Orchester ZŠ Jána Kollára zo Selenče pod vedením Dr. Juraja Súdiho v sobotu 26. mája 2018 v Lazarevci opätovne potvrdil svoju vysokú kvalitu – získal prvú cenu a maximálnych 100 bodov na 19. Republikovej súťaži orchestrov základných a základných hudobných škôl Srbska. Selenčskí žiaci na republikovú súťaž postúpili ako víťazi 57. Hudobného festivalu detí Vojvodiny, ktorý prebiehal 13. mája v Báčskej Topole. Na pokrajinskej súťaži selenčský žiacky orchester získal 98 bodov, čo bolo maximum a odmenený bol tiež zlatou medailou. Odborná komisia v zložení Milan Radišić, Adrian Kranjčević a Julijan Rac udelil vedúcemu orchestra Jurajovi Súdimu tiež aj Osobitnú cenu za výnimočnú pedagogickú prácu a dosiahnuté výsledky v práci s deťmi. Blahoželáme!
Maximálnych 100 bodov znamená úplnú perfektnosť vo svojej kategórii. Na odbornú porotu Selenčania zapôsobili kvalitou dokonalého predvedenia, ale iste aj počtom členov orchestra, ktorých je toho času 18 až 20. S takým veľkým orchestrom sa nemôžu pochváliť ani omnoho väčšie školy. V selenčskom orchestríku majú zo desať nádejných huslistov a orchester má aj cimbalistu, čo je tiež chváli hodné a rovnako dôležité, keďže v radoch vojvodinských Slovákov o cimbalistov vždy bola núdza.
Po tejto svojráznej zlatej korune profesor hudobnej kultúry na Gymnáziu Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci a dirigent žiackeho orchestra v Selenči PaedDr. Juraj Súdi si iste zasluhuje najvyššie ocenenia. V jeho prípade ide o sústavnú obetavú prácu s deťmi, ktorým sa venuje rad rokov a u ktorých vypestoval lásku k hudbe. Úspechy preto nevystávajú a teraz sa už každoročne opakujú. Vo svojej kategórii si selenčskí malí hudobníci primát zachovávajú už niekoľko rokov.
Húževnatosť v hudobných sférach Juraj Súdi vštepil aj vlastným deťom.
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)