Vo vydavateľstve Matice slovenskej z Martina v týchto dňoch vyšiel biografický román Ľuboša Juríka s názvom Ľudovít Štúr – životný príbeh. Je to obsiahle dielo o Ľudovítovi Štúrovi v beletrizovanej podobe. „Dielo sa dôsledne pridŕža historických reálií, ktoré spisovateľ hodnoverne domýšľa, no nevymýšľa." Uvádza to v noticke k tomuto románu doc. PaedDr. Pavol Parenička, PhD. Tiež hodnotí, že „príbeh Ľudovíta Štúra, veľkého muža našej minulosti, nesie nadčasové posolstvo: silný, pozitívne konajúci jednotlivec môže dať do pohybu lavínu udalostí, ktoré ovplyvnia celé ľudské spoločenstvá." V knihe sa možno dočítať aj o dolnozemských Slovákoch, Lužických Srboch, srbsko-slovenských vzťahoch... „Posledným žiakom Ľudovíta Štúra bol Srb Konstantin Kostić, ktorý dokonca býval u neho v Modre. Prišiel do Modry študovať po revolúcii na nižšie evanjelické gymnázium na odporúčanie ruského pravoslávneho kňaza Michaila Fjodoroviča Rajevského..." uvádza autor v knihe. Žiakom Ľudovíta Štúra bol i vodca vojvodinských Srbov Svetozar Miletić.
„V apríli 1837 prišiel do Bratislavy zakladateľ Matice srbskej Josif Milovuk, študentom odovzdal srbské knihy a portréty srbských kniežat. Matica Srpska bola najstaršou inštitúciou tohto druhu v uhorskej ríši, aj medzi slovanskými národmi. Vznikla roku 1826 v Pešti, no sídlo mala v Novom Sade..." píše Ľuboš Jurík. Revolučné a demokratické myšlienky štúrovskej generácie nachádzali i medzi dolnozemskými Slovákmi živnú pôdu.
Na webovej stránke Slovo vlani, ešte pred vydaním, na pokračovanie zverejnili Juríkov román o Štúrovi. Možno si ho prečítať TU:
https://www.noveslovo.sk/c/Ludovit_Stur_jeho_zivotny_pribeh_12
Román o Štúrovi vznikol po úspešných a oceňovaných biografických románoch Ľuboša Juríka o Clementisovi a Dubčekovi. Alexander Dubček: Rok dlhší ako storočie je beletrizovaným životopisom Alexandra Dubčeka a toto obsiahle dielo bolo za účasti autora koncom júna 2017 prezentované aj na literárnom večierku v Novom Sade. Ľuboš Jurík ( 1947) si vtedy zaspomínal na obdobie rokov 1967 – 1972, keď študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Bol trochu mladším kolegom, – ale aj kamarátom, – nášmu Vladovi Dorčovi (23. apríl 1944 Báč. Petrovec - 27. jún 2005 Kulpín), ktorého v Kulpíne svojho času i navštívil.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov
Ináč, svetoznámy Štúrov súčasnik, Friedrich Engels v roku 1849 zaradil Slovanov medzi "ne-pokrokové" - "spiatočnícke" europske národy. "Odpadky" , "ruiny" atp. Bratská láska medzi Slovanmi je pre takých - nočná mora...
"Hochmut, Hochmut, über alles.."