Prvá srbská pravoslávna stredná škola v habsburskej monarchii, gymnázium v Sriemskych Karlovciach, založené roku 1791, oslavuje významné jubileum – 230 rokov nepretržitého pôsobenia. Hlavným iniciátorom jeho založenia bol metropolita Srbskej pravoslávnej cirkvi Stefan Stratimirović, hlava srbskej pravoslávnej cirkvi v Rakúskom cisárstve v období rokov 1790 až 1836. Narodil sa v Kulpíne, medzi Slovákmi a keďže dobre ovládal slovenčinu a zrejme si vážil Slovákov, nadväzoval spoluprácu aj so Slovákmi z hornej časti habsburskej monarchie. Stefan Stratimirović takmer polstoročie múdro viedol Srbskú pravoslávnu cirkev a za ten čas vymenoval piatich riaditeľov školy. Prví štyria boli Slováci. Na začiatku pôsobenia školy v nej pracovali iba traja profesori, dvaja z nich boli Slováci: Ján Gros z Pezinku, ktorý bol i riaditeľom a Ján Baptista Pajor z Nových Zámkov. V poradí druhý riaditeľ gymnázia, Andrej Volný zo Štiavnice, tomuto gymnáziu zanechal nesmierne vzácne zbierky rastlín a minerálov a tiež svoju bohatú knižnicu, čo si do 25. augusta možno pozrieť v Múzeu Vojvodiny v Novom Sade. Od 13. mája 2021 je tam nainštalovaná výstava „Karlovecké gymnázium ako strážca kultúrneho dedičstva".
Andrej Volný zanechal Karloveckému gymnáziu nesmierne bohatstvo
Hneď po založení gymnázia sa v ňom založila aj knižnice, ktorá dodnes uchováva staré a vzácne knihy vo svojom bohatom knižničnom fonde s takmer 19.000 vydaniami. Nachádza sa v nej aj najstaršia botanická zbierka v Srbsku – herbár Andreja Volnyho z roku 1797. Herbár obsahuje 7.000 exikátov alebo exemplárov rastlín a má nesmiernu hodnotu.
Tretím riaditeľom Karloveckého gymnázia bol Dr. Georgije Karlo Rumy (Karol Juraj Rumy) slovenský polyhistor, filológ, prírodovedec a evanjelický kňaz z okolia Spišskej Novej Vsi. Podľa písania Samuela Boldockého „bol zo všetkých profesorov a riaditeľov Karloveckého gymnázia najväčším vedeckým formátom, známy a uznávaný v európskom svete ako vedec racionalistického kozmopolitizmu vtedajšej latinskej kultúry, dobrý znalec prírodných vied a klasických jazykov, avšak v užšom prostredí bol považovaný za roztržitého a márnomyseľného človeka zvláštnej povahy." Metropolita Stratimirović si ho predsa vážil a bol dokonca aj krstným otcom jeho dvom synom a dcére. Príchodom do Sriemských Karloviec prispel k oživeniu tamojšieho kultúrneho života a jeho spätosti s inými centrami.
Štvrtým riaditeľom Karloveckého gymnázia bol Pavel Magda pôvodom z Rožňavy. „Podobne ako Rumy aj on sa najviac zaoberal ekonomickými a geografickými vedami a ešte pred príchodom do Karloviec, ako profesor a rektor evanjelického gymnázia v Banskej Bystrici osudovo vplýval na duchovný vývoj neskoršieho básnika a ideológa slovanskej vzájomnosti Jána Kollára, ktorý vo svojich Pamätiach z mladších rokov života o ňom hovorí s najväčšou úctou a s najväčšou vďakou ako o človekovi, ktorý má najviac zásluh pre jeho duchovný život," uviedol S. Boldocký.
„V tom prvom období pôsobenia na gymnáziu bolo veľa profesorov Slovákov a Čechov, ale aj Chorvátov. Neprihliadalo sa na náboženskú orientáciu a národnostnú príslušnosť, angažovaní boli najučenejší ľudia tej doby. Až v poradí piaty riaditeľ pravoslávneho gymnázia bol Srb, teda pravoslávny. Hlavnou orientáciou pri voľne vzdelávacieho kádru bola odbornosť a túžba čo kvalitnejšie vzdelávať srbských žiakov," – uviedol na otváracom programe výstavy „Karlovecké gymnázium ako strážca kultúrneho dedičstva" súčasný riaditeľ gymnázia Branko Stojkov.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)