Výstavu Predok- symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov, ktorá bola otvorená začiatkom augusta v Galérii Zuzky Medveďovej v Báčskom Petrovci si možno pozrieť ešte niekoľko dní – do 8. novembra 2021. Okrem vyšívaných košieľ a obrazov, výstava obsahuje aj zaujímavé dobové fotografie svedčiace o „predku" na mužských košeliach. Z výstavy viac TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/11337-predok-symbol-etnickej-identity-vojvodinskych-slovakov. Galéria Zuzky Medveďovej patrí pod správu Múzea vojvodinských Slovákov. Múzeum sa stará aj o Komplex ľudovej architektúry s najstarším domom. Dedinský dom, tzv. Najstarší dom v Petrovci z druhej polovice XVIII. storočia, na Ul. Branislava Mokića č. 7, predstavuje pamiatku mimoriadneho významu a je pod ochranou Pokrajinského ústavu pre ochranu pamiatok kultúry. Dom má vyše 200 rokov a vybudovaný bol keď sa ešte robili prevažne nabíjané domy z hliny, čiastočne vkopané do zeme a so strechou pokrytou trstinou. Do Komplexu ľudovej architektúry patrí aj sýpka na saniach na uskladnenie obylia a vlani do neho pribudol aj „mniač", ktorý je tiež pod ochranou Pokrajinského ústavu pre ochranu kultúrnych pamiatok.
Kultúrna pamiatka „Najstarší dom" je hlinená stavba panónskeho typu, aké sa stavali v období od 18. do polovice 20. storočia. Dom je robený technikou nabíjania hliny a celá jeho plocha je čiastočne pod úrovňou zeme. Sedlová strecha je z trstiny, otočená štítom do ulice. V dome sa nachádzajú predmety, ktoré predstavujú tradičné obydlie Slovákov vo Vojvodine.
Sýpka slúžila na uskladnenie obilia. Postavená bola na saniach, ktoré umožňovali jednoduchší presun, na blate a snehu, v prípade nebezpečenstva od požiara. V neskorších fázach vývoja sa takéto hospodárske stavby murovali z nehorľavých materiálov. V zadnej časti dvora sa dostavali k existujúcim domom, alebo boli postavené ako samostatné, pomocné objekty. Uvádza etnológ Marijan Pavlov. Viac TU: http://www.muzeumslovakov.rs/ludova-architektura/o-najstarsom-dome
Mniač – mechanizmus na zmäkčovanie konôp datuje z polovice 19. storočia a predstavuje jedinečnú stavbu takého druhu na území Vojvodiny ba aj širšie, keďže sa konope pestovali iba na niekoľkých lokalitách.
Múzeum vojvodinských Slovákov so sídlom v Báčskom Petrovci je ustanovizeň, ktorá sa stará o kultúrne dedičstvo Slovákov v Srbsku. Idea o založení múza sa zrodila ešte pred sto rokmi, po I. svetovej vojne, keď sa Slováci ocitli v novom štátnom zriadení a zakladali slovenské gymnázium a slovenskú kníhtlačiareň. Otvorené však bolo až po II. svetovej vojne, v roku 1949. Hovorí Anna Sečová Pintírová, kustódka a riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov a ozrejmuje, že sa v tejto našej kultúrnej inštitúcii starajú o tri zbierky: historickú, etnologickú a umeleckú.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)