- Podrobnosti
-
Uverejnené 22. 01. 2010
HISTORICKÉ FRAGMENTY S PRÍCHUŤOU POVESTÍ
Viera Benková: Stretnutie s minulosťou - 2. prepracované vydanie
„Zdá sa, že medzi minulým
a prítomným je iba malý krôčik, malý
švík, ktorý treba iba pozorne zašiť
a hľa, život sa ukáže nie ako záhada,
ale ako objav“.
V. Benková
Naša popredná poetka Viera Benková sa, najmä vo svojich najnovších knihách, čoraz častejšie vracia k motívom rodiska a minulosti vojvodinských Slovákov. Tieto motívy sa javia i v jej básnickej tvorbe, v knihách básní Heroica slovaca, Žltá krajina, čierne drozdy a Relikviár, avšak nimi je vo veľkej miere poznačená najmä autorkyna prozaická tvorba.
Nedeľné predpoludnie – foto archív Jaroslava Čiepa
Motívy rodiska a minulosti nachádzame už v prvej knihe Viery Benkovej prevažne lyrických poviedok Lesná studienka, ktorá vyšla teraz už v dávnom roku 1973, potom v knihe Dom (1987), ako i v autorkynej najnovšej knihe Stred sveta
(2007 a 2009), ktorá je vlastne syntézou jej „dolnozemskej“ tematiky.
Ide tu vlastne o, podmienečne povedané, osobnú kroniku, či povesť o
Petrovci zahrňujúcu jednotlivé javy a udalosti od prisťahovania
Slovákov na Dolnú zem (r. 1745) dodnes i to z pohľadu hlavnej postavy
diela, ktorá (vedľa nesporných autobiografických prvkov) asociatívnym
princípom väzby myšlienok citov sceľuje mnohé ojedinelé javy a udalosti
i skutočné, historické i mýtické s prvkami obradového života
vojvodinských Slovákov.
„Génius
loci“, ktorý podnecuje i posilňuje tých, ktorí sú schopní sa naň
naladiť a s dostatkom intuície, empatie a emocionálnej inteligencie
čítať jeho odkaz, Vieru Benkovú inšpiruje i v jej knihách
beletrizovanej publicistiky: Z dávneho Petrovca (Hlas ľudu, Nový Sad 1998), Z našej minulosti (Hlas ľudu, Nový Sad 2002) a Stretnutie s minulosťou (Hlas
ľudu, Nový sad 2007), v ktorých motívy minulosti a rodiska tiež
nadobúdajú črty historickej prózy i kroniky života vojvodinských
Slovákov, občas s nádychom povestí. Aj v tejto svojej najnovšej knihe,
vlastne v 2. prepracovanom vydaní knihy Stretnutie s minulosťou,
ktoré vyšlo tlačou v tomto roku, autorka pozorne načúva našepkávaniu
toho „miestneho génia“, rovnako ako v napočítaných knihách, a snaží sa
vyhľadávať tie švíky ktoré spájajú minulosť s prítomnosťou v súlade s
mottom nášho textu. Texty tohto druhého vydania Stretnutia s minulosťou,
(ktoré bolo realizované s finančným prispením Úradu Slovákov žijúcich v
zahraničí v Bratislave) rozvrhnuté sú do troch kapitol: Pátranie po archívoch, Živé spony a Dávny a nedávny Petrovec a v porovnaní z predchádzajúcim toto vydanie je obsahovo bohatšie, lebo autorka doň zaradila rad nových textov: Profesor
Bun–Bon kolonizátor St.Pazovy, Rodina Mokićová, Herbárium profesora
Andreja Volného, Z dejín Sriemskych Slovákov, Kostolániovci, Značkové
víno portogízer, Rusi v Petrovci, Najstaršie školy, Gubova jama, M.R.
Štefánik na svadbe v Pivnici, Chýrečný včelár prof. E. Kamenár, Prvý
predseda petrovského Spevokolu, Filip Filip a začiatky športového
života v Petrovci a Židia medzi nami. V prvých dvoch častiach knihy
dominujú texty o osobnostiach i jednotlivých rodinách a ich zástojoch v
kultúrnych, literárnych, politických i hospodárskych snahách a
dosaženiach vojvodinských Slovákov, najmä Petrovčanov a v tretej texty
zamerané predovšetkým na toponymické súvislosti, vlastne na
historicko-povesťové i jazykovedné objasnenia starých pomenovaní
jednotlivých ulíc a častí Petrovca.
Starý Petrovec, dvíhanie zvona - foto archív Jaroslava Čiepa
Avšak
bez ohľadu na tematiku a ich základný zámer priam vo všetkých textoch
tejto knihy sa prelínajú tri roviny: historická, povesťová a autorská.
Už samotná táto skutočnosť svedčí o tom, že v knihe ide o
„nehistorické“ dejiny vojvodinských Slovákov. Totižto autorka sa k
jednotlivým faktom a udalostiam z našej minulosti poväčšine nespráva
ako vedec – historik, ale skôr ako umelec, ktorý v dejinných danostiach
vyhľadáva zaujímavosti a kuriozity i záhady, zaujímajúc k nim osobný
postoj, čo knihe dáva besednicový ráz. V takomto kontexte nachádzame i
autorkyn základný zámer – odtrhnúť od zabudnutia aj tie danosti a javy
z minulosti vojvodinských Slovákov, ktoré úradná historiografia
nezaznamenáva alebo ich považuje za irelevantné, avšak akurát tie a
také skutočnosti vypĺňajú biele miesta v zobrazovaní špecifít,
mentality a životaschopnosti našich predkov, ktorí dokázali obstáť na
tejto vojvodinskej rovine „zaborení po kolená v jej čiernom blate a pod
týmto nie vždy vďačným nebom“.
Hotel Kohn, líčenie - foto archív Jaroslava Čiepa
Takýto
základný autorkyn zámer umocňuje kvalitná fotografická časť knihy, ku
ktorej i obsahovo i technicky v nemalej miere prispel redaktor vydania
Jaroslav Čiep. Fotografie z tejto časti knihy vlastne s prechádzajúcimi
textami činia komplementárny celok a jednotlívé texty v knihe majú
podobnú pôsobivosť ako fotografie v starom albume – aj keď ich už dobre
poznáme, netratia svoj pôvodný pôvab a pri každom novom listovaní
albumu nás znova a znova pripútajú a ovanú nevysvetliteľnou
príťažlivosťou.
Na
podklade uvedeného záverom teda môžeme predvídať, že aj táto najnovšia
kniha Viery Benkovej bude čitateľsky vítaná a môže podnetne osloviť aj
náročnejších čitateľov.
Samuel Boldocký
You have no rights to post comments