V pondelok 15. augusta 2022 vo veku 70 rokov zomrela Dagmar Mária Anoca, výnimočná Slovenka z Nadlaku, docentka slovakistiky, významná osobnosť slovenského kultúrneho života v Rumunsku. Všestranná rodáčka z Nadlaku sa nezmazateľne zapísala do oblasti kultúry, literatúry, literárnej vedy, pedagogiky, ako aj poetickej a publicistickej tvorby v slovenskom dolnozemskom prostredí, za čo bola ocenená aj cenou Pro Cultura Slovaca a medailou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Jesenný denník s višňou
Priateľka višňa mi
dnes vyplazila jazyk,
naširoko ho oprela o sklo
a slabikovala:
poď so mnou do sna.
Na jar sme zase späť.
Nevie, že za oknom
je iný svet.
Dagmar Mária Anoca sa narodila 28. decembra 1951 v rumunskom Nadlaku. Jej rodičia Mária Suchanská Anoca a Vasile Anoca boli nadlackou spoločnosťou uznávaní a vysoko ctení pedagógovia, ktorí stáli pri zrode a rozvíjaní slovenského stredného školstva v Rumunsku. Písali a prekladali učebnice, koncipovali učebné osnovy, neustále sa prekutávali v knihách, čo Dagmar sledovala od malička. Vďaka tejto inšpiratívnej rodinnej atmosfére sa u nej už v detstve prejavil záujem o knihy, a obzvlášť o literatúru. Nie náhodou ju rodičia vychovávali v domnienke, že bude spisovateľkou. V priebehu času dokázala, že prognóza rodičov bola správna.
Dagmar Mária Anoca svojou doterajšou všestrannou tvorbou – či ide o poéziu, vedecko-výskumnú činnosť, publicistickú a pedagogickú alebo inú kultúrnu aktivitu, celý svoj doterajší život šírila dobré meno slovenského dolnozemského umenia a kultúry doma a v zahraničí.
Česť jej pamiatke!
kp
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)