Vo veku 67 rokov, po dlhej a ťažkej chorobe, včera sa životného boja vzdal generálny riaditeľ AS Petrovec Dipl.Ing. Rastislav Struhár. A bojoval celý život... Už ako mládežník sa aktívne zapájal do spoločensko – politického života, aktívny bol na hudobnom poli, hral a spieval v našej známej rockovej skupine ECHO zo šesťdesiatych rokov, založil účastinnú spoločnosť, hneď keď sa ukázala možnosť takého vlastníctva, založil Slovenskú sporiteľňu, TV Petrovec... v poslednom období sa angažoval na obnovení chmeľníc...
AS Petrovec vyrástla zo sedliackeho pracovného družstva Boris Kidrič, ktorého vznik datuje z roku 1945. Táto organizácia prešla viacerými transformáciami a nakoniec roku 1990 ako PD Petrovec sa rozpadla. Rastislav Struhár v nej pracoval ako inžinier poľnohospodárstva a po rozpade videl v novom štátnom zriadení možnosť iného spôsobu fungovania. Vtedy sa PD Petrovec združilo s roľníckym družstvom Roľník a 01.01.1991 založili účastinnú spoločnosť. Od samého začiatku bol v čele tejto organizácie, v ktorej bol aj majiteľom väčšieho podielu účastín.
TV Petrovec bola založená s cieľom prezentovať činnosť svojho zakladateľa, AS Petrovec, ako i hospodárstvo, kultúru a snahy o zachovávanie identity Slovákov vo Vojvodine. S vysielaním začala 16. novembra 1997. Odvtedy svoj autorský program vysiela výlučne po slovensky, na čom Rastislav Struhár ako jej riaditeľ celé roky trval.
ECHO skupina, čiže známi Echovci, sa na hudobnú scénu dostali ešte v rokoch šesťdesiatych a v roku 2015 sa na ňu vrátili a vydali dve CD. Organ a spev Rastislav Struhár, ktorý sa pod niektoré skladby podpísal aj ako upravovateľ a skladateľ.
Rastislav Struhár sa narodil 31. 03. 1951 v Petrovci rodičom Pavlovi a matke Márii rod. Šusterovej. V rodisku zakončil základnú školu a gymnázium a v Novom Sade na Poľnohospodárskej fakulte vyštudoval agronómiu.
Od r. 1978 bol v manželstve s Ruženou rod. Melichovou, s ktorou majú syna Rastislava.
Umrel 14. mája 2018.
Česť jeho pamiatke!
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov
često ulepšavala dane.
Daniel i Smiljana Piksiades