Dnes vyberáme nielen novinové príspevky dolnozemských prispievateľov, ktorí výstižne opisujú svoje skúsenosti, resp. postrehy, ale aj drobné novinové (úradné) oznamy. Nájdete tam aj prípad, keď autor nekorektne oznamuje zasnúbenie, no v ďalšom čísle musí redakcia tento oznam dementovať. Možno sa len domnievať o dôvode podania nesprávnej informácie, ktorý mohol byť zo závisti alebo z „dobrosrdečnosti", ak sa vzťah nevyvíjal sľubne. Dnes však je už ťažké domyslieť, ako to vlastne bolo. Povšimnutiahodný je záverečný odkaz Petrovčanom. Nuž čítajte. V niekoľkých prípadoch sme upravili pravopis textu napísaného v dobovom jazyku, aby sme nemýlili mladších čitateľov.
Vyberáme z časopisu Národný hlásnik (link – https://digicontent.snk.sk), Časopis pre slovenský ľud, r. 47, 1914, ďalej len číslo a strana.
č. 8, s. 3
sa celou silou. V takýto čas nehľadel na to či sa to páči mnohým lebo nie, šiel za svojim presvedčením. Toto bol vzácny a cenný zjav práve tam, kde obyčajne to heslo panuje „čo národ chce", aby si takýmto činom mnohí nadobudli populárnosť u ľahkoverných ľudí. Pre túto povahu svoju mal často i nepríjemnosti, no on ich ľahko niesol, lebo vedel, že čo previedol, dobre previedol. A bolo to i tak. Mal veľkú vážnosť pre svoje rázne vystupovanie. Ku cti mu slúži, že bol úprimným priateľom aj intelligentom. Jestli dobrú snahu videl u nich, ju všemožne podporoval, tak zejména i pri Sporiteľni, jestli sa mu niečo nepáčilo povedal to otvorene, tak že nebolo pri ňom falše a úlisnosti. Zomrel tíško, spokojne, odpustiac všetkým a smieriac sa s Bohom. Pohrab mal krásny. Množstvo národa obklopilo rakev jeho, najmä starší, mnohí i z jeho súdruhov ako i zo stránskych obcí prišli ho vyprevadiť na posledný jeho odpočinok. Mal 76 rokov. Pokoj prachu jeho.
č. 20, s. 3
Z Petrovca. Kde dávame darmo peniaz?
Aj u nás sa ponosujú mnohí, že sú veľké dane a predsa sa ukazuje náš ľud pánom, že on má ešte i viac peňazí na platenie... Mnohí povedia na mňa, že blazniem, že kto by platil tam, kde nemusí; ale ja tvrdím, že mnohý predsa platí tam, kde nemusí. U nás sa šuhaj ženil najskôr keď vŕšil 18-ty rok, alebo po 24-tom, po vojenčine. Kto sa chcel ženiť po 18-tom, museli mu rodičia dovolenie konať. Takéto dovolenie stálo rodiča 30–40 korún alebo i viac. Na toto dával náš svet ťažké peniaze ročne. Ale páni predsa zhliadli na nás a dnes môže sa 18-ročný šuhaj ženiť i dovolenie dostane bez platenia. Ale čo náš svet nato? On chce platiť i keď páni plácu nechcú. On ide teraz svojho syna ženiť pred 18-tym rokom a dcéru vydať pred 16-tym. Aby len mohol platiť! Nehľadí, či z toho jeho syna bude vyrastlý človek a dcéra či bude zdravá, keď už v 16-tom roku má dieťa a potom dostane suchoty... On len chce platiť. Ej ľude môj, rozváž si a neplať za to, aby si si mohol deti skaziť. Keď už máš tie peniaze priechodné a chceš ich len stroviť, daj ich radšej tam, kde si povinný ako človek a Slovák, daj ich na vzdelanostné, kultúrne ciele národné: školy, knihy, noviny; na svoje a dietok svojich zdravie; daj, kde ti budú na osoh a nie na záhubu svojich potomkov. Roľník.
č. 30, s. 6
Z Petrovca nám píšu
Na petrovskú lekársku stanicu je súbeh vypísaný. Vyzývajú sa lekári-Slováci s 5–10 ročnou praxou, aby sa zúčastnili konkurzu, aby Petrovčania neostali na ľade... Plat donáša v Petrovci od 12 do 15 tisíc korún ročne, tedy dôchodok značný. Bližšie vysvetlenie podá i Július Kubány v Petrovci. I my prosíme snažne našich lekárov, aby priskočili Petrovčanom na pomoc.
č. 26, s. 6
Zo Selenče (Báčka) I keď neskoro, predsa s radosťou Vám píšem, že voličské skúšky vydarili sa u nás k spokojnosti všetkých prihlásených. Bolo nás 70 a každý zložil skúšku. Pán farár i v noci vydával rodné listy a úplne zdarma. Nie tak v chýrnej Pivnici! Tam kričí jeden-druhý: „dýchať nám nedajú, bijú nás a plakať nesmieme" a teraz – boli poschovávaní a ku skúške došlo iba 8 ľudí. Ale dá sa chyba napraviť, len sa treba starať. Na zdar budúcim skúškam! Prítomný.
Tu je potrebné pripísať niekoľko slov, o akých voličských skúškach sa tu píše. Nuž, pozrime sa do časopisu č. 17, s. 1, kde nachádzame vysvetlenie – že v roku 1913 bol schválený nový volebný zákon, v ktorom sa predpisuje, čo všetko musí človek dokázať, ak chce byť voličom. Okrem iných podmienok je v zákone napísané, že – „Kto nevie čítať a písať, ten môže byť voličom ak má spolu najmenej 40 korún dane vyrúbenej". Ostatní, čo vedia čítať a písať mali výšku daňovej povinnosti zníženú, preto sa snažili uznanie za voliča získať buď dokázaním čítania a písania pred skúšobnou komisiou alebo potvrdením príslušnej školy o jej absolvovaní.
č. 15, s. 3.4
Z Pivnice (Báčka)
My tu, chvála pánu Bohu, sa dosť dobre máme v dosť zámožnej našej dedine. Oziminy sa pekne ukazujú po takej tuhej zime, ale ich trocha myši hubia. Za to sa pán Boh postará a dáva nám pekné tiché dažde. Naši Slováci dosť mnoho nasadili chmeľníc a už sa začnú v nich práce. I z toho (chmeľu) vezmeme pekný groš. Naša chyba a bieda je len jedna: Že nás tu Slovákov nemôžu naše časopisy zorganizovať a tak sme jeden-druhému na škodu, lebo sa nedržíme hesla svoj k svojmu a nepodporujeme našich remeselníkov, kupcov, ale dáme robiť alebo bereme u kohokoľvek i takých ľudí, čo si nás Slovákov uctia iba vtedy, keď mu peniaze platíme a za chrbtom nám do hlúpych Slovákov nadávajú. Nie tak robia Švábi. Ten čo by mal 3 ulice obísť, tak ide za svojim a nám je to všetko jedno – kúpiť kdekoľvek. A závisti je tiež mnoho. Ak sa jednému niečo vydarí spraviť, vyhútať, už to i traja za ním robia a potom ide špinavá konkurencia až z toho nemá nikto nič a všetci posmech. K M.
(Ostatné veci, týkajú sa osôb, a s menami uverejniť – mohli by ste mať z toho opletačku, bez mena – to by nezaujímalo ani všetkých Pivničanov, nieto ostatných čitateľov Hlásnika. Pokonajte sa doma.)
č. 11, s. 2
Borba za srbský jazyk v Zombore
Srbi a Bunevci (rím. katolícki Srbi) v Zombore (v Báčke) podali mestskému predstavenstvu predlohu, aby sa v tamojšej kupeckej škole srbsko-horvátsky jazyk uviedol ako povinný predmet pre všetkých žiakov. Tento rozumný návrh podporujú i niektorí Maďari, lebo badajú, že je to osožné i pre Maďarov. Mali by sme sa i my Slováci chytiť tohto príkladu a hromadne žiadať nielen v obecných, ale i v iných, na Slovensku jestvujúcich školách vyučovanie slovenčiny. Naše mestečká mali by takéto svoje žiadosti posielať i na vládu, aby Tisza nepovedal, že hoci nám sľúbil vyučovanie materinskej reči, nik, žiadne mesto, žiadna cirkev si toho nežiadala. Teraz by bol čas, aby i tzv. martinská evanjelická cirkev uzavrela žiadať od vlády oživotvorenie bývalého evanjelického gymnázia.
Zasnúbenia a sobáše
č. 2, s. 5
č. 23, s. 2
Tento oznam o zasnúbení je z roztopaše? Kto to už dnes zistí.
Zasnúbenie. Ján Dendúr, obchodník v Petrovci, zasnúbil sa so slečnou Terkou Slávkovou, a Ján Naď zasnúbil sa so slečnou Emou Pavelka v Petrovci. Blahoželáme.
č. 24, s. 6
Do Petrovca. Nepravdivý chýr o zasnúbení pánov Dendúra a Naďa uverejnili sme dobromyseľne po obdržaní korešp. karty riadne podpísanej. Škoda, že sme ju spálili, bol by sa ináče niekto popálil. Budúcne z Petrovca nič, iba od známych.
č. 3, s. 4
Čo prekvapí najviac nie je len spotreba vína – 10 l na osobu, teda aj na dieťa a liter páleného na dospelého, ale aj množstvo mäsa a k tomu len 25 chlebov.
č. 5, s. 4
Svadba.
Slečna Elenka Abbafy a Ján Bienik, ev. farár, slávili svoj sňatok dňa 27. januára v Kysáči. Blahoželáme.
č. 28, s.5
Nešťastie pri veselí. Z Níreďházu píšu: v Merészpataku bola svadba a dľa tamejšej obyčaje strieľali družbovia z revolverov. Počas vezenia sa so sobáša družba Ján Bardučík vystrelil, ale nešťastne: guľa trafila družbu Michala Polinčaka, ktorý hneď umrel. Nie všetky staré obyčaje sú dobré.
Divadlá
č. 22, s. 5
Kysáčska mládež zariaďuje dňa 1. júna (na turíčny pondelok) v novej dvorane J. Kollára divadelné predstavenie spojené s tanečnou zábavou. Program: Ivan Krasko: ZMRÁKA SA... prednesie J. Macák. STRÍDŽA ZPOD HÁJA. Obraz zo života so spevmi v 3 dejstvách od Fr. Urbánka. Práca zošľachťuje. Živý obraz. Začiatok o 8 h večer.
č. 8, s. 5
Ilocká slovenská mládež usporiada vo Veľkonočný pondelok t. r. v miestnostiach „Horvatského Domu" divadelné predstavenie STRAŠIDLO. Báseň Blanka Maliak. Živý obraz. Vstupné od osoby: I. miesto 2 kor., II. miesto 1,50 kor., miesto na státie 60 halierov. Začiatok o 8 hodine večer.
Iné oznamy
č. 2, s. 5
č. 15, s. 7
Kysáčsky „Čítací Spolok" riadi dňa 13. t. m. 1914 v novom priestrannom hostinci J. Kollárovom divadelné predstavenie spojené s tanečnou zábavou. Programm: I. slov. ľudové piesne. Prednesie: Kysáčsky Spevokol. II. BLUDÁR. Obraz z ľudu slovenského v 3 dejstvách, s premenou od Fr. Urbánka. Začiatok o 8 hodine večer. Vstupné: I. miesto 2 kor., II. 1,20 kor., III. na sedenie 80 hal., miesto na státie 40 hal. Čistý zisk vynaloží sa na knižnicu spolkovú.
č. 21, s.1
Z Kysáča nám píšu
Dňa 26. apríla prednášala pani Kupčoková v Čít. Spolku o alkoholizme. Prednáška bola pekná, povzbudzujúca, veľmi poučná. Na druhý sviatok svätodušný usporiadajú naši ochotníci divadelné predstavenie „Strídža zpod hája" pod riadením p. Kupčokovej.
č. 18, s. 5
Most cez Dunaj
„Dolnozemský Slovák" píše: Stavba mostu v N. Sade má sa započať r. 1915. Stáť bude 3 million 560 tisíc korún. Mesto dá 1,160.000 korún. Ostatok doloží štát a železné súčiastky mosta potrebné tiež dodá. Z mýta a rozličných ročných príspevkov (Dunajská paroplavebná spoločnosť, Horvatsko) dúfajú dostať ročne 101.000 korún. Naši Sálašania pocítia prirážky ako i celé mestské obecenstvo.
Nuž, lenže Nový Sad oň prišiel pri „humanitárnom" bombardovaní.
č. 21, s. 7
Delenie pozemkov v Srbsku
Pred koncom augusta nebudú ešte v Novom Srbsku skončené katastrálne výmere zeme a preto nie je radno skôr sa tam prisťahovať. Na miestach, ktoré predtým Turci obývali, môžu sa osadiť len Slovania. Nemci sú z delenia celkom vylúčení. Osadníkom môže byt od 16 do 60 ročný. Dostanú i zadarmo pozemky, a to také, ktoré budú môcť vyrobiť ako polia, teda hory. Musia sa zaviazať, že príjmu srbské občianstvo. Osadníci sa musia i vykázať, že sťahujú sa z potreby zo svojho doterajšieho bydliska (lebo tam zem bola neúrodná) a nie s úmyslom, že by chceli so zemou v Srbsku špekulovať.
č. 21, s. 7
Kúpy majetkov
„Dolnozemský Slovák" oznamuje: Starofutocký sálaš Simu Kucnora kúpili Petrovčania Paľo Lehotský ml. a Paľo Lekár a spol. jutro po 2600 korún; majetok bývalého župana v Baji Szemző Gyulu pri Pivnici Ján Kubinec podinšpektor, i s druhými 1 reťaz (à 2000 siah) po 3600 kor. Majetok bol 105 reťazi, a len menšina sa dostala do rúk slovenských.
č. 28, s. 4
† Július Kopčík učiteľ-správca v Starej Pazovej v 43. roku života. Kopčík bol horlivý národný učiteľ, podporovateľ a odberateľ slov. časopisov, člen Muzeálnej slov. spoločnosti, do ktorej dal zapísať vlani aj svoju školu. Milý kamarát, berúci účasť tak na národných sviatkoch v Horvatsku a v Báčke, ako i v Martine a v Čechách, alebo na Morave. Škoda ho, že ešte taký mladý a je už pod zemou. Nech mu je ľahká a jeho príklad roduvernosti a horlivosti nech slúži bratom za vzor!
č. 30, s. 7
ODKAZY REDAKCIE
Z Lalite nám píšu, že sú tam nejaké nedorozumenia medzi Srbmi a Slovákmi. Prosíme nestranných ľudí, aby nám o tamejších pomeroch napísali dopis.
č. 2, s. 5
Ján Sabo z Prievidze
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)