Spolok kysáčskych žien, ktorý si v tomto roku pripomína storočnicu činnosti, v nedeľu 5. septembra 2021 usporiadal XVI. Deň kysáčskej sármy. Podujatie tentoraz prebiehalo v Poľovníckom dome Bažant v Kysáči. S predajom sármy a koláčov, o ktoré stále vládne veľký záujem, sa začalo už predpoludním. Veď, kysáčska sárma je už chýrečná a stáva sa opravdivým tamojším lokálnym brandom. Deň kysáčskej sármy, ktorý si Spolok kysáčskych žien vedený predsedníčkou Ľudmilou Berédiovou Stupavskou pred šestnástimi rokmi zaznačil do kalendára pravidelných podujatí, v septembri do Kysáča priláka početných labužníkov. Sárma pečená v sedliackej peci je skutočne opravdivou špecialitou.
Foto Ondrej Benka
Spolok kysáčskych žien pre túto príležitosť sármu pečie – tak ako sa to v našich domácnostiach aj v minulosti praktikovalo – v sedliackych peciach. Podľa názoru kysáčskych výborných kuchárok, sárma nesmie byť suchá a preto treba dbať na správny pomer mastnejšieho mäsa. Vodou ju zaliať tak akurát. Samozrejme, štipľavá paprika nesmie chýbať. Dôležitá je aj dobre vykvasená kapusta a dobre zakúrená pec. A potom už sárma začne rozvoniavať naširoko-ďaleko! Takú sárma si kysáčske ženy postupne privlastňujú ako svoj brand. Sárma je síce aj tradičným jedlom v srbských domácnostiach a má vraj korene v tureckej kuchyni, ale kysáčska sárma je iná a jedinečná: pečená v sedliackej peci a v smaltovom hrnci je skutočne opravdivou špecialitou. Nad tým, či je sárma turecká špecialita sa zamýšľala aj Oľga Fejdiová, ktorá takto napísala: „Keď som sa tak zamyslela nad sármou, začala som pochybovať, že je to balkánske jedlo. Veď sármu varia aj Slováci v Maďarsku, aj v Rumunsku. Ak si trochu zavtipkujeme, to ona iste od Slovákov prešla na Balkán." O tom viac TU: http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/3813-kysaska-sarma
Na tomto ročníku tohto atraktívneho podujatia, kysáčske ženy zakrútili vyše 2.000 gučiek sármy. Recept Kysáčskej sármy TU:
https://varecha.pravda.sk/recepty/kysacska-sarma/58059-recept.html
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov