OSOBNOSTI VEDY A TECHNIKY NA SLOVENSKU
ZNAČAJNE LIČNOSTI NAUKE I TEHNIKE SLOVAČKE
Slávnostné otvorenie výstavy "Osobnosti vedy a techniky na Slovensku", sa uskutoční dňa 12. augusta o 19:00 v Múzeu vedy a techniky v Belehrade SANU
Đure Jakšića 2, Beograd
Autori výstavy: Eugen Labanič, Ondrej Pöss, Štefan Javnický, Jozef Bernat
Autor expozície: Ladislav Klima
Veda a
technika na Slovensku je po stáročia súčasťou európskej vedy a
techniky. Dôkazom toho je i výstava nesúca názov Osobnosti vedy a
techniky na Slovensku, na ktorej je špecifickou a pre odbornú i laickú
verejnosť populárnou formou spracovaných 49 biografií priekopníkov vedy
a techniky, ktorí významnou mierou prispeli k jej rozvoju v
celosvetovom meradle.
Celá
výstava je členená do piatich tematických celkov: matematicko-fyzikálne
vedy, technické vedy, lekárske vedy, prírodné vedy, astronómia, vrámci
ktorých sú ich predstavitelia prezentovaní chronologicky podľa obdobia,
v ktorom pôsobili.
19. a začiatok 20. storočia poskytuje rad príkladov talentov zo
Slovenska, ktoré si však uplatnenie museli nájsť v cudzine. Z
najvýznamnejších to bol J. M. Petzval, profesor na Univerzite vo Viedni
- významne ovplyvnil vývoj fotografickej techniky, Štefan Anián Jedlík,
fyzik svetového formátu - vynálezca dynama, astronóm Maximilián Hell -
získal uznanie ako riaditeľ observatória vo Viedni. Medzi vedcov, ktorí
sa uplatnili mimo územia Slovenska zaraďujeme aj M. R. Štefánika, ktorý
sa vo Francúzsku venoval astrofyzike, a najmä solárnej fyzike.
Prvýkrát je prezentovaný v rámci osobností slovenskej vedy a techniky uznávaný odborník na vodné diela košický rodák Vojtech Gerster - navrhol projekt Panamského a Korintského prieplavu.
Vari
najznámejším slovenským technikom, uznávaným vo svete je Aurel Stodola.
Na svetoznámej Polytechnike v Zürichu viedol Katedru stavby strojov a
stal sa "otcom parných turbín", získal medailu Jamesa Watta (1940), čo
sa u technika prirovnáva k Nobelovej cene. V Amerike sa na prelome
storočia presadil v oblasti bezdrôtovej telegrafie Jozef Murgaš a tiež
Štefan Banič - získal patent na padák špeciálnej konštrukcie.
Medzi
novodobé odbory, ktorými slovenskí vedci najviac prispeli do svetovej
vedy patrí astronómia. Ľudmila Pajdušáková a Ľubor Kresák si svojimi
atlasmi hviezdnej oblohy a objavmi komét získali svetové uznanie.
Dionýz
Ilkovič má významný podiel na teórii polarografie, za čo jeho učiteľ a
spolupracovník Jaroslav Heyrovský v roku 1959 obdržal Nobelovu cenu.
Z
oblasti lekárskych vied je možné spomenúť zakladateľa onkologického
výskumu a onkovirológie na Slovensku Viliama Thurza, objaviteľa
nádorotvorného vírusu B77, ktorý sa dodnes používa ako model pre výskum
príčin vzniku nádorov. Významné medzinárodné ocenenia získal virológ
Dionýz Blaškovič.
Výstavu
bohato dopĺňajú historicky vzácne exponáty zo zbierkového fondu
Slovenského technického múzea, napr. originály Petzvalových
fotoobjektívov, faksimile Murgašových a Baničových patentových listín,
historická prístrojová technika, zariadenia strojov v modeloch,
počiatky televíznej techniky zastupujú prvé experimentálne filmové
kamery a obrazovky vyrobené na Slovensku, a samozrejme bohatá
fotodokumentácia.
Výstava
bola prezentovaná: v Slovenskom národnom múzeu Bratislava v roku 2001 a
v Slovenskom technickom múzeu Košice v roku 2002, Slovenský inštitút
Berlín, SRN 24. november 2004 - 20. február 2005 TM Brno, ČR apríl 2005
Slovenský inštitút Budapešť, Maďarsko máj - jún 2005 Medz. letisko
Franfurkt nad Mohanom, SRN, v rámci Dní slov. kultúry, sept. - okt.
2005 Ríšska Duma (Rigas Dom) Riga - Lotyšsko, september 2007 Slovenský
inštitút Kaunas - Litva, október 2007 Národné polytechnické múzeum
Sofia, Bulharsko, október 2008
Usporiadatelia výstavy STM Košice a SNM Bratislava
ZNAČAJNE LIČNOSTI NAUKE I TEHNIKE SLOVAČKE
Izložba pod nazivom Značajne ličnosti nauke i tehnike Slovačke svečano će biti otvorena 12. avgusta a trajaće do 14. septembra.
Galerija nauke i tehnike SANU
Đure Jakšića 2, Beograd
Autori: Eugen Labanič, Ondrej Pöss, Štefan Javnicki, Jozef Bernat
Autor postavke: Ladislav Klima
Izložba,
koju su 2001. godine pripremili Slovački tehnički muzej i Slovački
narodni muzej iz Bratislave, napravljena je sa namerom da naše
posetioce upozna sa slovačkim naučnicima koji su dali svetski doprinos
iz oblasti prirodnih, tehničkih i matematičkih nauka, te iz astronomije
i medicine. Autori izložbe su, kroz predstavljanje značajnih ličnosti,
pokušali da daju i kratak pregled istorije nauke i tehnike u Slovačkoj.
Slovačka
istoriografija nauke i tehnike je proteklih decenija postigla značajne
uspehe. Među najznačajnije spada naučna obrada biografija istaknutih
Slovakinja i Slovaka iz oblasti nauke, medicine i tehnike, na osnovu
kojeg je nastalo kapitalno izdanje Pioniri nauke i tehnike u Slovačkoj, I–III. Izbor od 36 ličnosti koje su prezentovane na ovoj izložbi jeste deo upravo tog istraživanja.
Izložba
je prvi put prikazana u Slovačkom tehničkom muzeju u Košicama a zatim
je gostovala u muzejima u Bratislavi, Berlinu, Frankfurtu, Brnu,
Budimpešti, Krakovu, Rigi, Kaunasu. U Beogradu će gostovati za vreme
održavanja CIMUSET Konfrencije.
U
Slovačkoj, kao delu Austrougarskog carstva, jedini izvori obrazovanja
su bili manastiri i njihove škole. Situacija je počela da se menja
1467. godine, kada je u Bratislavi otvoren univerzitet Academia
Istropolitana.
Počev od
XVII veka, u Slovačkoj su ostvareni značajni rezultati u razvoju
rudarstva i metalurgije, a glavni centri bili su Kremnica, Banska
Štavnica i Banska Bistrica.
Godine
1627. u Banskoj Štavnici je prvi put u rudarstvu korišćen barut za
razbijanje stena. Slovačka je postala prva zemlja u Evropi u kojoj su
1722. godine počele da se koriste parne mašine tipa Njukamen
(Newcomen), čija se konstrukcija ubrzano usavršavala zaslugom slovačkih
tehničara.
U Banskoštavničkoj akademiji su radili vrhunski naučnici i tehničari.
Godine
1735. osnovana je rudarska škola. Njeni izvanredni rezultati su
doprineli tome da Marija Terezija 1762. godine dâ saglasnost za
osnivanje visoke škole, kasnije poznate kao Rudarska i šumarska
akademija u Banskoj Štavnici. To je bila prva visoka škola ovog tipa u
svetu, a po njenom modelu je osnovana, kasnije svetski poznata, Ecole
Polytechnique u Parizu.
Osim na
Banskoštavničkoj akademiji, u Slovačkoj su pre 1918. godine mogućnosti
za naučnoistraživački rad ipak bile vrlo skromne. Bez obzira na to,
istraživanja su vršena i u drugim granama nauke, i to ne samo od strane
naučnika iz inostranstva već i iz Slovačke. Radilo se o naučnicima koji
su službovali u srednjim školama, u bolnicama, ali i na jedinom
slovačkom naučnom institutu – Astronomskoj, meteorološkoj i geofizičkoj
opservatoriji u Hurbanovu, osnovanom 1867. godine.
Međutim,
već od XVIII veka mnogi talentovani naučnici, lekari i inženjeri bili
su prinuđeni da, usled slabo razvijenog visokog školstva i skromnih
uslova za naučni rad, emigriraju u inostranstvo. Od tada, naučnici iz
Slovačke uspešno rade u Nemačkoj, Austriji, Mađarskoj, Francuskoj i
Americi.
Krajem
XX veka, uslovi u zemlji su se popravili. Svetski značajne ličnosti
Slovačke su učestvovale u osnivanju ili unapređivanju raznih grana
studija na univerzitetima, visokim školama, u naučnoistraživačkim
institutima i na Slovačkoj akademiji nauka.
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972) ... Vankúšik pod hlavou budem mať zo žiaľov; na rakve kvietky – to budú spomienky. A plachty z bôľu skryjú družku svoju. Boli sme, bôľ a ja, boli sme druhovia, spolu sme chodili cez žitia údolia.
Nebo ma oplače pokropí ma lejak, na cintorín odprevadí studený severák.