Tekvice sú symbolom jesene. Sú to skutočne zaujímavé plodiny a jesto ich veľmi veľa druhov. Môže z nich byť ozdôbka – jesenná dekorácia, ale aj lahôdka... Rovnako chutí aj slaná a aj sladká. Srbčina pozná viacero názvov pre túto zeleninu: tikva, buča, bundeva, ludaja... Slováci pre ňu majú názov „tekvica" a odborná literatúra ju ďalej rozčleňuje na tekvicu obyčajnú (Cucurbita pepo), tekvicu veľkoplodú (Cucurbita maxima), tekvicu špagetovú..., Slovenský dolnozemský jazyk pozná aj slovko „oláska". V slovníku ho síce nenájdete, no v Petrovci toto slovko bežne používajú. Oláska je totiž tekvica, ale nie každá tekvica je oláska. Oláska je petrovský názov pre druh tekvice - veľká, guľatá, so sivobielou šupkou a oranžovou sladkou dužinou vhodnou na pečenie, na sladký oláskový rejteš – závin (ani „rejteš" v slovníku nenájdete), na prípravu „oláskovníka" a ďalších maškŕt. Ani kukuričné buchty sa bez olásky nezaobídu...
Pečenú olásku treba jesť lyžicou
V Kulpíne tento druh tekvice pomenúvajú „bugárka", v Starej Pazove „patelátka"... Možno ju jednoducho nakrájať na kusy, dať do sedliackej pece (trebárs aj do rúry) a upiecť. Nič netreba pridávať. Chutí vynikajúco.
Tekvica je dar prírody. Dajú sa z nej pripraviť chutné jedlá, ktoré uspokoja chuťové bunky a výrazne podporia naše zdravie. Vhodná je aj na polievky, na omáčky, chutí varená, vyprážaná i pečená. Pred pečením ju prípadne možno posypať škoricou. Na Slovensku sa možno stretnúť s receptami „olásky" na slaný spôsob: rozkrájanú olásku/tekvicu treba posypať soľou a cesnakom a upiecť. Tekvica je aj v nemeckej kuchyni obľúbená, zvyknú z nej pripravovať polievku alebo ju na sladko zavárať. V Švajčiarsku je obľúbená najmä pri príprave koláčov a šalátov, ale aj vynikajúcich tekvicových halušiek. Fantáziu využiť a experimentovať. Z tzv. rejtešových kôr a strúhanej olásky možno napríklad na spôsob baklávy pripraviť vynikajúcu sladkú špecialitku. Slano-kyslý prívar s kôprom a smotanou tiež môže výborne chutiť.
V Kikinde už 35 rokov organizujú turistické podujatie "Dani ludaje". Ním sa propagujú nielen turistické potenciály ale aj kultúrne hodnoty, tradícia a kulinárske špeciality z Banátu.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)