- Podrobnosti
-
Uverejnené 22. 09. 2009
90 rokov nášho gymnázia
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
píše Samuel Boldocký
časť III. - obdobie rokov 1959 – 1974
Obdobie 1959 – 1974 prináša škole určitú stabilizáciu a potom i vyvrcholenie úspešnej pôsobnosti gymnázia vo vyhranených rámcoch a osvedčených formách činnosti, prechod na kabinetový spôsob výučby a značné zveľadenie hmotnej základne školy, najmä pred oslavami päťdesiatročnice založenia gymnázia roku 1969 a v rokoch po ňom, keď bola v roku 1971 prevádzkovaná novovystavaná budova - pavilón pre prírodné vedy (v rámci ktorého je dnes inštalovaná i stála ornitologická výstava - ktorej exponáty (preparované vtáky) sú vo veľkej miere dielom žiakov, členov biologického krúžku ako i pamätná izba odbojového hnutia XIV. vojvodinskej (slovenskej) údernej brigády. V tomto období (šk.r. 1969/70) bola otvorená i prvá trieda so srbským vyučovacím jazykom.
Počas
osláv 50. výročia škola dostala i nové meno Gymnázium Jána Kollára v
Petrovci, podľa slovenského básnika, zberateľa ľudovej slovesnosti,
estéta a zástancu slovanskej vzájomnosti, ktorý už r. 1849 navrhoval
založiť v Petrovci slovenské gymnázium a zorganizované bolo i vedecké
sympózium (5. a 6. október 1969, za aktívnej účasti popredných
kultúrnych a vedeckých pracovníkov a spisovateľov z Juhoslávie a
Slovenska) pod názvom Petrovské gymnázium vo vývine slovenskej kultúry
vo Vojvodine, z ktorého bola následne publikovaná i kniha s rovnakým
názvom (Obzor, Nový Sad 1970) a i Pamätnica I, (Obzor, Báčsky Petrovec
1969)
Počas
polstoročného pôsobenia na gymnáziu sa vystriedalo 161 profesorov a
prednášateľov a až 20 riaditeľov: Július Kubány (prvý dočasný
riaditeľ), Jozef Šimek, Ľudevít Slaný, Vuk Puljević, Nikola Polovina,
Pavle Tvrtković, Dimitrije Đurović, Miloje Stojadinović Jovan Ristić,
Božidar Širola, Đorđe Mrkobrad, Dragutin Galijan, Stanko
Dragosavljević, Michal Rapoš, Dr. Andrej Sirácky (neskôr akademik ČSR),
Pavel Cesnak, Michal Cinkotský, Ivan Križan, Branislav Spevák a Pavel
Mučaji a školu zakončilo úhrnne 1084 žiakov. V polstoročnom pôsobení
gymnáziu sa postupne profilovali jeho základné špecifiká, ktoré ho
charakterizujú i v súčasnosti:
- I keď
vzniklo z kultúrnych potrieb slovenskej národnosti vždy bolo otvorené
pre všetkých žiakov bez ohľadu na národnostnú príslušnosť a
vierovyznanie (o čom svedčia napr. údaje, že záverečne šk.r. 1968/69
(po 50. rokoch pôsobenia), gymnázium absolvovalo 919 Slovákov, 130
Srbov, 6 Čechov, 3 Chorváti, 16 Nemcov, 3 Rusi, 5 Rusíni a 2 Taliani).
- Vždy
sa prispôsobovalo, zachovávajúc si pri tom svoje základné poslanie a
tvárnosť, potrebám užšieho a širšieho prostredia (napr. otváranie tried
so srbským vyučavacím jazykom, t.j. od šk.r. 1969/70 dodnes sa
každoročne otvára aspoň jedna srbská trieda).
- Pre školu sa časom stali príznačné mimotriedne a mimoškolké aktivity prispôsobené kultúrnym a iným potrebám prostredia.
You have no rights to post comments