Michal Rapoš bol jediným profesorom Slovenského gymnázia v Petrovci, ktorý dlhé roky vykonával funkciu riaditeľa školy, hoci za riaditeľa úradne nikdy nebol vymenovaný. Príčina bola v tom, že absolvoval teologickú fakultu. Avšak jeho práca v prospech gymnázia dávala mu právo, aby ho verejnosť a žiaci považovali za skutočného riaditeľa gymnázia. Michal Rapoš sa narodil v Kovačici 17. júla roku 1896. Základnú školu zakončil v rodisku a gymnázium v Békescsabe, kde i maturoval. V roku 1918 zakončil štúdiá na Teologickej fakulte v Bratislave, avšak tomuto povolaniu sa nevenoval, hoci kratší čas pôsobil ako farár v Megyesháze. Po utvorení Juhoslávie vrátil sa domov do Kovačice, kde pôsobil ako učiteľ. Do Petrovca prišiel na pozvanie gymnáziálneho kuratória v roku 1919, kde sa vtedy otvárali prvé dve triedy gymnázia. Ako profesor prednášal hlavne matematiku a prírodné vedy a celý rad iných predmetov. Na gymnáziu pôsobil až do novembra roku 1952, keď bol penzionovaný.
Michal Rapoš veľmi činne zasahoval aj do nášho verejného a kultúrneho života. Pracoval v Sokolskej jednote a v Matici slovenskej v Juhoslávii, kde bol vedúci historického a muzeálneho odboru. Dnes ešte nie sú vyhodnotené jeho zásluhy o vytváranie národného múzea v Petrovci. Ako pedagóg a verejný pracovník hodne písal a jeho články uverejňovali v Ľudovom kalendári, v Našom živote, v Národnej jednote a v Hlase ľudu.
Profesor Rapoš ako zástupca riaditeľa viedol gymnázium s väčšími alebo menšími prestávkami od počiatku školského roku 1929/30 až do roku 1940.
Umrel 1. júna roku 1955 a pochovaný je na petrovskom cintoríne.
Zdroj: Pamätnica GJK
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)