píše prof.Dr. Miroslav Vitéz
Každé dielo, ktoré osvetľuje, objasňuje, prehlbuje naše poznania kultúry života, tvorivej činnosti, hmotných a duchovných hodnôt príslušníkov našej národnosti - treba osobitne uvítať. A medzi také diela nepochybne patrí aj kniha pod názvom Kovačický kalendár 2022 redaktora Pavla Matúcha, ktorú vydalo Memoriálne stredisko doktora Janka Bulíka v Kovačici s jeho zakladateľom Pavlom Balážom.
Kniha zachytáva širší komplex žánrov, udalostí, osôb a údajov než nám to napovedá skromnosť jej názvu. Totiž tradičný kalendárium tvorí iba jej úvodnú menšiu časť. Keď ide o právnu povahu jej vzniku, nepochybne, má znaky literárneho diela ochráneného autorským právom. Vskutku, predstavuje súbor početných nezávislých prevažne autorských diel, ktorý je spôsobom výberu a usporiadania výsledkom tvorivej duševnej činnosti jej redaktora, ktorý je tým pádom aj autorom tohto súborného diela. Obsahuje pohľad na to, čo sa v Kovačici dialo v minulosti ale i na to, čo sa deje v súčasnosti a to z lokálneho ale i širšieho hľadiska.
Nuž asi tá nie najúrodnejšia banátska čiernozem, zdedený slobodomyseľný hraničiarsky duch bažiaci po slobode, rovnosti, spravodlivosti vykryštalizovali u Kovačičanov tvorivú húževnatosť, túžbu po pokrokovom, spravodlivom a krásnom. Tieto skutočnosti v ich živote determinovali aj vznik politických a kultúrnych fenoménov s dopadom mimo miestnych rámcov, predstihovo smerujúcich do roviny univerzálnych politických a kultúrnych hodnôt, o čom sa poznanie šírilo a sa šíri aj v medzinárodnom spoločenstve. Máme tu na mysli povestný Kovačický proces z roku 1907, ktorý je v kalendári zaznamenaný. Bol to historický zápas Kovačičanov o uctievanie nielen práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, ale i práva používať vlastnú slovenskú reč t.j. deklarovať sa nielen ako jazyková ale aj ako národná menšina, čo priekopnícky volalo aj po medzinárodnoprávnej úprave a ochrane elementárnych ľudských, menšinových práv a základných slobôd. Tento proces pred vyše sto rokmi otriasol časťou vtedajšieho civilizovaného sveta (o ňom medzinárodnú verejnosť informoval popredný britský publicista, historik, politik Robert William Seton-Watson. Viac Farkaš,J.Jozef, Dejiny Kovačice 1802 – 1946, vydanie autorovo, Kovačica, 1985, s. 81; Svetozár Hurban Vajanský sprostredkoval, aby sa o ňom písalo vo vtedajšej ruskej tlači). Totiž, v tom čase medzinárodne uznaný a ochránený systém ľudských, menšinových práv a základných slobôd ani neexistoval.
Naproti tomu, v súčasnosti takým národným ale i nadnárodným fenoménom, tentoraz v oblasti kultúry, je kovačické insitné umenie, ktoré obdivuje celý svet. A nielen to, ale celý svet si ho aj privlastňuje prostredníctvom početných expozícií jeho diel, nárokujúc, aby sa aj formálne začlenilo do kultúrneho dedičstva sveta v rámci UNESCO a tak sa stalo univerzálnou a globálnou svetovou kultúrnou hodnotou. A tento trend v živote a práci Kovačičanov prekonávajúci lokálne hranice, viditeľný v širších ako aj vo svetových rozmeroch, okrem uvedeného, viaže sa aj na iné historické, súčasné udalosti, niektoré popredné kovačické rodiny, osobnosti žijúce doma a v zahraničí. O všetkom tomto široko sa píše v tejto knihe.
Podľa literárnej povahy toto dielo kvalifikujeme ako svojráznu rozkošatenú kroniku Kovačice a jej obyvateľov, ktorá obsahuje články, zápisy o osobnostiach, udalostiach, kultúre, umení zdraví, športe, gastronómii a o inom v histórii a súčasnosti. Medzi nimi sú i príspevky, čo iba faktograficky zaznamenávajú pozoruhodné skutočnosti z kovačickej prítomnosti a minulosti.
Túto náležitosť prízvukujeme a v tom zmysle túto knihu môžeme vnímať aj ako atypickú kroniku života Kovačičanov, ktorú si prevažne spísali sami Kovačičania o vlastnom živote. Z tohto uhla pohľadu táto kronika života je najvzácnejším autorským dielom tejto osady, lebo jej autormi väčšinou sú sami Kovačičania a ich jedinečné a nenapodobiteľné životné príbehy. Pravda, dúfajme, že nie je aj posledným takýmto dielom.
V širšom zmysle, tento kalendár nepochybne môžeme zaradiť do tzv. literatúry faktu, k čomu inklinuje spôsobom výberu a spracovania dejinných a súčasných udalostí, výberom literárnych, odborných a vedeckých a iných materiálov a pozitivistickým prístupom k ich prezentovaniu a objasneniu.
Taktiež, táto kniha o Kovačici je aj akýmsi zborníkom historických odkazov, poučení ukazujúcich na zmysel dejín ale i smery vývoja súčasného života. A bez princípu historizmu nie je možné poznať ani podstatu poznania ani logiku jeho vývoja.
Kniha je systematizovaná do 18. častí, má s prílohami vyše 400 strán. Jej hodnovernosť je dokumentovaná početnými fotografiami, krásne je ilustrovaná maliarmi kovačickej insity.
Srdečne ju odporúčame našej verejnosti.
Prof.Dr. Miroslav Vitéz
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)