Kirbaj či kirvaj? Ani jedno ani druhé slovko v slovenskom slovníku nenájdete. Avšak, viac - menej všetci vieme, že ide o slávnosť výročia posviacky kostola alebo u katolíkov aj sviatok patróna, ktorému je kostol zasvätený. Ide teda o cirkevné hody, ktoré napríklad v Kulpíne, Kovačici a v Aradáči budú prebiehať zajtra, keďže tieto kostoly oslavujú Pamiatku posvätenia chrámu Božieho 18. a 19. októbra a slávnostné služby Božie bývajú v najbližšiu nedeľu k tomuto dátumu. Kovačický kostol v tomto roku oslavuje svoje 190. narodeniny a kulpínsky je 139-ročný. V tomto mesiace budú ešte kirbaje s jarmokmi v Padine a Silbaši.
V Aradáči kostol a fara boli ukončené a vysvätené roku 1826 a kovačický kostol roku 1828 keď ho 19. októbra posvätil Gabriel Machuľa, sarvašský farár. V tomto chráme okrem bohoslužieb, často prebiehajú aj koncerty vážnej hudby, keďže je mimoriadne akustický. Tak to bude aj v tomto roku, keď organový koncert usporiada Janko Siroma a vystúpia spevokoly toho zboru.
Aj padinský kostol je pomerne starý, s jeho stavbou sa začalo o 6 rokov po kovačickom a stavaný bol v rokoch 1834 - 1839. Cirkevný sviatok, kirvaj býva v posledná nedeľa v októbri.
Kulpínsky slovenský kostol bol vybudovaný za pôsobenia evanjelického farára Félixa Kutlíka 19. októbra roku 1879.
V Báčskom Petrovci si slovenskí evanjelici modlitebnicu vybudovali ešte v roku 1783 a kostol 13. októbra 1823. Pazovský slovenský evanjelický kostol pochádza z roku 1788 a bol stavaný na mieste prvého zbúraného kostola.
V Padine Pamiatku posvätenia chrámu Božieho oslávia na nedeľu 28. októbra, keďže si ju v tomto zbore pripomínajú v najbližšiu nedeľu k 31. októbru. V Silbaši cirkevné hody pripadajú na 31. októbra – Pamiatku reformácie, a v ten deň si každoročne pripomínajú aj posvätenie kostola z roku 1886.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov
Je však zaujímavé, že nemecké pramene uvádzajú obe varianty rozšírené na pomenovanie pamiatky posvätenia chrámu.
Kirweih ( krátením z Kirchweihe ) ako aj pomenovania blízke ku Kirbei ( v severnom Pfalzi sa hovorí povedzme Kerb ).
V dialektoch Švábskej oblasti sa hovorí aj Kirbe ( južná čast Nemecka Schwabenland, z ktorej pochádzali prví tunajší kolonisti - tým aj pomenovanie Švábi pre všetkých tunajších Nemcov ).
V Barani zase Kirmess..
Je však ešte celý rad variant, ktoré používali tunajší Nemci na pomenovanie tejto slávnosti: Kärwa, Kiridag..
Asi to v konečnom dôsledku záviselo od vplyvu jednotlivých nemeckých osídlení s rôznymi nárečovými skupinami, na susediace slovenské, či inojazyčné dediny..
Kirvaj sú cirkevné hody spojené s ľudovou zábavou. Je to svojdruh cirkevného jarmoku, ktorý sa v jednotlivých osadách na Dolnej zemi koná na deň posvätenia domáceho chrámu.
Už či Kirvaj, alebo Kermeš, majú spoločné et. východisko, ktoré je v strednom hornom nemeckom kir(ch)mёsse a predstavuje kombináciu slov kirch + wih + mёsse, kde kirche = cirkev, kostol, wihen = svätiť, ktoré súvisí s lat. vincio = zväzovať, viazať; v sanskrite má podobu –viśa = putá, + Masse, Maesse, Mёsse, čo predstavuje indoeurópske mass = festival, oslavy a tu svoje východisko má aj slovo omša.
Do slovníka dolnozemských Slovákov kirvaj sa dostal cestou nárečia tamojších Nemcov, Švábov.
Kirbaj je len skomolená podoba kirvaja. Pozri vyššie na slovo wihen a toto w- sa v nemčine nemohlo posunúť na b-. Podobných skomolenín máme ešte hodne. Napr. v určitých lokalitách sa korčule posunuli na čorkule. (A)eroplán na Eloplán a v jednej našej osade sa mama, maminka posunuli na mana, maninka.