Partizánske piesne sa dnes rozliehali Fruškou horou. Bojovníci, ktorých je síce už veľmi málo, a tiež ctitelia ich diela, prichádzali k pamätníku Sloboda na Iriškom venci akoby na pútnické miesto, kde sa poklonia tieňom padlých a načerpajú síl na väčšie či menšie svoje vlastné boje. Dôstojne kráčali. Kvety a vlajky v rukách a oduševnenie na tvári. Keď zazneli partizánske piesne všetci spievali. Slnko pritom nemilosrdne pálilo, no oni sa zastaviť nedali. Väčšina tých, čo tam boli, akoby niesli v sebe tú hrdosť státisícov padlých, ktorí vlastný život neželeli obetovať za slobodu. Pri príležitosti 80. výročia povstania obyvateľov Srbska proti fašizmu dnes vence k pamätníku Sloboda na Iriškom venci položili aj predstavitelia pokrajinskej vlády, zástupcovia veľvyslanectiev Ruska a Bieloruska, srbskej armády a Združenia bojovníkov národno-oslobodzovacej vojny.
Monumentálny 70-ročný pomník Sloboda je venovaný padlým bojovníkom druhej svetovej vojny v rokoch 1941–1945. Vybudovaný bol roku 1951 a odvtedy sa pri ňom každoročne 7. júla schádzajú bojovníci a ich potomkovia, ako aj tí čo sa chcú pokloniť obetiam. Spomienku na padlých bojovníkov pripomína vysoký obelisk na ktorom sa hrdo vzpína figúra ženy – symbol slobody s vysoko zdvihnutými rukami. Nimi akoby pozývala ľud na vzburu proti akejkoľvek porobe.
Na podstavci pamätníka, z ktorého vyrastá obelisk, je umiestnená skulptúra skupiny smelých ozbrojených partizánov a na bočných stenách je zobrazený bronzový reliéf ktorým je znázornený bôľ, odpor a boj. Autorom pamätníka je Sreten Stojanović.
Pred pamätníkom Sloboda na Iriškom venci sa prihovoril predseda pokrajinskej vlády Igor Mirović zdôrazňujúc, že dnes vzdávame hold najvznešenejším a najtrvácnejším ľudským hodnotám - slobode, vlastenectvu, odvahe a ochote obetovať sa.
„Zišli sme sa dnes, aby sme sa poklonili tieňom bojovníkov, ktorí zahynuli vo vojne za oslobodenie, a aby sme si dôstojne pripomenuli 80. výročie povstania proti fašizmu s túžbou, aby už nikdy viac k vojne nedošlo." Povedal predseda SUBNORu AP Vojvodiny Jovo Baroševčić. Historik Milan Koljanin uviedol, že je povinnosťou nás všetkých pripomínať si tento dôležitý dátum v našej histórii, ktorý potvrdzuje, že v jednom z prelomových okamihov svetových dejín sme boli súčasťou pokrokových ideí ľudstva a súčasťou sveta antifašizmu a slobody.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov