Pazovská evanjelická cirkev, čiže pazovský cirkevný zbor je najstaršia slovenská organizácia na území dnešného Srbska. Svoju prvú bohoslužobnú aktivitu s farárom Samuelom Spannagelom mala 25. júna (v deň vyhlásenia augsburského vyznania) v roku 1770, a to pod nebeskou klenbou. Dnes si v Starej Pazove túto významnú udalosť – 250 rokov od prvých služieb Božích pripomenuli slávnostnými predpoludňajšími bohoslužbami, pred ktorými najprv otvorili dokumentárnu výstavu nainštalovanú na starej fare. O výstave sa zmienil staropazovský evanjelický farár Igor Feldy a Katarína Verešová, archivárka v Ústrednom archíve Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku, ktorý sa nachádza práve na staropazovskej fare.
Predpoludňajšie služby Božie boli slávnostne a príležitostne ladené k veľkému jubileu. Okrem domácej manželskej dvojice Igora Feldyho a Svetlany Vojnićovej Feldyovej na nich v liturgovali viacerí ev. farári zo všetkých troch seniorátov: Jasmina Kotasová Medveďová, Martin Bajza, Sladjan Daniel Srdić, Jaroslav Javorník a Ondrej Marčok a s kázňou slova Božieho poslúžili seniori Ján Vinkovič a Vladimír Valent. Niekoľko pesničiek zaspieval domáci spevokol s dirigentkou Annou Đurđevićovou a hosťujúci zbor zo Selenče pod vedením Juraja Súdiho.
Po bohoslužbách v kostole nasledovali služby Božie pod holým nebom, tak ako to bolo pri tých prvých, pred 250 rokmi, ktoré tiež prebiehali pod nebeskou klenbou.
Stará Pazova 25. 06. 2020 - Vznesme srdcia k výšinam (Evanjelický spevník pies.č.366)
O dejinách pazovského evanjelického zboru ponúkame text Mgr. Igora Feldyho zverejnený v Pazovskom kalendári 2020 a možno si ho prečítať TU:
Termín prvých bohoslužieb si staropazovskí osídlenci určili na 25. jún na počesť udalosti z 25. júna roku 1530, keď sa v nemeckom meste Augsburg odohrala jedna z najvýznamnejších udalostí svetového luteranizmu. Naši predkovia vo viere sa na najvyššej oficiálnej úrovni, na ríšskom sneme, otvorene priznali k učeniu reformácie Dr. Martina Luthera. Naše vierovyznanie aj naša cirkev od tých čias už 490 rokov nesie pomenovanie podľa tohto mesta.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)