- Podrobnosti
-
Uverejnené 20. 01. 2012
Jovanjdan a Sveti Sava – Ján Krstiteľ a Svätý Sava
Podľa starého pravoslávneho - juliánskeho kalendára, dnes (20. januára ) je 7. január a je to vskutku deň po Troch kráľoch. Sviatok Troch kráľov, čiže Zjavenie Krista Pána alebo srbsky Bogojavljanje je sviatkom u všetkých kresťanov, ibaže sa u pravoslávnych veriacich oslavuje s 13-dňovým opozdením vzhľadom na ostatný kresťanský svet. Okrem tohto rozdielu, aj nasledujúci deň po Zjavení, teda dnešný deň, sa v pravoslávnej cirkvi odlišuje. Venovaný je Jánovi Krstiteľovi.
Včera 19.
januára - čo je podľa staršieho juliánskeho kalendára 6. január - bolo
Bogojavljanje, čiže Zjavenie (Tri krále) a dnes je Jovanjdan, Sabor
svetog Jovana čiže deň Svätého Jána Krstiteľa. Keďže Ján Krstiteľ zohral
významnú úlohu v Zjavení Krista Pána, Pravoslávna cirkev tejto
osobnosti cirkevných dejín venovala nasledujúci deň po Zjavení. V dnešný
deň mnohé pravoslávne rodiny a tiež aj napríklad Poľnohospodárske
múzeum v Kulpíne, oslavujú svoju rodinnú, čiže „krsnu slavu“.
V januári
je ešte ďalší veľký pravoslávny sviatok. Je to 27. január, kedy je
Svätý Sava, dátum ktorý je stanovený za celoštátnu školskú „slavu“. V
ten deň na všetkých školách v Srbsku výučba neprebieha a v školách sa
organizujú rôzne programy, súťaže a zábavy. Žiakom sa tiež ozrejmuje
význam Svätého Sávu v dejinách srbského školstva.
Svätý
Sava bol prvým srbským archiepiskopom a čelnou osobnosťou v
osamostatňovaní Srbskej pravoslávnej cirkvi a tiež aj významným
osvietencom, ktorý kládol základy srbského školstva. Vzhľadom na to, že
dal veľký prínos i k utváraniu moderného srbského štátu, uctievajú si ho
aj štátne inštitúcie.
O Svätom
Savovi Miloš Crnjanski v minulom storočí napísal, že bol
diplomatom-politikom, cirkevno-štátnym organizátorom, kultúrno-osvetovým
tvorcom a spisovateľom. Podľa jeho názoru, v srbských dejinách
nejestvuje nič, čo by sa vyrovnalo duchovnej nadstavbe diela Svätého
Savu.
No nie
vždy v srbských dejinách sa život a dielo Svätého Savu velebilo a
uctievalo. Po Druhej svetovej vojne, roku 1947 komunistická moc
zhodnotila, že Svätému Savovi viac nepatrí miesto v školách.
Predtým
sa tento deň ojedinele začal oslavovať ešte v roku 1734 a neskôr v roku
1813 sa začal svätiť najprv ako cirkevný sviatok a od konca 18-ho
storočia aj ako osvetový. V novších dejinách oslava Dňa Svätého Savu ako
školského sviatku bola znovu zaktualizovaná v roku 1989 a zrealizovaná
na začiatku deväťdesiatych rokov.
Kulpínska
základná škola, ktorá má 223-ročnú tradíciu (založená bola 1789) a v
ktorej sa výučba koná v slovenskom a srbskom jazyku, pravidelne v deň
Svätého Savu usporiada najprv cirkevnú časť osláv a potom aj
kultúrno-umelecký program. V prvej časti pravoslávny farár posvätí
„slavski kolač“ a žito - koljivo, po čom nasleduje liturgická časť. V
pokračovaní žiaci usporiadajú pestrý program, v ktorom si zaspievajú a
zatancujú ale aj pripomenú život a dielo tejto významnej osobnosti
srbských dejín.
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments