S rovnocenným finančným prispením vlád Maďarska a Slovenska sa plánuje odkúpenie a sfunkčnenie jedného z prvých evanjelických kostolov peštianskych Slovákov na Rákocziho triede v Budapešti, ktorý by sa mal stať multifunkčným inštitucionálno-kultúrnym centrom Slovákov v Maďarsku. Kostolík sa odkupuje od súkromného majiteľa za 765-miliónov forintov (2,2 milióna eur), aby sa následne stal majetkom Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Hovorca Slovákov v Parlamente Maďarska Anton Paulik, ktorý pôsobil a dôveru vládnych kruhov Maďarska získal aj ako dlhoročný pracovník Ministerstva ľudských zdrojov, doslova "začerstva" oboznámil predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milana Jána Pilipa s rozhodnutím vlády Maďarska, ktorá celý objekt predmetného kostola (trojpodlažná interiérovo zaujímavo funkcionalisticky členená budova s pivničnými priestormi má plochu viac ako 2-tisíc metrov štvorcových!) odkupuje od súkromného majiteľa.
Foto: oslovma.hu
Imrich Fuhl, dlhoročný publicista a občiansky aktivista v štruktúrach Zväzu Slovákov v Maďarsku, vyzdvihol najmä jednotnú adresu všetkých kľúčových organizácií, inštitúcií, ako aj kultúrnych telies, ktoré takto získajú Slováci v Budapešti pod jednou strechou: veď okrem kancelárskych priestorov pre CSSM a všetky jej zložky vrátane Ústavu kultúry Slovákov v Maďarsku, vďaka priestrannej spoločensko-divadelnej sále so scénou sa konečne dočká svojho vlastného domova aj Slovenské divadlo VERTIGO, redakciu si tu rozloží aj týždenník Ľudové noviny, knižničné zbierky, nuž a vďaka kaplnke sa, prirodzene, nezabudne ani na veriacich. A to je iba stručný prierez obsahových plánov, ako sa chystajú Slováci v Maďarsku vynaložiť s veľkoryso vnímaným projektom tak zo strany Maďarska, ako aj Slovenska.
Eva Fábiánová namiesto editoriálu napísala v úvodníku Ľudových novín text pod názvom – Náš kostol, kde uvádza: „Úsilie súčasných Slovákov v Maďarsku a Budapešti o vrátenie nášho kostola, na priečelí ktorého sa hrdo týči socha Martina Luthera, trvá už dlho, ale teraz dospelo do rozhodujúcej fázy. Dostaneme ho naspäť. Bude znovu náš a môžeme v ňom vybudovať ozajstné kultúrne stredisko. Vrátime mu slovenskú tvár a slovenský duch. Som hrdá a teším sa z tohto nápadu.
Naša cesta za vrátenie kostola sa ešte nekončí, ale už sme bližšie k cieľu, ako hocikedy predtým. Držme si teda palce, aby sme došli na koniec a mohli znovu používať budovu, ktorú postavili naši predkovia pred dvesto rokmi!"
Blahoželáme a držíme palce!
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)