- Podrobnosti
-
Uverejnené 5. 01. 2011
6. januára: Traja králi a Badnjidan
Pravoslávni veriaci ešte od roku 380 nového letopočtu Vianoce oslavujú podľa starého juliánskeho kalendára, ktorý 13 dní mešká za novším gregoriánskym kalendárom. Podľa starého kalendára silvestrovať sa bude 13.-ho januára a Vianoce pripadajú na 7.-ho januára. Štedrý deň sa oslavuje 6-ho januára a v ten istý deň sa podľa novšieho gregoriánskeho kalendára oslavuje sviatok Troch kráľov.
Pravoslávne vianočné sviatky sa teda začínajú v náš sviatok Troch
kráľov –čiže vo sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom. Je to jeden z
najstarších kresťanských sviatkov a pripomína deň, keď Boh svetlom
hviezdy zjavil svojho Syna všetkým národom. Cirkev si týmto dňom
pripomínala i príchod mudrcov z východu, ktorí sa prišli pokloniť malému
Ježišovi a priniesli mu dary – zlato, kadidlo a myrhu. Sú to Traja
králi, čiže traja mudrci z Východu, opísaní v Evanjeliu podľa Matúša
(presnejšie: Mt 2,1-12). Týto učenci z Perzie boli prví pohania, ktorí
uverili v Ježiša. Ich mená sú Gašpar, Melichar a Baltazár.
6. januára je aj pravoslávny Badnjidan čiže Štedrý deň. V nasledujúci
deň je Roždestvo Hristovo – Božić, alebo Sviatok narodenia Ježiša
Krista, teda Vianoce. 8. januára je Druhá slávnosť vianočná, čiže
sviatok Zboru Presvätej Bohorodičky ( Sabor Presvete Bogorodice) a 9.
januára si pravoslávni veriaci pripomínajú prvomučeníka Štefana ( Sveti
prvomučenik i arhiđakon Stefan ). Týmto dňom sa vianočné sviatky, ktoré
pravoslávni veriaci svätia tri dni, aj končia.
V
pravoslávnych kostoloch štedrovečerné sväté služby Božie alebo Veľké
povečerie sa odbavujú vo večerných hodinách alebo o polnoci. V ten večer
veriaci, buď vo svojich domácnostiach alebo pred chrámom, pália dubové
stromčeky alebo konáre, ktoré podľa pomenovania Štedrý večer čiže Badnje
veče menujú „badnjak“. Vatra-oheň je symbolom svetla a tepla, ktoré
hreje a zbližuje rodinu.
Na Štedrý
večer gazda so synmi vnáša do domu tzv. „pečenicu“, „badnjak“ a slamu.
„Pečenica“ je najčastejšie prasa alebo jahňa na ražni ale môže ňou byť
aj pečená morka, hus alebo kura. Toto jedlo sa však konzumuje iba na
vianočný obed. Na Štedrý deň sa totiž ešte dodržiava pôst a preto sa na
večeru podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, šošovica, kapustnica
bez klobásy a na stole by nemal chýbať chlieb, med a cesnak, v
niektorých regiónoch aj ryba. Neodlučiteľnou súčasťou pravoslávnych
Vianoc je aj špeciálne zhotovený chlieb, tzv. „česnica“, ktorú lámu na
toľko častí, koľko je v rodine osôb. Pri miesení, do nej dajú striebornú
alebo zlatú mincu a komu sa ona dostane, tomu prinesie šťastie na celý
rok.. Týmto dňom sa aj skončil 40 dňový pôst, ktorý predchádzal
vianočným sviatkom.
Pravoslávny vianočný pozdrav znie: Hristos se rodi! (Kristus sa narodil!)
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments