- Podrobnosti
-
Uverejnené 5. 01. 2012
Podľa juliánskeho kalendára je 6. január Štedrý deň - Badnji dan
Staroslovanské Vianoce a srbský Božić
Píše Viera Benková
Dávno zabudnuté a predsa trvale prítomné sú staroslovanské vianočné zvyky zachovávané podnes najmä vo viere pravoslávnej. Nuž nie nadarmo sa hovorí, že tradiční pravoslávni veriaci, ktorí sa v týchto dňoch už intenzívne chystajú na oslavu Božieho narodenia - Božić, sú tí, ktorí sa pridŕžajú prastarých zvyklostí a povier a mnohé z nich, hoci boli aj u Slovákov kedysi veľmi v ľude prítomné, sa veru z nášho vedomia vytratili.
Dubové vetvičky – badnjak sú symbolom pravoslávnych Vianoc
To spôsobil najmä ranný stredovek a vplyv kresťanskej katolíckej viery –
a u evanjelikov neskoršie zasa nemecký protestantizmus čiže
reformácia. Čo je to zvláštne a čo sa zachovalo zo staroslovanského
zvykoslovia podnes?
Po prvé je to obdobie predvianočného pôstu – a potom v predvečer Vianoc
chodili kedysi aj naši predkovia do lesa nazbierať dubové vetvičky tak
ako to robievajú podnes naši spoluobyvatelia Srbi, ktorí tieto vetvičky -
badnjak zapália, už či na dvore alebo v príbytku, čeria ho na ohni a
koľko iskier sa rozsvieti toľko bude dobra - movitosti, zdravia sa
rodine dostane; Všade vystlali príbytok slamou, dobytku vymenili
podstielku- aby po zelenom kráčali, vymietli i príbytok, ale smeti sa už
pod večer nesmeli z domu vynášať- verilo sa, že sa takto z domu všetko
dobré vynesie a vymetie...K večeri sa aj u Slovákov, ako dnes u Srbov,
na stole nachádzali „dary Božie“ – hriato, jablká, orechy, slivky-
sušienky, med a pogače-pagáče, ale najmä cesnak a uvarený hrach pre
hydinu, ktorá si ho pekne vyzobkala... Polazovníci - položajnici -
chodili z dom do domu a zdravili - vítali Božie narodenie...Ba ešte
zadávna aj naše slovenské-slovanské gazdinky v mrváni či pletenci
ukrývali peniaz a takto upečený dával sa na stôl a kto si ho pri lámaní
našiel ten bol po celý rok šťastný...Pri štedrovečernej večeri, ktorá je
na Posiaci večer, keď sa na nebi hviezdy trblietali, každý si a najmä
na vydaj súce dievky do orechovej škrupinky ukladali po súste z každého
pôstneho jedla...Kládli si večer pod vankúš “zelinku spáč“, aby sa im
prisnil budúci muž...Pradávne slovanské zvyklosti sa ešte zachovávali
dlho aj na Slovensku možno až do l9 storočia, najmä na odľahlých
samotách a dedinkách a najviacej na Východe. Tu sa vyprávalo, že kedysi
dievčence vracajúc sa z polnočnej – rannej omše vzali si do úst svätú
vodu a priniesli si ju v ústach domov. V nej boli čary lásky a podoba
budúceho muža...Neraz chodili klopať vareškami pod okná a kde sa ozvala
ozvena ta sa vydajú --- Zaujímavé by iste bolo poznať aj zvykoslovie
stredného Slovenska kde sa až donedávna zachovala zaujímavosť – hospodár
ide do lesa odťať dubovú haluz / niekedy imelo/, ktoré sa zakopávalo
pod maštaľné prahy – takto ho strigy a zlí tvorovia neprekročia a statok
bude na pokoji... Omrvinky z večere sa odnášali na roľu a tam sa do
brázdy uložili, aby bola úroda - Všetci sa pozerali do rozčerených
iskier- aby sa im nič zlého neprihodilo!
You have no rights to post comments
Komentárov
Pani VIERA,
neber si to osobne...