Monodrámu o Lazarovi Dunđerskom bude režírovať Ľuboslav Majera a úlohu Lazara stvárni Miodrag Petrović, zaslúžilý činoherec Srbského národného divadla z Nového Sadu. „Ľuboslav Majera je niekdajší profesor Akadémie umení v Novom Sade, bývalý umelecký riaditeľ divadla Tošu Jovanovića zo Zreňaninu, dnes aktívny profesor na Katedre pre dramaturgiu, réžiu i teatrológiu na Fakulte činoherných umení v Banskej Bystrici /Slovensko/. Je laureátom početných cien pre réžiu tak v srbských ako aj slovenských predstaveniach, ako aj početných uznaní pre televíznu, rozhlasovú a divadelnú tvorbu... Jedným slovom, iba niekomu s takou skúsenosťou, vedomosťami a imagináciou som mohol zveriť réžiu predstavenia o veľkom Lazarovi Dunđerskom." Uvádza autor monodrámy, námestník správcu pre programové aktivity Srbského národného divadla z Nového Sadu Zoran Subotički.
Ľuboslav Majera, Zoran Subotički a Miodrag Petrović
Úryvok z monodrámy „Ja, Lazar Dunđerski" autora Zorana Subotičkého premiérovo excelentne predviedol v Kulpíne 25. júna 2017 Ivan Bekjarev pri odhaľovaní busty Lazarovi Dunđerskému v kulpínskej Aleji velikánov. O tom viac TU: http://www.kulpin.net/linky/22-aktuality/aktuality/9938-ja-lazar-dunderski. Na slávnostnej akadémii venovanej stému výročiu smrti Lazara Dunđerského 6. decembra 2017 v Srbskom národnom divadle v Novom Sade úryvky z monodrámy "Ja, Lazar Dunđerski" už predviedol Miodrag Petrović, herec SNP. http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/10090-spomienka-na-lazara-dunderskeho.
V rodokmeni Dunđerských Lazar predstavoval zenit moci a dobrej povesti tejto známej zemepanskej rodiny. Svojmu synovi Đokovi Dunđerskému roku 1889 kúpil kaštieľ v Kulpíne . Do Kulpína rád chodieval. Jeho bustu si preto Kulpínčania, pri príležitosti storočnice Lazarovej smrti, umiestnili na popredné miesto do Aleje významných osobností.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)