„Najzložitejším javom slovenských ľudových domov vo Vojvodine je pôdorys domu. I tie najstaršie domy sú trojpriestorové: izba, pitvor, komora. Iba v ďalšom štádiu sa dom rozvíjal tak, že sa komora zmenila na zadnú izbu a ku nej sa pristavala komora." Uvádza v referáte pod názvom Ľudová architektúra Slovákov vo Vojvodine Ján Kantár zo Slovenského národného múzea z Martina. V knihe Slováci v Juhoslávii Rudolfa Bednárika sa okrem iného opisujú aj zvláštne druhy bývania, vnútorné zariadenie miestností a osobitný dôraz je venovaný štítom na murovaných domoch.
Na murovaných domoch boli najprv drevené štíty
Postupom času sa jedna časť štítu vymurovala a iba horná časť zostala drevená
Neskôr sa na gazdovských domoch objavujú rôzne výzdoby
Výzdoby na štítoch domov sa v jednotlivých našich osadách čiastočne líšili
Referát Jána Kantára je zverejnený v zborníku prác Tradičná kultúra vojvodinských Slovákov z vedeckej konferencie v Novom Sade v októbri 1970 a knihu Slováci v Juhoslávii vydala Slovenská akadémia vied z Bratislavy v roku 1966.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)