- Podrobnosti
-
Uverejnené 11. 12. 2012
Sneh nepadá, aby zakryl breh, lež aby každá zver zviditeľnila svoju stopu
Tento náš sneh, ktorý cestári ani po štyroch dňoch nedokázali odstrániť svedčí, že v našej krajine nemožno hovoriť o nejakom zriadenom štátnom systéme. Čiže situácia, ktorej svedkami sme takmer všetci vo Vojvodine, vskutku potvrdzuje, že štátny aparát neexistuje, alebo že je tam kde je, len aby zavadzal. Je to stručný uzáver toho, čo v dnešnom článku uvádza internetový portál Autonómia, ktorý namiesto metafory použil príslovie z titulku: Sneg ne pada da pokrije breg već da svaka zver pokaže svoj trag.
Aká hrúbka snehovej vrstvy spôsobila dopravný kolaps?
A
to, čoho sme boli v posledných dňoch svedkami, je neuveriteľné,
nehorázne, neprípustné, neľudské... Zaviate cesty, na nich v snehu
zapadnuté autá a v nich zúfalí ľudia celú noc čakajúci na pomoc. Bez
jedla, vody, deky... ponechaný na milosť – nemilosť. Nik im ani len
teplý čaj neprišiel ponúknuť. Polícia nezaklopala na okno, povedať im
aspoň pár slov útechy, cestári sa ani len nepokúsili riešiť problém a z
tzv. Krízového štábu vraj odpovedali, že nie sú kompetentní... Keby sa
toto stalo v nejakom zapadákove, ešte by sa mohlo snáď aj pochopiť, ale
na diaľnici na ktorej sa poberajú vysoké poplatky... to by sa muselo
označiť prinajmenšom za drzosť. Udialo sa to v tejto našej bezbrehej
Vojvodine, kde 11 kilometrová kolóna vozidiel na diaľnici Belehrad –
Subotica pri Báčskej Topole v noci zo soboty na nedeľu bola zajatá v
snehu a doprava paralyzovaná. Nemal kto napríklad demontovať či iba
jednoducho odskrutkovať zábradlie rozdeľujúce diaľničné protismery a na
zaviatom úseku regulovať dopravu tak, aby sa zablokovaná kolóna
preradila do druhej kolóny. V jednom smere cesta totiž bola ako-tak
zjazdná a ľudia v zapadnutých autách sa bezradne dívali ako sa z
protismeru svetlá automobilov mihajú.
Na regionálnych cestách situácia nebola o nič lepšia. Tu v našom okolí,
medzi Báčskym Petrovcom a Silbašom tiež bolo zapadnutých automobilov, v
ktorých cestujúci strávili celú noc. Nočné mory ich asi dlho budú
upomínať na ten horor a iste s vďakou budú spomínať na Silbašanov a
pracovníkov domu zdravia, ktorí im po „vyslobodení“ zo snehového zajatia
pomáhali.
O lokálnych cestách snáď netreba ani hovoriť. Možno iba s trpkosťou
konštatovať, že aj po štyroch dňoch, uľahnutý sneh na vozovkách v celej
Vojvodine, veľmi sťažuje jazdu. A rada: šetrite si zdravie, nervy a
automobil - necestujte ak nemusíte.
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments
Komentárov
keď hovoria o svojej kompetencii. Tak isto
sa načim opýtať na kompetentnosť tých,
ktorí sú zodpovední za organizáciu práce
v Krízovom štábe a výplatu robotníkom.
A Silbašanom, klobúk dolu (pravda, nie
hneď na zasneženej ceste, ale doma.