V rámci 56. Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve v dňoch 7. – 9. júla 2023 prebiehal 8. Krajanský dvor a dnes popoludní na hlavnej scéne amfiteátra v Detve sa uskutočnila 48. Krajanská nedeľa. Krajanská nedeľa – program súborov a skupín Slovákov žijúcich v zahraničí je vždy sviatkom stretnutia Slovákov zo sveta. Do Detvy na tento sviatok prichádzajú mladí i tí skôr narodení, zblízka i zďaleka, prichádzajú, aby prejavili svoj blízky vzťah k svojej dedovizni, k svojmu rodu. Tohtoročné stretnutie s krajanmi bolo komponované programom Zimný slnovrat. Zimné obdobe našich predkov bolo preplnené rôznymi zvykmi. Zahŕňa predvianočné obdobie, adventný pôst, začiatok cirkevného roka i obávané stridžie dni. Vo vianočných sviatkoch sa spájali dávne oslavy zimného slnovratu s náboženským sviatkom narodenia Ježiša Krista. Nový rok vystriedal starý, prichádzal sviatok Troch kráľov a očakávané fašiangy. V krajanskej nedeli účinkovali súbory: FS Nádeje, Paríž, Francúzsko; Cerovina, Čerpotok, Rumunsko; V pivnickom poli, Pivnica, Srbsko; Limbora, Praha, Česká republika; tanečné súbory Dúha, Malý Kereš, Maďarsko; Domovina/Slovak Domovina Dancers, Windsor, Kanada; Slovenský kultúrno-umelecký spolok Slnečnica, Padina, Srbsko.
Foto Ondrej Benka
Odpradávna koncom jesene a začiatkom zimy, kedy denné svetlo postupne ubúdalo, predlžovanie nocí a skracovanie dní vyvolávalo aj v našich predkoch obavy a pocit strachu zo zlých, škodlivých démonov, ktorí dokážu zvíťaziť nad blahodarným Slnkom. Veď ich sila bola natoľko veľká, že pohltila slnečné lúče, priniesla tmu a chlad. Aj keď sa toto strašidelné divadlo konalo každý rok, v ľuďoch narastala prirodzená obava, že zlo zvíťazí nad dobrom a Slnko už viac neuvidia v jeho plnej sile. V pripravovanom programe sa chceli ukázať zvyky, obyčaje a úkony v období zimného slnovratu.
Šíriť ľudové tradície, zvyky, obrady a propagovať ich trvalé hodnoty je plnenie posolstva ľudského rodu, našich predkov, je to naše trvalé poslanie.
Garant uvedenia: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Realizátor uvedenia: Folklórny spolok Púčik, Brno, Česká republika
Námet, scenár, príprava a réžia: Vlastimil Fabišik
Odborná spolupráca: Katarína Király, Marijan Pavlov, András Csasztvan a Ján Slávik
Scénické uvedenie: Marijan Pavlov
Asistenti a asistentky scénického uvedenia: Dominik Rabatín, Peter Čekan, Michal Jurko, Ondřej Drahotský, Lucia Holodňaková a Martina Bajerová
Zvuková réžia: Jan Vrbka
Príprava a realizácia projekcie: Katarína Király a Jan Vrbka
Sprievodné slovo: Martin Kopor, Rastislav Zornjan
Súčasťou programu Zimný slnovrat bola aj výstava Od pôstu do pôstu, ktorá bola nainštalovaná v Humne Krajanského dvora. Výstavu pripravili: Katarína Király a Marijan Pavlov
NA KRAJANSKOM DVORE ÚČINKOVALI:
ARGENTÍNA
Reprezentanti slovenských a československých spolkov a folklórnych skupín (Moravanka zo Saenz Peña, Korene z Resistencie, Spolkár z Buenos Aires a Kriváň z Berisso) pripravil najlepšie empanadas od majstrov sveta.
BOSNA A HERCEGOVINA
Združenie Slovákov Sembérie ‚‚Juraj Jánošík'' z Bijeljiny predstavilo vo Zvonici výstavu fotografií o Slovákoch žijúcich v Bosne a Hercegovine a zároveň ponúkalo domácu kávu so sladkosťami, ako je baklava, urmašice, tulumbe, ratluk a pod.
CHORVÁTSKO
Matica slovenská Osijek sa predstavila so špecialitami: polesňaky, langošice, domáce mäsové výrobky (klobáska, čevapčiči), ilockým vínom a osijeckou domácou pálenkou – slivovica, orahovac, višnjevac.
MAĎARSKO
Pilíšska rodinka z Mlynkov návštevníkom ponúkala fazuľový guláš a pečené velké haluški. Nechýbali ani ľudové piesne z Pilíša.
POĽSKO
Krempašské gazdinky pripravovali posúchy s bryndzou a cesnakovým maslom, kapustnicu, domácu jaternicu, bravčovú masť so škvarkami a domácim chlebom, pečenú jahňacinu, pečené bravčové koleno a ďalšie špeciality tohto kraja.
RUMUNSKO
Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku predstavil gastronómiu z Nadlaku – tarhoňový paprikáš, hustú kapustu s mäsom, škvarkovie bagáne. Sladké pochúťky: kysnutie haluške, sadlovie kifle, griliáš, herovke a fánke. So sebou priniesli šiflíčke, brdovce, tarhoňu a slivovicu.
SRBSKO
Báčsky Petrovec – Spolok petrovských žien sa predstavil po prvýkrát. Členky ponúkali pirohy a šošovicovú polievku s petrovskou klobáskou a mäsom.
Jánošík – Spolok žien Jánošíčanka ponúkal fazuľu na jánošícky spôsob a jánošícku sármu. K tomu priamo pred návštevníkmi pražili pampúchy s višňovým lekvárom a kapustníky.
Kysáč – Združenie Kysáčska klobása poslalo do Detvy skupinu Kysáčske dobroty, ktorá ponúkala čerstvú klobásu, sármu a sladkosti pripravené podľa receptúr starých mám.
Rodina Stupavská ponúkala kvalitnú pálenku z Kysáča – marhuľovicu, slivovicu, hruškovicu, hroznovicu a jablkovicu.
Lug – Slovenský spolok žien Usilovné včielky Lug ponúkal medové špeciality: medovníčky, medové koláče, medové pálené a priamo pred návštevníkmi ženy pripravovali a ponúkali slané lužskie kífle.
Silbaš – Aktív žien ponúkal morušovicu, suchie klbásy, kysnutvo makovo a syrovo koláča, božie chlebíka, rejteša a pripravli lepníky s cesnakom a pampúšiky s bielkovoupenou a sľúkovým lekvárom.
Šíd – Združenie občanov Sriemska zabíjačka a klobásový festival priniesli do Detvy domáce suché klobásy a pre návštevníkov varili držky.
Účastníci krajanských programov na jarmočnej scéne:
ARGENTÍNA: Tance v podaní reprezentačnej skupiny Slovákov z Argentíny (tance z Raslavíc, zo Šumiaca a ukážka argentínskeho folklóru).
CHORVÁTSKO: Tamburaši a spevácka skupina Matice slovenskej Osijek.
MAĎARSKO: Slovenský folklórny spolok Lipa z Budapešti, Pilíšska rodinka z Mlynkov, Levente Galda a Kultúrny spolok Pre Mlynky.
SRBSKO: Ľudová hudba Súdiovci zo Selenče, Ľudmila Berediová Stupavská z Kysáča, Spevácke skupiny z Lugu a zo Silbaša, Katarína Mosnáková- Bagľašová a Jakubko Bagľaš.
DOLNOZEMSKÉ TANCE UČILI: Ján Merník (Pivnica, Srbsko) a Katarína Szilágyi (Budapešť, Maďarsko).
VÝROBKY ÚŽITKOVÉHO UMENIA: Petrovskí výtvarníci, Ján Keleš (strojová výšivka, Rumunsko)
Zdroj: https://www.fspdetva.sk/krajanska-nedela.phtml?id3=175561
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)