola Tanurdžić. Posledné dve busty, teda syna a otca, Đorđeho a Lazara zhotovil Vladimir Jokanović. Bustu Đorđeho Đoku Dunđerského, majiteľa kulpínskeho kaštieľa, syna Lazara Dunđerského, ktorému majetok bol po II. sv. vojne konfiškovaný, ktorého však v roku 2008 oslobodili obvinenia a bol rehabilitovaný, v kulpínskej aleji velikánov odhalili 16. 10. 2016. O odhaľovaní busty Đorđeho Dunđerského viac TU:
http://www.kulpin.net/o-nas/22-aktuality/aktuality/9689-desiata-busta-v-kulpinskom-parku
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)