Putovná prezentácia knižnej produkcie Slovenského vydavateľského centra (SVC), 11-ročná akcia z Báčskeho Petrovca Zima s knihou, v tomto roku štartovala z Hložian, pokračovala v Aradáči a Kysáči, ďalej sa presunula do Starej Pazovy, Padiny a Kovačie a v posledný tohtoročný februárový deň prebiehala v Kulpíne. Riaditeľ Slovenského vydavateľského centra Vladimír Valentík predstavil vlaňajšiu knižnú produkciu SVC, spisovateľka Viera Benková hovorila o svojom najnovšom románe a prekladateľka Katarína Pucovská priblížila dielo kysáčskeho rodáka a kulpínskeho učiteľa Daniela Pixiadesa.
Foto: Ján Čelovský
Veríme, že takéto stretnutia človeka inšpirujú, zošľachťujú a obohacujú. Dobrá kniha odjakživa bola jedným z jeho najlepších priateľov – zdôraznila na úvod moderátorka Viera Dorčová Babiaková, ktorá vyzvala Katarínu Zorňanovú, predsedníčku Spolku kulpínskych žien, aby privítala prítomných. K. Zorňanová v krátkosti predstavila Spolok, v čele ktorého stojí od jeho založenia, čiže pätnásť rokov. Medzi hosťami bol aj predseda Matice slovenskej v Srbsku Ján Brtka, ktorý sa zmienil o matičnej vydavateľskej činnosti a ohlásil skorú prezentáciu knihy Pehavá hruška. Táto najnovšia publikácia matičného vydavateľstva tlačou vyšla v týchto dňoch a jej zostavovateľkami sú Viera Benková a Etela Farkašová.
Po obsiahlom ozrejmení vlaňajšej činnosti SVC zo strany riaditeľa Vladimíra Valentíka, svoj najnovší román Tri ženy, dvaja muži a ja kratšie predstavila Viera Benková a Katarína Pucovská sa kratšie zmienila o tvorbe nášho exilového spisovateľa Daniela Pixiadesa, ktorého tvorbu už viac rokov prekladá zo srbčiny do slovenčiny. Jeho básne po slovensky a srbsky prečítali sestra a brat Iris a Zoran Mitićovci.
Literárny večierok spoločne zorganizovali Slovenské vydavateľské centrum z Báčskeho Petrovca, Miestny odbor matice slovenskej v Kulpíne a Spolok kulpínskych žien. Prebiehal v slávnostnom salóne vedľajšej budovy Poľnohospodárskeho múzea.
Kamera: Ján Čelovský
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)