V Pivnici odštartoval jubilejný 25. ročník Festivalu divadelných inscenácií dolnozemských autorov DIDA 2019. Na festivale, ktorý potrvá do 7. apríla 2019, si milovníci divadla budú môcť pozrieť 17 divadelných predstavení a nevystanú ani sprievodné podujatia. Organizátorom tohto festivalu celomenšinového významu je Ochotnícke divadlo Janka Čemana, ktoré včera otvorilo podujatie premiérou divadelného predstavenia Čo si videl, nevidel si! autorky a režisérky Kataríny Mišíkovej Hitzingerovej. V ňom umelecky a dokumentačne predstavili pivnického spisovateľa Janka Čemana.
Čo si videl, nevidel si! (foto: Ana Milec)
Dielo Janka Čemana (foto: Martin Pucovský)
Tohtoročný festivalový slogan „Blízki ďalekí" sa modifikoval a permutoval vo variáciách Ďalekí blízki, Blízki a ďalekí...už na otváraní dvoch výstav, ktoré predchádzali slávnostnému otváraciemu ceremoniálu. Slogan, inšpirovaný nezverejnenou drámou Janka Čemana Blízki a ďalekí bol leitmotívom aj pri pomenovaní prvej výstavy 25 blízkych a ďalekých.
„Hlavná idea a koncepcia výstavy bola zhromaždiť všetkých žijúcich výtvarníkov, tak profesionálnych ako aj amatérskych, ktorí buď žijú v Pivnici alebo sú pôvodom z Pivnice, a predstaviť ich tvorbu. Tak vznikla výstava 25 blízkych a ďalekých ako sprievodné podujatie," – povedal kurátor výstavy Zvonimir Pudelka a dodal, že sú niektorí umelci zastúpení viacerými dielami, takže výstavu tvorí vyše 50 žánrovo rôznorodých práce stvárnených rôznymi technikami. Výstavu otvoril výtvarný kritik Vladimír Valentík.
Druhú výstavu nainštalovaná vo foyer divadelnej siene, výstavu plagátov účinkujúcich predstavení, otvorili Kvetoslava Imreková Šusterová a Vladimír Brňa.
Na úvod slávnostného otváracieho ceremoniálu premietli dokumentárny film z produkcie Storyteller pod názvom 25 blízkych a ďalekých – nosnej myšlienky celého festivalu, v ktorom sa mapuje štvrťstoročie festivalu.
Nasledovalo udeľovanie ďakovných listov zaslúžilým jednotlivcom a kolektívom.
Festival otvoril podpredseda Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny Pavel Surový.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)