Národná banka Slovenska (NBS) a Mincovňa Kremnica vo svojom emisnom pláne na rok 2020 majú stanovené v júni realizovať razenie ročníkového súboru slovenských euromincí: Slovenské insitné maliarstvo zo Srbska – Kovačica. Mince pripomínajúce maľované príbehy maliarov z kovačickej insitnej školy majú byť lesklé, špeciálne neobiehajúce, razené v náklade 7000 ks, z čoho 6000 ks pre vnútorné potreby Národnej banky Slovenska. Prislúchajúce žetóny a krabičky pre žetón – numiteky dizajnoval aradáčsky rodák Edvin Zvara. Prezentácia mincí by sa mala usporiadať v októbri v Galérii Babka Kovačica za prítomnosti guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra.
Tohto roku sa Národná banka Slovenska (NBS) rozhodla venovať maliarom "Slovenského insitného umenia zo Srbska" žetón na ktorom sa nachádzajú segmenty z obrazov kovačickej maliarky Evy Husárikovej a padinského maliara Jána Bačúra. Dizajn obsahuje aj krabičku a numitéku pre žetón a sadu mincí SR 2020, na ktorých sa nachádzajú obrazy ďalších insitných umelcov zo Srbska. Tešíme sa, že na tento, a na mnohé iné spôsoby, Národná banka Slovenska podporuje dolnozemských Slovákov a umelcov.
Edvin Zvara sa grafickým dizajnom zaoberá už vyše 10 rokov. Pôsobí paralelne na území Slovenska a Srbska. Spoluprácu s Galériou Babka z Kovačice začal v roku 2014 a odvtedy s Pavlom Babkom, majiteľom Galérie Babka, zrealizovali množstvo spoločných projektov. Viac o mladom dizajnérovi a konateľovi Edvinovi Zvarovi, sa možno dozvedieť z jeho webovej stránky: zvaradesign.com
Slovenská menšina v Srbsku už roky chráni svoju identitu aj prostredníctvom insitného výtvarného umenia. Galéria Babka vynakladá úsilia o zápis tohto svojského umenia Slovákov zo Srbska do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Vydanie euromincí o kovačickej insite predstavuje ďalší krok k realizácii tohto cieľa.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)