- Podrobnosti
-
Uverejnené 16. 03. 2013
Biele Blato – atraktívna oáza
„Biele Blato je atypickou dedinou, veľmi atraktívnou, s činnými spoločenskými organizáciami, veľmi aktívnym športovým klubom a kultúrno-umeleckými spolkami. Ono je najkrajšou časťou Zreňaninu. Je tu Cárska bara, najväčší rybník v Európe, chránená prírodná oáza a preto mienim, že ono môže byť jedným z nukleusov turistického rozvoja celého tohto regiónu, Vojvodiny a Srbska“. Zhodnotil pokrajinský poslanec Aleksandar Marton. Pokrajinská tajomníčka Marinika Čobanu pri predvčerajšej návšteve Bieleho Blata prisľúbila pomôcť tejto dedine a avizovala už v apríli prostriedky pre základnú školu a futbalový klub.
Etno dom z roku 1866 (Foto Zoltan Barna)
Čo je to, čo túto dedinu robí atypickou?
Biele Blato alebo Lízika je obkolesené vodou od ktorej ju chránia
násypy. Násypom vedie aj cesta do osady. Rieky Tisa a Begej od samého
začiatku osídľovania tohto močaristého kraja obyvateľom spôsobovali
problémy. Spôsobujú ich aj v súčasnosti, ale usilovní Bieloblatčania sa s
nimi smelo pasujú. Pri vysokej hladine vôd dennodenne pracujú na
násypoch. Vedia však aj využívať dary týchto riek.
V močarinách sa darí trstine, ktorú tu hodne pestujú
Aj keď je v dedine veľa stromov, - zelene však nikdy dosť - a vedomí,
že stromy odčerpávajú vodu z pôdy, obyvatelia ich neustále vysádzajú.
Vďaka aj takým snahám, dedina je opravdivou zelenou oázou pokoja. Tak
krásne stromoradia sotva nájdete na týchto vojvodinských priestoroch.
V roku 2011 Bieloblatčania vysadili 1100 sadeníc čiernej borovice, smreky a omoriky (Foto Beata Barna)
Ďalšou osobitosťou Bieleho Blata je multietnickosť. V tejto dedinke
žije zo 500 Slovákov, o niečo menej Maďarov, vyše 100 Bulharov, asi
toľko i Srbov a menší počet príslušníkov ďalších etník.
Národy a národnosti žijú tu v zhode
Biele Blato založili Nemci v roku 1866. Novousadlíci mali povinnosť
pracovať na ochranných násypoch vedľa riek Tisa a Begej. Prví osídlenci
sa však po desiatich rokoch museli vysťahovať pred veľkými povodňami.
V druhej kolonizácii osady v roku 1882 sem prišlo 180 slovenských rodín z Padiny a po nich aj Nemci, Maďari a Bulhari.
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments