Rádio-televízia Vojvodiny oslavuje 70. výročie Rádia Nový Sad, prvého média tejto ustanovizne, v súčasnosti pokrajinského verejného servisu Rádio-difúznej ustanovizne Vojvodiny (RUV), ktorý dnes už má sedem mediálnych platforiem. Rádio Nový Sad sa po prvýkrát ozvalo 29. novembra 1949. Od samého začiatku sa vysielal program v piatich rečiach: po srbsky, maďarsky, slovensky, rumunsky a rusínsky. V novších dejinách pribudli ďalšie menšinové redakcie a program sa vysiela v šestnástich jazykoch. V ústrety významnému rozhlasovému jubileu kolegovia slovenskej televíznej redakcie, ktorá je o dvadsať rokov mladšia, zablahoželali Rádiu Nový Sad reláciou Dotyky, ktorá bude odvysielaná v nedeľu 17. novembra o 21. h na RTV 2. Budú v nej hosťovať terajší členovia redakcie a spomínať sa bude aj na tých, ktorí našu rozhlasovú cestu trasovali a zanechali za sebou významnú novinársku, hlásateľskú, či hudobnú stopu.
Do dejín Slovenskej redakcie Rádia Nový Sad za 70 rokov existencie sa zapísalo vyše 150 pracovníkov a 12 šéfredaktorov. Počas tých rokov, a zvlášť v povojnovom období, sa redakcia rozrastala a určité obdobie počítala vyše 50 členov. V roku 2005, keď v Rádio-televízii Vojvodiny došlo k racionalizácii počtu zamestnancov a ponúknuté bolo odstupné, mnohí to využili, takže počet členov Slovenskej redakcie klesol pod 20 osôb. Odvtedy sa zaznamenával úpadok a v súčasnosti ju tvorí 17 zamestnancov, s ktorých je takmer polovica v dočasnom pracovnom pomere.
Od samého začiatku si redakcia kládla za cieľ informovať občanov slovenskej národnosti vo Vojvodine v ich rodnom jazyku, pestovať jazykovú kultúru a zachovať slovenskú hudbu a tradície vojvodinských Slovákov.
Program RNS po slovensky možno sledovať na 100 MHz a 107,1 MHz od 08,00 do 10,00 h a popoludní od 15,00 do 18,00 h a v utorok a sobotu sa vysiela aj nočný hudobný a dramatický program v čase 23,00 do 06,00.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)