Už 4 roky pretrvávajúci boj o zastavenie výstavby továrne na recykláciu a spracovanie nebezpečného odpadu v Kovčici sa na sklonku roka zintenzívňuje. Čoraz väčší počet občanov tejto slovenskej osady verejne prejavuje nesúhlas nielen s výstavbou továrne lež i s politikou obecného vedenia. Pred 10-mi dňami na referende takmer 7 tisíc voličov sa vyjadrilo proti budovaniu továrne a o niekoľko dní neskôr predseda obce podal demisiu.
Slovenská strana v polovici roka zaslala podpredsedníčke pokrajinskej
vlády Anne Tomanovej - Makanovej otvorený list nasledujúceho znenia:
Na tejto stránke sme uviedli i príspevok Sudy s jedmi ako budúca turistická atrakcia Kovačice, kde okrem iného píše:
Bravo. Kovačica je
taká pekná a tak pekne usporiadaná a civilizovaná, i kultúrna, i pokojná
a krotká, takže ju barbari a škodcovia musia zničiť. Oni presne vedia
kde je slabina, „mäkké brucho“ všetkého čo je potenciálnym demokratickým
a nenásilným. Tam skočia a spustošia. A nielenže odnesú a vynesú, lež
aj zničia. Lebo, tie tak špinavo uzurpované peniaze všelijakým zločinom,
peniaze, ako hovoria, tie silnejšie pôsobia od azbestového odpadu.
Otvárajú nové rany.
Siahajú po bod, v ktorom sa genocída, urbicída a ekocída stávajú suicídou. Odpadovým materiálom.“
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972) ... Vankúšik pod hlavou budem mať zo žiaľov; na rakve kvietky – to budú spomienky. A plachty z bôľu skryjú družku svoju. Boli sme, bôľ a ja, boli sme druhovia, spolu sme chodili cez žitia údolia.
Nebo ma oplače pokropí ma lejak, na cintorín odprevadí studený severák.
Komentárov
ale naozaj