Dnes sa malo v Maglići zhromaždiť veľa ľudí. Plánovaná bola slávnosť pri príležitosti 200. výročia postavenia evanjelického kostola Bulkes (rekonštruovaného pre túto príležitosť a zachráneného pred rozpadom).
Dnes sme mali privítať obyvateľov Bulkesu a ich potomkov, ktorých malo byť podľa plánu asi dvesto. Dnes sme mali privítať členov mestskej mládežníckej kapely mesta Kirchheim unter Teck, ktorí mali byť hosťami gymnázia Jána Kollára v Báčskom Petrovci. Dnes sme mali privítať aj delegáciu a priateľov z partnerského mesta Kirchheim unter Teck a zástupcov Vlasteneckého spoločenstva Bulkes. Zajtra sme mali spoločne položiť vence a kvety k pamätníku zakladateľov osady a znovu evokovať spomienky na tých, ktorí na tieto priestory prišli v roku 1786 a položili základy súčasného Bulkesu - Magliću.
Projektom bola zahrnutá kompletná sanácia starého nemeckého evanjelického kostola, avšak nateraz sa podarilo urobiť iba vonkajšiu časť, na interiér prostriedky už neobčiahli
Večer sa v kostole mala konať liturgia a koncert mládežníckej mestskej kapely partnerského mesta Kirchheim unter Teck. Potom sme sa v strede dediny spoločne mali veseliť pri hudbe a rošte , záväznom čapovanom pive a mali sme otvoriť novú kapitolu v živote kostola. Otvoriť kapitolu premeny kostola na Kultúrne centrum Bulkes - Maglić a začiatku tradičného festivalového stretnutia nemeckého a srbského ľudu, ktorým sa mali rozvíjať a posilňovať kultúrne, športové, mládežnícke a všetky ostatné druhy spolupráce.
Bohužiaľ to zostane iba scenárom, ktorý odkladáme na lepšie časy.
Dnes myslíme na každého, kto sa celé tie roky podieľal na vytváraní príležitostí, aby sa v našom meste mohol zrealizovať takýto scenár.
Spoločne ľutujeme za stretnutím, ktoré sme všetci netrpezlivo čakali, rovnako tak veríme, že k stretnutiu dôjde už na budúci rok.
Viac o dejinách Bulkesu a rekonštrukcii kostola TU: https://bulkes-maglic.com/
Radomir Zotović,
koordinátor projektu
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)