Prvým podujatím v rámci programu SNS 2018 bolo včerajšie otvorenie výstavy Spolku petrovských žien, ktoré sa aj tentoraz všemožne posnažili, aby návštevníkom Slovenských národných slávností ponúkli ďalší skvost. Dominantne modro-bielu, – dýchajúcu čistotou,– ale aj hýrivo-farebnú etnografickú výstavu pomenovali Pôvab slovenskej ľudovej ornamentiky. Predsedníčka petrovských spolkárok Mária Gašparovská vyzdvihla: „Všetky predmety použité na výstave sú pýchou a odkazom predkom, že pretrvávame a minulosť si hlboko uctievame. Chráňme si veľavravné odkazy našich mám a otcov, aby sme nezabudli na to najvzácnejšie a vedeli také odovzdať budúcim generáciám."
Krásu v podobe ornamentu petrovské ženy na tejto najnovšej výstave približujú návštevníkovi na dreve, porceláne, skle, keramike, plastike, na koži, na papieri, na stenách domov, na pečive a ozdobených medovníčkoch a samozrejme na plátne. Osobitnou časťou výstavy je výklad spolkových miestností a v ňom slovenská ľudová majolika.
Mária Gašparovská podotkla, že každá vecička na výstave napovedá o ľudskej nevysychajúcej tvorivosti. Tú si hlboko vážia a preto, aj bez finančnej pomoci, chceli výstavou prejaviť lásku k národu a k svojmu rodu, ale i k umeniu v najširšom zmysle slova.
Pesničky na výstave zaspieval spolkový spevácky zbor Petrovčanky za hudobného sprievodu Zdenka Makovníka a veršami program ozvláštnili Katarína Arňašová a Anna Hansmanová.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)