- Podrobnosti
-
Uverejnené 5. 01. 2010
6. január - Traja králi a pravoslávny Štedrý deň
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávia slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára a Sviatok Troch kráľov - 6. januára, je pre nich Štedrým dňom.
Podľa gregoriánskeho kalendára Zjavenia Pána – Traja králi je označenie troch mudrcov opísaných v Evanjeliu podľa Matúša a oni boli prví pohania, ktorí uverili v Ježiša.
Traja
králi alebo učenci z Východu, z Perzie, s menami Gašpar, Melichar a
Baltazár navštívili Betlehem - stajňu, v ktorej sa narodil Ježiš a
obdarovali ho darmi – zlatom, myrhou a kadidlom. Sviatok Zjavenia Pána
predstavuje záver vianočného obdobia.
Podľa juliánskeho kalendára Štedrý deň - Badnji dan je 6.
januára a po ňom nasleduje Sviatok narodenia Ježiša Krista, čiže
Vianoce - Roždestvo Hristovo, Božić. Druhá slávnosť vianočná 8. január
je sviatkom Zboru Presvätej Bohorodičky ( Sabor Presvete Bogorodice) a
9. januára si pripomínajú prvomučeníka Štefana ( Sveti prvomučenik i
arhiđakon Stefan ). Týmto dňom sa vianočné sviatky, ktoré pravoslávni
veriaci svätia tri dni, aj končia.
V
pravoslávnych kostoloch štedrovečerné sväté služby Božie alebo Veľké
povečerie sa môžu odbavovať vo večerných hodinách alebo o polnoci. V
Štedrý večer veriaci, buď vo svojich domácnostiach alebo pred chrámom,
pália dubové (hrast ) konáre, ktoré podľa pomenovania Štedrý večer čiže
Badnje veče menujú „badnjak“. Vatra-oheň je symbolom svetla a tepla,
ktoré hreje a zbližuje rodinu. Neodlučiteľnou súčasťou pravoslávnych
Vianoc je aj špeciálne zhotovený chlieb, tzv. „česnica“, ktorú lámu na
toľko častí, koľko je v rodine osôb. Pri miesení do nej dajú striebornú
alebo zlatú mincu a komu sa ona dostane, tomu prinesie šťastie na celý
rok.
V Štedrý
deň sa dodržiava pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov, na večeru sa
podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica, a na stole by
nemal chýbať med a cesnak, niekde aj ryba. Týmto dňom sa aj končí 40
dňový pôst, ktorý predchádzal vianočným sviatkom.
Pravoslávny
vianočný pozdrav znie: Hristos se rodi! ( Kristus sa narodil! ).
Pravoslávni veriaci oslavujú Vianoce v tento dátum ešte od roku 380
nového letopočtu a nový rok sa pre nich začína 14. januára.
V noci z
13. na 14 januára, ôsmeho dňa po narodení Ježiša Krista, sa podľa
starého kalendára víta Nový rok. Tento prvý deň v roku, - 14. január sa
považuje za deň obriezky Spasiteľa (Obrezanje Gospodnje; sv. Vasilije
Veliki ). Cirkev tento deň označuje červenými písmenami a ľudovo sa on
pomenúva aj "Mladi Božić" a Srbi ho tiež pomenúvajú Pravoslávny alebo
aj „Srbský“ nový rok.
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments