- Podrobnosti
-
Uverejnené 9. 05. 2011
80 rokov ženského spolku v Hložanoch
Do osláv Dňa Hložian, ktoré prebiehali v dňoch 5. - 8. mája, v piatok večer 6. mája zapadlo i otvorenie výstavy Spolku žien Slovenka. Táto dokumentačná výstava bola venovaná 80 - mu výročiu založenia ženského spolku. Spolkárky ňou chceli verejnosti priblížiť množstvo starších a súčasných záznamov. Vystavené sú fotografie o podujatiach, návštevách a vôbec činnosti, získané diplomy a darčekové predmety. Tiež výstavu obohatili aj staré fotografie z minulosti Hložian.
Prítomných privítala predsedníčka SŽ Slovenka Viera Miškovicová a výstavu otvorila predsedníčka MSS Katarína Melegová - Melichová
Oslavu svojou prítomnosťou poctili okrem Hložančanov aj vysokí hostia z
kultúrneho a politického života u nás. Tiež aj delegácie zo SR z Holíča
a Šúroviec ako i predstavitelia veľvyslanectva SR v Srbsku. Nevystali
ani členky spolkov žien z B. Petrovca, Kulpína, B. Palanky, Pivnice,
Silbaša... V otváracom programe vystúpili členky spolku Anna Tkáčová, J.
Šepšová, Jelena Červenáková a M. Murtínová, ktoré predniesli prózu a
primerané texty. Spevom večierok spestrila Zuzana Kukučková za hudobného
sprievodu Rastislava Struhára a dievčenská hudobná skupina Deža Bu.
Predsedníčka SŽ Slovenka Viera Miškovicová vo svojom príhovore prečítala úryvky z dejín spolku:
„Po rozpade Rakúsko Uhorska v novoutvorenom Kráľovstve Srbov, Chorvátov a
Slovincov slovenská menšina sa začala v našom vojvodinskom prostredí
ihneď mimoriadne aktívne prejavovať na kultúrnom poli. V povojnovom
období nastal mimoriadny ruch Češiek a Sloveniek v ženskom hnutí. Prvý
ženský spolok bol založený v Novom Sade v máji 1920. roku. Pobočka v
Hložanoch bola založená 6. mája 1931. roku. Za predsedníčku bola
zvolená učiteľka Terézia Feldyová, za podpredsedníčku Anna Podhradská,
tajomníčka spolku bola Karolína Širková a pokladníčka Anna
Greisingerová.
Predsedníčka
ústredného spolku Eržika Mičátkková koordinovala a riadila prácu týchto
pobočiek. Ich práca spočívala v organizačnej činnosti, cieľom ktorej
bolo prilákať do spolku ženy z roľníckeho stavu. Na kultúrnom poli
spolok sledoval založenie gymnázia a organizoval divadelné predstavenia.
Osvetová činnosť spočívala najmä v usporadúvaní výstav a prednášok. Na
poli sociálnej činnosti ústredie sa pričinilo pri zbieraní milodarov pre
slovenský sirotinec v Kovačici, pomáhalo nemajetným študentom,
zúčastnilo sa pri vybavení nemocnice v Belehrade.
Cieľom spolku bolo aj kultúrne aj duchovne vzdelávať obyčajnú slovenskú ženu.
Spolok organizoval pre členky najmä výlety, prednášky...
Činnosť spolku zanikla tesne pred vojnou. Treba však konštatovať, že
tento spolok urobil mimoriadne veľký krok v oblasti vzdelávania a
kultúrneho pozdvihovania žien.“
(údaje z knihy 250 rokov života Slovákov vo vojvodine, autorky Jarmily Hodoličovej).
„Aj počas druhej svetovej vojny hložianske ženy boli aktívne. Mária
Semártonská, Mária Šepráková a Johana Struháriková- Cimáriková, neskôr
aj Elena Korčoková, Elena Ponigerová a Anna Korčoková odnášali
partizánom jedlo.
Po vojne založený bol Antifašisticky front žien. Predsedníčkou sa stala Mária Šepráková a tajomníčkou Johana Struháriková.
AFŽ bol aktívny na poli kultúrnom, konal zbierky potravín a odevu pre
bojovníkov a vojnové siroty. Ženy organizovali čajanky, čítacie skupiny,
agitovali aby si ženy využili hlasovacie právo.
Podľa
toho akými zmenami prechádzala spoločnosť, aj združenia, ktoré
zoskupovali ženy, menili svoje názvy, ale ich podstata zostala rovnaká:
zoskupiť ženy a naplno prejaviť ich tvorivý potenciál.
V 50 - tych rokoch predsedníčkou ženského spolku bola Emília Milka
Fábryová a tajomníčkou Jovanka Hílová. Roku 1973 organizácia bola
aktívna pod názvom Konferencia pre spoločenskú aktivitu žien a za
predsedníčku bola zvolená Mária Kyseľová, lekárnička. Organizovali sa
výstavy ručných prác, zábavy, prednášky, rôzne programy. Výlety na
Tjenište, do Sarajeva, Jajca, na Djerdap, Plitvice a inde, na ktoré si
aj dnes členky spolku často zaspomínajú.
Roku 1983
v rámci Socialistického zväzu pracujúcich, pôsobila aj Konferencia pre
spoločenské postavenie žien, ktorého predsedníčkou sa stala Viera
Miškovicová a podpredsedníčkou Anna Mravíková. V tomto období ženy
organizovali literárne večierky, výstavy ručných prác, prednášky,
pomáhalo sa chorým občanom, organizovali sa výlety. Po roku 1989 práca
spolku vystala.“
(údaje zo Spolkografie 2006 autorky Kataríny Melegovej Melichovej)
S
činnosťou sa pokračovalo v roku 2004, keď sa priprávala výstava Modré
voľakedy a dnes ako sprievodná manifestácia folklórneho festivalu
Tancuj, tancuj... v Hložanoch. Predsedníčkou sa stala Viera Miškovicová,
tajomníčkou Anna Huďanová, ktorú neskôr vystriedala Jelena Červenáková a
pokladníčkou bola Mária Štajferová, ktorú neskôr vystriedala Zuzana
Šranková. Od roku 2005 spolok bol aj úradne pomenovaný a v registri
vpísaný pod menom Spolok žien Slovenka.
Náplň
organizácie žien pritom zostala nezmenená. Spolok Slovenka zoskupuje
ženy, dáva idey a možnosti ženám na prejavenie svojho tvorivého
potenciálu. Snaží sa posmeliť ženy v aktivitách v oblasti zlepšenia
postavenia žien v rodine a v spoločnosti Organizujú sa literárne
večierky, výstavy ručných prác, prednášky, humanitné akcie, dielne,
zábavy ku Dňu žien, výlety.
V
prednáškovej činnosti sa riadi zdravotným a ekologickým kalendárom.
Väčšia časť prednášok je z oblasti zdravotníctva, sociálnej ochrany žien
a detí a starších občanov. V oblasti rurálneho rozvoja a ochrany
životného prostredia okrem prednášok organizujú sa aj akcie, dielne a
výlety.
Výstavy ručných prác sa organizujú najmenej 4 krát ročne s priliehavou
tematikou. Sú to veľkonočné výstavy, jesenné výstavy, vianočné výstavy,
potom výstavy s tematikou prác a aktivít na dedine: Na Dunaji šaty
prali, Kolo hier a koláčov, Svadobná kyslovka, potom ženské ručníky a
podobne. Členky spolku zozbierali rozličné predmety a odev z minulosti,
ktorý im potom poslúžil aby upravili hložiansku slovenskú etno izbu.
Touto príležitosťou ďakujeme členkám a občanom Hložian, ktorí darovali
hodnotný materiál.
Spolok
žien Slovenka prezentuje slovenskú tradíciu a kultúru na rôznych
manifestáciách a podujatiach na pozvanie tamojších spolkov žien,
organizácií a ustanovizní. Spomeniem iba niekoľko: Holíč (Slovensko),
Sriemske Karlovce, Bajmok, Irig, Bačko Petrovo Selo, Kovačica, Padina,
Stará Pazova, Laliť, Kulpín, Selenča, Pivnica, B. Petrovec, v spolupráci
s ostatnými spolkami žien z obce členky spolku Slovenka sa zúčastnili
aj na Dňoch dedinských žien v N. Sade a Sombore.
V
Hložanoch bolo realizovaných rad podujatí, kultúrnych programov,
prezentácií ako samostatných, tak aj v spolupráci s tunajšími spolkami a
združeniami: Združením poľnohospodárov, Združením penzistov a invalidov
práce, Združením ekológov – Ekos, KOS-om Jednota. Slovenka sa pričinila
počas festivalu Tancuj, tancuj , Dňa zelenín, dnes Dňa Hložian.
V rámci ASSŽ nadviazaná je čulá spoluprácu so slovenskými spolkami vo
Vojvodine a ďakujúc Ústavu pre rodovú rovnosť, a NRSNM nové kontakty
máme aj s radom iných ženských a iných organizácií v Srbsku.
Naše
členky píšu, recitujú a súťažia sa v rôznych oblastiach. Práve v rámci
zaznamenávania Dňa Hložioan vo štvrtok 5. mája bola prezentovaná kniha
našej dlhoročnej členky Anny Galambošovej, členky recitátorky Miriam
Murtínová a Jasmina Šepšová postúpili na celoslovenskú súťaž do Banskej
Bystrice, kde boli zaradené do zlatého a bronzového pásma. Kuchárky
získali rad uznaní a odmien, za najlepší koláč v Bajmoku, za najlepšie
kysnuté koláče v Ljuboviji a ďalšie.
Veľké
uznanie pre Spolok žien Slovenka je udelenie Októbrovej ceny obce B.
Petrovec dlohorčnej členke a aktivistke učiteľke Márii Miškovicovej a
Osobitného uznania Obce B. Petrovec lekárničke Márii Kyseľovej,
aktivistke a dlhoročnej predsedníčke spolku žien, obe na návrh Spolku
žien Slovenka.
V uplynulom päťročnom období, veľká pozornosť sa venovala sledovaniu
aktuálnych spoločenských dianí. Členky sa zúčastňovali na rôznych
seminároch a dielňach z oblasti rodovej rovnosti, využívania
hlasovacieho práva ako aj práva byť volené do rôznych orgánov v lokálnej
samospráve.
Okrem spomenutých bežných aktivít, spolok Slovenka realizuje projekty s
rôznorodou náplňou zamerané na rozvoj svojho prostredia. V posledných
troch rokoch realizované boli v priemere dva projekty ročne. V rámci
dedinskej turistiky sa realizovali projekty o zdravej výžive a pestovaní
organických potravín, dielne o príprave a podávaní tradičných jedál,
dielne tkania a vyšívania. Z projektov boli vytlačené dva receptári:
Kolo hier a koláčov v roku 2009 a Kyslovka a iné varené jedlá v roku
2010/2011. Vytlačené boli flajery o aktivitách spolku. Priestory ktoré
Slovenka dostala na používanie od Rady MS, sú upravené na Etno izbu a
zasadačku. Zasadačka je vybavená nábytkom (stôl, stoličky, police),
zadovážil sa laptop, projektor a plátno, tlačiarničku.
Spolok
žien Slovenka počíta zo 50 členiek. Väčšina členiek sa zapája do aktivít
spolku v oblasti ktorá je pre ňu zaujímavá alebo sa jej chce venovať.
J. Č. Galambošová a V. Miškovicová
You have no rights to post comments