Možnože slnko je všetkému na príčine... No, blíži sa hodina rozlúčky. So školou, s internátom, so spolužiakmi, s učiteľmi, vychovávateľmi, internátnym personálom... Školský rok sa končí. Maturanti Gymnázia Jána Kollára so žiackym domovom v Báčskom Petrovci počítajú posledné stredoškolské dni. Čoskoro všetci vykročia do nového života. Tí, čo boli roky ubytovaní v internáte, si pomaly balia veci a sebou si odnášajú plný kufor spomienok. Pred nimi je nový začiatok. Smútok z rozlúčky a obavy z nového neznámeho života. Aby spomienky nevybledli uložili ich na bezpečné miesto. Nahrali video a do neho uložili všetko, čo najsilnejšie poznačilo ich gymnaziálne obdobie. „Aby nás nerozlúčili prichádzajúce roky..."
Nech sa im v živote darí a dobre vodí!
Kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)