- Podrobnosti
-
Uverejnené 18. 10. 2012
Spomienka na akademika JÁNA KMEŤA
Dnes, 18.októbra 2012 si pripomíname nedožité 85. narodeniny doktora vied, akademika Vojvodinskej a Srbskej akadémie vied a umení a čestného doktora Univerzity Komenského v Bratislave Jána Kmeťa.
Čestný doktorát - doctor honoris causa – filologických vied Univerzity Komenského v Bratislave bol J. Kmeťovi udelený dňa 19. 10. 1989 za významné zásluhy na rozvoji juhoslovansko-slovenských vzťahov v oblasti vedy, kultúry a vysokého školstva.
Ján Kmeť
sa narodil v Slovenskom Aradáči 18. októbra 1927. Základnú školu
navštevoval najprv v Silbaši a potom v Petrovci, kde zakončil i nižšie
ročníky Slovenského gymnázia. Do ďalšieho jeho školenia i životných
osudov zakročila 2. svetová vojna, takže 5. ročník gymnázia absolvoval v
Novom Sade a 6. a 7. ročník na petrovskom „náukobehu“ Košického
gymnázia. Zo siedmeho ročníka vstúpil do radov XIV. VÚSB a po vojne
zmaturoval na Petrovskom gymnáziu.
Študoval
Slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity
Komenského, avšak aj toto jeho štúdium bolo po Rezolúcii Inforbyra
prerušené, takže štúdiá slovenčiny a češtiny zakončil na Filozofickej
fakulte v Belehrade diaľkovo, ako stredoškolský učiteľ slovenského
jazyka na Gymnáziu v Petrovci. Po školskej reforme 1958 stal sa prvým
riaditeľom reformovaniej osemročnej Základnej školy Jána Čajaka v
Petrovci.
Počas
pôsobenia v Petrovci rozvinul bohatú literárnu a spoločenskú činnosť.
Zoskupoval slovenských spisovateľov i kultúrnych pracovníkov, písal a
publikoval odborné príspevky i štúdie z literatúry, bol šéfredaktorom
edície slovenskej beletristiky a časopisu Nový život (1954 – 1966) atď..
Roku 1965 na Filozofickej fakulte v Novom Sade obhájil doktorát na tému Jugoslovenski motivi u slovačkoj književnosti
a potom tu pôsobil najprv ako docent (1966), potom ako mimoriadny
profesor (1972) a nakoniec ako riadny univerzitný profesor (1977)
slovenskej literatúry. Členom Vojvodinskej akadémie vied a umení sa stal
r. 1987, členom Srbskej akadémie vied r. 1991 a hodnosť čestného
doktora – doctor honoris causa – Univerzity Komenského v Bratislave
získal r. 1989. Vo vojvodinskej Akadémii bol členom predsedníctva a
neskôr i jeho tajomníkom.
Akademik
Ján Kmeť bol predovšetkým literárnym historikom a literárnym kritikom a
vedecky sa zaoberal slovenskou literatúrou a slavistickými stykmi. V
rámci slovenskej literatúry sa prevažne venoval literatúre vojvodinských
Slovákov a v oblasti slavistických stykov, okrem kultúrnych dejín
Slovákov vo Vojvodine, svoj vedecký záujem sústredil na juhoslovensko –
slovenské literárne a kultúrne styky, avšak venoval sa i metodickým
otázkam vyučovania slovenčiny v našich podmienkach. Z týchto užších
oblasti svojich záujmov uverejnil 6 knih, 2 knihy kritík a esejí, 3
monografie a skriptá pre študentov, 38 učebníc (vrátane troch gramatík
slovenského jazyka), 7 knih prekladov a pripravil 18 zborníkov prác zo
sympózií a vedeckých konferencií atď. V odborných periodikách a
časopisoch uverejnil vyše 220 príspevkov.
Bol
zakladateľom a funkcionárom Spolku vojvodinských slovakistov, Zväzu
slavistických spolkov Juhoslávie, stálym členom – spolupracovníkom
Matice srbskej a členom redakcie dvoch matičných zborníkov, zástupcom
pokrajinského tajomníka pre vzdelávanie, vedu a kultúru, prvým vedúcim
samostatnej Katedry slovenského jazyka a literatúry na Filozofickej
fakulte v Novom Sade, dekanom tejto fakulty, riaditeľom Slovakistického
ústavu na Filozofickej fakulte, členom juhoslovanskej komisie pre UNESCO
atď.
Z pohľadu
Matice slovenskej v Srbsku dôležitá je i skutočnosť, ža sa akademik
Kmeť zúčastnil aj v činnosti Iniciatívneho výboru na obnovenie MSJ a na
zasadnutí tohto výboru 21. apríla 1990 zasadzoval sa za to, aby sa
obnovená MSJ nezriekala politického aspektu svojho pôsobenia slovami:
„Ja som aj za politickú funkciu MSJ: Ak nebude mať chrbticu, jej ciele
sa nebudú môcť uskutočniť.“
Do dôchodku odišiel roku 1995 a umrel 16. októbra 2003 v Novom Sade. Pochovaný je na cintoríne v Báčskom Petrovci.
Je teda
nespornou skutočnosťou, že akademik Ján Kmeť bol jedným z
najproduktívnejších vedeckých pracovníkov z radov slovenskej národnosti
vo Vojvodine, ktorý zanechal za sebou bohaté a rôznorodé dielo, vo
viacerých súvislostiach i priekopnícke, bez ktorého by veda a kultúra
vojvodinských Slovákov, a nie iba ich, bola omnoho chudobnejšou.
18. október 2012
Samuel Boldocký
You have no rights to post comments
Komentárov
A Ján Kmeť si to zaslúžil. Svojou prácou
a napísanými prácami. Ale aj pomocou,
povzbudzujúcimi slovami a usmerňovaním svojich študentov ku cieľu, v práci na "národa roli dedičnej".
Prajem Samkovi Boldockému, aby vždy mal
v ruke ostré brko.
Obdivovateľ
Obdivovateľ