- Podrobnosti
-
Uverejnené 27. 09. 2009
90 rokov nášho gymnázia
SLOVENSKÉ GYMNÁZIUM V PETROVCI 1919 – 2009
píše Samuel Boldocký
Časť IV. - obdobie rokov 1974 - 2000
Pre školu sa časom stali príznačné mimotriedne a mimoškolké aktivity prispôsobené kultúrnym a iným potrebám prostredia. Tieto aktivity majú východiská v Žiackom samovzdelávajúcom krúžku Sládkovič, založenom už v r. 1925, (z ktorého vyrástli mnohí slovenskí kultúrni dejatelia a priam všetci významní spisovatelia slovenskej menšiny (a i neskoršie prírodovedné a kultúrno-umelecké kružky) a o ktorom bolo, pri príležitosti päťdesiatročnice jeho založenia usporiadené vedecké sympózium, z ktorého následne vyšla kniha Samovzdelávajúci krúžok Sládkovič, - Obzor, Nový Sad, 1976).
V Stredoškolskom športovom družstve Stredoškolák, ktoré vzniklo roku
1948, keď sa v novej Juhoslávii iba hovorilo o potrebe zakladania
takých družstiev, vyrástli mnohí vynikajúci športovci a i juniorskí
reprezentanti Juhoslávie vo volejbale a stolnom tenise a svoje prvé
športové kroky v ňom urobil napr.i známy juhoslovanský reprezentant vo
volejbale Žarko Petrović.
Takýto
sľubný vstup do nového polstoročia pôsobenia gymnázia bol však
prerušený r. 1975 celoštátnym školským reformátorstvom, ktoré
dovtedajšiu celistvú gymnaziálnu výučbu rozbilo na dve časti – na
úvodnú dvojročnú výučbu, tzv. spoločného stredného vzdelávania a ďalšiu
spraktizovanú výučbu tzv. usmerneného stredného vzdelávania rozličných
odborov (prekladateľský, osvetový, právnický, kulturologický,
matematický, kovorobný, poľnohospodársky, remeselnícky) a škola bola
premenovaná na Vzdelávacie stredisko Jána Kollára v Petrovci. Takýto
stav zotrvával až po rok 1990, kým sa konečne, vo februári, nerozhodlo,
že reforma neplatí, ale sa opäť obnovujú gymnáziá a tak sa i Gymnázium
Jána Kollára v Petrovci vracia na svoju tradičnú a dobre pôsobiacu
ústrojnosť a podobu.
Avšak, tento rok znamenal i začiatok juhoslovanského tragického
desaťročia: nacionalistických vášní, rozkladu Juhoslávie, občianskej
vojny, totalitného režimu, hospodárskeho krachu a boja o holú
existenciu, NATO útokov, čo zrejmé osudovo zasiahlo i celkové bývalé
juhoslovanské školstvo. Učiteľské povolania boli degradované a ponížené
a štrajky osvetových pracovníkov i žiakov sa stali bežným javom.
Posledné
desaťročie 20. storočia sa na gymnáziu ukončilo tiež štrajkom. Už 30.
septembra roku 2000 žiaci odmietli ísť na vyučovanie a štrajk trval do
5. októbra, dňa veľkých demonštrácií v Belehrade, prijatia úradných
výsledkov volieb a pádu dovtedajšej vládnucej garnitúry.
V
týchto nanajvýš pohnutých časoch vedenie školy a školský výbor predsa
však dokázali nielen zachovať akú-takú normálnu prácu na škole, ale i v
r. 1994 zaznamenať 75 rokov úspešného pôsobenia gymnázia snažiac sa, za
pomoci najmä Slovenskej republiky, neprofitných organizácií a
sponzorov, v rámci vtedajších možností, i zveľaďovať hmotnú základňu
školy mysliac na jej budúcnosť. Najvýznamnejším výsledkom týchto snáh
bola výstavba moderného žiackeho domova – internátu, ktorú
vyfinancovali vlády Slovenskej republiky a Republiky Srbsko a čiastočne
i partnerské mesto Nitra a i Obec Báčsky Petrovec a Obecný fond pre
stavebný pozemok. Domov bol slávnostne prevádzkovaný 30. januára 1997.
Do
nového milénia gymnázium teda , i napriek všetkým ťažkostiam, ktoré
muselo preklenúť, vstúpilo kádrovo a hmotne dobre vybavené a v trende
rozširovania a skvalitnenia hmotnej a profesionálnej úrovne sa
pokračovalo najmä v prvých rokoch 21. storočia a pokračuje sa v ňom i v
súčasnosti.
V
období od osláv 50. výročia založenia gymnázia po školský rok
2000/2001, gymnázium zakončilo ďalších 2 107 žiakov (teda od založenia
školy 3 191), vystriedalo sa znovu vyše sto profesorov a prednášateľov
a 4. riaditelia školy: Samuel Spevák, Pavel Mučaji a Viera Boldocká,
ktorú neskôr v r. 2005 na tomto poste vystriedal profesor Paľo Belička.
You have no rights to post comments