- Podrobnosti
-
Uverejnené 10. 06. 2013
Čaro višieň a monografia o Silbaši
V Silbaši sa včera štvrtýkrát usporiadalo podujatie Čaro višieň a v rámci neho bola i prezentácia monografie Silbaš - kultúrne tradície Slovákov v Báčke. Rovnako ako i samotná monografia, aj Čaro višieň zachytáva a zachováva ľudové tradície silbašských Slovákov, ktorí v Silbaši žijú už zo 222 rokov. Organizátorom podujatia Čaro višieň bol silbašský Aktív žien a knižnej prezentácie Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, ktorý knihu aj vydal.
Na prezentácii sa zúčastnili slovenskí ale aj domáci autori (Foto Ľudmila Berediová – Stupavská)
Na tejto knihe, tak ako aj na doterajších podobných monografických
publikáciách z našich prostredí: Erdevík (2005), Pivnica (2009) a
Boľovce (2011), sa podieľal tím Filozofickej fakulty Univerzity
Konštantína Filozofa z Nitry, ktorý vedie Prof. PhDr. Jaroslav Čukan.
Silbašská monografia je doteraz najobjemnejšia a na vyše 450 strán
(erdevícka 143 s. boľovská 270 s. a pivnická 300 s.) dokumentuje život
silbašských Slovákov v minulosti a dnes.
Z domácich autorov do publikácie prispeli evanjelický farár v Silbaši Vladimír Lovás, Milina Sklabinská a Ján Širka.
Ján
Širka sa v úvodnej kapitole Príspevok k osídľovaniu Silbaša Slovákmi...
zameral hlavne na vyvracanie nesprávnych údajov autorov píšucich o
príchode Slovákov do Silbaša, skadiaľ sa prisťahovali..., napr.:
„...Prvé
publikované správy o silbašských Slovákoch máme od Félixa Kutlíka,
ktorý v knihe Báč-Sriemski Slováci (1888) uvádza, že Slováci sa usadili v
Silbaši v roku 1814. Tento údaj preberali všetci autori, ktorí neskôr
písali o Silbaši. Štúdiom matrík v Pivnici sme však už skôr zistili, že
prvý sobášený Slovák-Silbašan (Szilbasiensis coloni filius) bol Adam
Adama Tušiak s Katarínou Kadličekovou z Pivnice, 28. januára 1799.
(ŠIRKA, Ján: Ľudová terminológia spracovania konopí: Diplomová práca.
Nový Sad : Filozofická fakulta 1979.
Ján
Guba pred rokmi posunul dátum prvých Slovákov v Silbaši na rok 1798,
keď v archíve objavil údaj, že sa Ondrejovi Korošovi z Petrovca a Márii
Lomenovej zo Silbaša narodil syn Ladislav, ba aj na 1792, keď zistil, že
v tomto roku bol v Petrovci krst Márie Andrášikovej od otca Juraja,
ako obyvateľov Silbaša (Guba 2012, s. 140).
Podľa
nášho skúmania uvedenej matriky bol nasledujúci sobáš Silbašana
Juraja Tichého a Anny Leporisovej z Belegiša, tiež v Pivnici, roku
1805. O rok neskôr (1806) uzavrel manželstvo Silbašan Ján Krnáč so
Zuzanou Naďovou z Kulpína. Roku 1807 bol v Pivnici sobáš Jána Kováča,
vdovca z Petrovca a Zuzany Krnáčovej zo Silbaša. Roku 1808 sa v Petrovci
zosobášil Silbašan Juraj Gajdoš s Annou Zelenákovou z Kulpína. V tom
istom roku sa v Pivnici zobrali aj Adam Tušiak, vdovec zo Silbaša a
Kulpínčanka Anna Matuľa, vdova po Jánovi Korešickom. Roku1809 sa v
Pivnici zosobášili Martin Matuský, vdovec z Pivnice a Katarína Černek
(neskoršie v matrikách písaná Čermák) zo Silbaša, predtým z Myjavy
(Nitrianska župa)...“
Prezentáciu knižky ako aj Čaro višní spestril kultúrno-umelecký program,
ktorý sa niesol v znamení višieň. Podujatie ozvláštnili výstavy
domáceho a hosťujúcich spolkov žien z Lalite, Selenče, Hložian, Báčskeho
Petrovca, Kysáča, Starej Pazovy a Rumenky, ktoré okrem výstav ručných prác,
včerajšie odpoludnie „prisladili“ aj višňovými lahôdkami.
Predstaviteľky účinkujúcich spolkov žien
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments