- Podrobnosti
-
Uverejnené 3. 05. 2012
Panónski námorníci v domácom prístave
V očakávaní sobotňajšieho Đoletovho koncertu nemôžem si nezaspomínať na ten predošlý, ktorý aj mne aj môjmu, vtedy 17-ročnému synovi, natrvalo zostáva vrezaný do pamäti. Bolo to dávno či nedávno, v čase keď sa o Balaševićovi nesmelo veľmi hlasno ani len hovoriť. A zúčastniť sa na jeho koncerte bolo prinajmenšom bláznovstvom. Alebo hrdinstvom...? Nik totiž nemohol byť istý, či niečo nevybuchne, nevystrelí, či nezaútočia policajti...Avšak, aj tak sa nás v roku 2000 na novosadskom Námestí slobody zhromaždilo zo 30.000. Takmer všetci do jedného sme s píšťalkami skandovali a spievali Gedo gluperdo, Putuj Evropo, ba aj tú: Ma jebite se Devedesete...
Čo sa zmenilo po 12-tich rokoch? Gedoví najbližší spolupracovníci sú
znovu na moci, Európa aj ďalej putuje bez nás a od tých neslávnych
deväťdesiatych sme vari ani ďaleko neodišli. Niekto by povedal: Sve je
isto, samo njega nema. Mnohí by mu aj dali za pravdu. Veď duch
miloševićovstva akoby sa znovu oživoval, znovu je čoraz prítomnejšia
podivná rétorika, znovu sa omieľa o veľkosrbstve, tí čo mali byť, alebo
aj sú v Haagu, sľubujú nám hory-doly...
Od toho, pre našu krajinu prelomového roku 2000, ubehlo 12 rokov a
vtedajší DOS – Demokratická opozícia Srbska sa stala pozíciou. Dostala
sa teda do pozície keď mohla meniť - a nemenila. Keď mala burinu stínať
od koreňa, ona ju najprv iba prihrabala a neskôr dokonca aj okopávala.
Bola možno príliš mäkká. Potom sme dostali, to čo dnes máme: tí, čo boli
pravou rukou Slobodana Miloševića, čoskoro sa stali aj pravou rukou
Borisa Tadića. To by sa muselo pripísať na rováš všetkým, ktorí to
dovolili. Tiež aj to, že počas až troch mandátov na moci málo urobili,
vyjmúc toho, že si dobre zohriali kreslá a pozamestnávali svojich.
Namiesto sľubovanej demokracie, natisli nám partokraciu.
Autorka textu vedľa plagátu, na ktorom je Ondrej Maglovský s Đolem Balaševićom
Čoskoro zatíchne a na sobotu bude vrcholiť – dalo by sa aj tak povedať-
predvolebné ticho. O kandidátoch teda ani muk. Đoleho koncert bude
najhlasnejší v tom celoštátnom tichu. Zaiste priláka mladých a
starých. Či je zámerne ladený na ten predvolebný deň, aby sa na ňom
ukázali aj niektorí vysokí politici, to uvidíme. Iste však tam nebudú
tí, čo sejú semeno nenávisti.
Đole iste vyzve zúčastniť sa na voľbách, čo je aj potrebné, keďže je naša mládež priam apolitická. Treba ju/nás zmobilizovať.
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments