- Podrobnosti
-
Uverejnené 29. 04. 2011
Konfirmačná slávnosť ako malý zázrak
V poveľkonočnom období sa v našich cirkevných zboroch koná konfirmácia. Avšak, nie vždy, nie všade a nie každoročne. V niektorých prostrediach, pre malý počet konfirmandov, sa táto slávnosť organizuje iba každý druhý-tretí rok, alebo iba príležitostne. Počet detí, ktoré idú -ako to hovoríme: ku spovedi, neustále klesá. Vlani ich najviac bolo v Kysáči (59) a v Padine (47). Nasledoval Báčsky Petrovec (40) a ihneď po ňom Stará Pazova (39).
Záber z vlaňajšej konfirmácie v padinskom cirkevnom zbore, ktorý vedie ThMgr. Ján Cicka
Keď ide o
Padinu, zbor počítajúci 4 255 duší, štatistické údaje z pred dvoch
rokov, teda z roku 2009, svedčia o podstatne vyššom počte
konfirmovaných detí (70) vzhľadom na vlaňajší rok. Pokles zaznamenávajú
aj v iných zboroch a tak napríklad pred dvomi rokmi v Petrovci bolo o 17
konfirmandov viac než vlani. V Silbaši je snáď situácia ešte horšia. Po
analyzovaní vlaňajšej správy, silbašský evanjelický farár ThMgr
Vladimír Lovás položil otázku a zároveň na ňu aj odpovedal: „Prečo nám
hrozí zánik? Keď máš paritu 18 : 1 (teda 18 pohrebov, a len jedno dieťa
narodené v jednom roku)...“ ... čo potom očakávať?
Novosadský
zborový farár ThMgr Vladimír Obšust v poslednej Ročenke píše:
„Konfirmačná slávnosť v našom zbore sa pomaly prezentuje ako malý
zázrak.
Totiž zoskupiť deti ku konfirmačnej výučbe je príliš komplikované v
dôsledku nedostatočných komunikácií medzi novosadskými Slovákmi. Pritom
ani netreba akcentovať, aké sú jazykové problémy, ktoré sa vyskytujú
počas vyučovania, takže zborový farár sa snaží nielen nábožensky
vzdelávať deti, ale každé stretnutie s konfirmandmi je aj akousi hodinou
slovenčiny.“
ThMgr Olina Kolárová, farárka ev. cirkevného zboru v Šíde hodnotí, že im
problémy robí slabá znalosť slovenského jazyka, ktorý sa používa ako
oficiálny v našej cirkvi, v ktorom sú aj učebnice náboženstva, aj iné
pomôcky a náboženská literatúra. Keďže služby vykonáva aj v Binguli, o
tomto cirkevnom zbore, okrem iného v Ročenke napísala:
“Tichom a mŕtvotou, ktoré v nej vládnu, plače a volá po riadnom duchovnom
zaopatrovaní. Bez duchovného aj kultúrneho života znalej a chtivej osoby, ktorá by
sa jej skutočne mohla venovať už ani dlho neprežije. Až na niekoľko vzácnych, ale
nestačiacich výnimiek väčšina občanov len v kúte stojí a čaká že niekto namiesto
nich bude žiť život verejný, spoločenský, kultúrny aj duchovný.
Znepokojuje vás to?
Má nás to znepokojovať?
Nech nám Pán Boh len ochraňuje a vôľou i silou napĺňa tých spomenutých
niekoľko (síce) nestačiacich, ale vzácnych výnimiek, ktoré to za nás potiahnu, ABY
SME ŽILI! (Lebo žiť chceme...)
Aj Pán Boh to vie!“
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments