- Podrobnosti
-
Uverejnené 22. 01. 2012
Kulpín – priezviská
Prepracované a doplnené – píše Ján Kulík
I keď je Kulpín od Petrovca vzdialený len asi 4 -5 km. (od kostola, ku kostolu), predsa v tých dobrých zašlých časoch to bolo, akoby na druhom svete. Komunikácie neboli na dnešnej úrovni a to sa odrážalo aj na mentalite občanov, ba aj v odtienkoch kroja. Kulpínske dievky (tam patrí aj moja manželka), zásadne si neviazali šatku, ale nosili vrkoč, nad čím sa Petrovčanky až zhrážali. Rovno pri kanálskom moste bola slávna Vidova čárda. Tam sa hýrilo a tam bývali aj krásne mládenecké bitky. Z mosta sa hádzalo do kanála, aby hlavy ochladili.
Keď si
povedal priezvisko, hneď každý vedel, či si „domáci“, alebo „cezpoľný“ a
toho poľa medzi Petrovcom a Kulpínom bolo sotva na dva kilometre.
Ku
„miešaniu“ krvi vždy dochádzalo. Od najstarších čias, od prvých dní
osídlenia sa, avšak medzivojnové roky zaznamenávajú väčšie „miešanie“ a
povojnové roky, až pravú riavu, takže dnes v Kulpíne nájdete aj
„tradičné“ petrovské, hložianske, selenčské, kysáčske... priezviská.
Snažili sme sa sem zhrnúť všetkých, ale aj pri najlepšej vôli, určite
nám niekto vystal. Nezazlievajte nám. Manželka a ja sme už predsa vyše
40 rokov mimo tohto prostredia a „zabudli“ sme na mnohé veci a naším
odchodom, predsa kolotoč žitia sa nezastavil. Ako plynie čas, tak plynú
aj spomienky a na detstvo v tých chotároch si len spomíname. Milé
spomienky na mladosť. Kým sme sa hnali za peniazom, na spomienky nebolo
času. Mnohé veci nám vyfúkal vietor južnej pologule a ten je tu, verte
mi, neustavičný. Tempo žitia bolo prudké. Na „maznanie sa“, nebolo času a
ani vôle. Buď žiješ v tejto realite, alebo potonieš. Na dvoch
stoličkách sedieť nemôžeš. Teraz, keď nám prišli roky predvečeria, roky
„nepokojného kľudu“, zavše sa poprechádzame uličkami mladosti a z hĺbok
pamäti vykopávame dávne spomienky na detstvo, školské roky, na mladosť,
na roky krásy žitia. Manželka sa celé dva týždne „prechádzala“ Kulpínom.
S Kulpínom líhala a s ním aj vstávala. Až niekoľko ráz cez noc vstávala
a do zoznamu pripisovala nové priezviská. Snažila sa, ale určite sa na
všetkých nespamätala. Prepáčte nám.
You have no rights to post comments
Komentárov
So záujmom som si pozrel Váš príspevok o kulpínskych priezviskách. Sám som mal možnosť niečo sa dozvedieť z tejto oblasti pri písaní knihy "200 rokov Slovenského evanjelického a. v. cirk. zboru v Aradáči 1786 - 1986". Teraz, po dvadsiatich rokoch na Slovensku, často sa v mysli vraciam na Dolnú zem, blízky mi je samozrejme aj Kulpín, rodisko mojich rodičov (Peťkovský/Hrnčiarov á)- ale ešte viac Kysáč, Aradáč a ď.
Pri letmom čítaní Vášho "výkladu" pôvodu jednotlivých priezvísk zvádza to najčastejšie vidieť za menom názov obce (dediny, či mesta). Pri niektorých sa to bezpochyby uplatnilo, ale iste nie až tak všeobecne.
Podnetný je pohľad VHV, ale dnes sú už viaceré odborné názory o nejaký ten krok ďalej.
Vaša práca je obdivuhodná, pravda mnohé v nej chápem skôr ako východisko k ďalšiemu bádaniu.
Prajem Vám i Vašej rodine hodne trpezlivosti, zdravia a Božieho požehnania,
s úctou Ondrej Peťkovský