- Podrobnosti
-
Uverejnené 15. 09. 2013
Metropolita Stefan Stratimirović
V muzeálnom komplexe v Kulpíne dnes prebiehal slávnostný program pri príležitosti 200 - ročnice pravoslávneho chrámu Vaznesenja Gospodnjeg, v rámci ktorého sa dnešným dňom začali aj Dni meteropolitu Stefana Stratimirović. Tomuto najvyššiemu cirkevnému hodnostárovi Srbskej pravoslávnej cirkvi, narodenému v roku 1757 v Kulpíne, ktorý si Slovákov veľmi vážil, bola dnes odhalená i busta v kulpínskom parku v Aleji velikánov. Pod organizáciu podujatia sa podpisuje Srbská pravoslávna cirkev a Klub Kulpínčanov.
Bustu odhalili potomkovia Stefana Stratimirovića: Vlado, Ivan, Stefan a Đorđe a kulpínsky pravoslávny kňaz Rade Despotović
Po úvodných slovách Tatiany Mitićovej, ktorá uvítala hostí a prečítala
pozdravné listy od kráľovskej rodiny Karađorđevićovej a z veľvyslanectva
Slovenskej republiky, odznel príhovor organizátorov.
V mene Srbskej pravoslávnej cirkvi a cirkevnej obce Kulpín sa
prihovoril pravoslávny kulpínsky farár Rade Despotović, ktorý
prítomných pozval aj na ďalšie udalosti v rámci osláv dvojstého výročia
pravoslávneho chrámu a Dní Stefana Stratimirovića. Spresnil, že v utorok
o 18.00 v kaštieli otvoria výstavu Kultúra cyriliky autora Ivana
Stratimirovića, v sobotu o 18.00 v pravoslávnom chráme bude zádušná omša
rodine Stratimirovićovcov a v nedeľu 22. septembra o 9.00 svätá
Liturgia.
Predseda
Klubu Kulpínčanov Pavel Zima hovoril o významných osobnostiach z
kulpínskych dejín, medzi ktorými popredné miesto patrí členom rodiny
Stratimirovićovej, ktorá Kulpín zakladala. Busta generála Đorđa
Stratimirovića už niekoľko rokov zdobí kulpínsky park a keďže sa v
Kulpíne narodili až dvaja najvyšší pravoslávni cirkevní hodnostári, po
odhalení busty metropolitu Stratimirovića o asi mesiac bude odhalená aj
busta patriarchu Georgia Brankovića. Povedal okrem iného Pavel Zima.
O
osobnosti a diele metropolitu Stratimirovića, narodeného v Kulpíne v
roku 1757 hovoril pravoslávny kňaz Đorđe Dimić zo Subotice.
V pokračovaní nasledovala projekcia 20 minútového dokumentárneho filmu o
metropolitovi Stratimirovićovi, ktorý vyrobila Rádio televízia
Vojvodiny v roku 2004.
V hudobnom programe vystúpil chór Mojsija Petrovića z Belehradu
Bustu Stefana Stratimirovića urobil sochár Đorđe Lazić Ćapša
O buste a jej autorovi hovoril akademický maliar Pavel Čáni
Na podujatí sa zúčastnili početní cirkevní hodnostári Srbskej
pravoslávnej cirkvi ako aj veľký počet hostí, ktorí si prišli uctiť
dielo velikána, ktorý najdlhšie v dejinách Srbskej pravoslávnej cirkvi
stál v jej čele - až 45 rokov (1790-1836), a do tejto funkcie bol
vymenovaný keď mal iba 33 rokov, čím sa do dejín zapísal aj ako
najmladší metropolita.
Metropolita
Stefan Stratimirović mal zo Slovákmi dobrú spoluprácu. Počas takmer
celého obdobia kým stál v čele cirkvi, prví štyria riaditelia gymnázia v
Karlovciach boli Slováci. On ich vymenoval, s nimi dobre spolupracoval a
tretiemu v poradí (Georgije Karlo Rumy, riaditeľ v rokoch 1817 –
1821) bol dokonca aj kmotor.
Na oslavách sa zúčastnil aj vnuk Đoku Dunđerského Nikola Tanurdžić s
manželkou. Po odchode rodiny Stratimirovićovcov z Kulpína, panstvo
kratšie obdobie patrilo maďarskej rodine Szemze, od ktorej si ho roku
1889 kúpili Dunđerskovci. Po vojne Dunđerskovcom bol majetok
vyvlastnený, avšak potomkovia majú nárok na jeho vrátenie..
Manželia Tanurdžićovci v rozhovore s autorkou článku
Stefan Stratimirović (1757 v Kulpíne – 1834) Metropolita Srbskej
pravoslávnej cirkvi, potomok hercegovskej rodiny, ktorá založila terajší
Kulpín. Základoškolské vzdelanie získal v Kulpíne a v školení
pokračoval na gymnáziu v Segedíne a Váci. Filozofiu a právo študoval v
Budíme a Viedni a ukončil aj bohosloveckú fakultu. Za metropolitu bol
zvolený na Temešvárskom sneme v roku 1790. Vďaka svojmu širokému
vzdelaniu a schopnostiam stal sa najmladším najvyšším hodnostárom
Srbskej pravoslávnej cirkvi. Uvedomoval si význam vzdelania a preto sa
angažoval na založení gymnázia v Karlovciach, Karloveckého bohoslovia a
gymnázia v Novom Sade. Zaoberal sa i vedecko - literárnou prácou a
aktívne pomáhal povstanie srbského ľudu proti Turkom.
Treba povedať i to, že bol proslovenský orientovaný a bol veľkým
priateľom Slovákov. Pričinil sa aby na zámku Stratimirovićovcov v
Kulpíne vyučovali slovenskí učitelia. Tak učiteľmi zemepánových detí
boli Michal Godra a básnik Janko Kráľ. Okrem toho, niektorí učitelia
Slováci pôsobili na gymnáziách v Karlovciach a v Novom Sade - ich tiež
pozval metropolita Stratimirović.
Prvým
riaditeľom Karloveckého gymnázia (1791 – 1798) bol Ján Gros z Pezinku
pri Bratislave. Metropolita Stefan Stratimirović, ktorý Grosa pekne
prijal, získal v ňom výborného profesora, pedagóga, ale i
spolupracovníka vo vypracovaní zásad, podľa ktorých sa výučba na
gymnáziu mala konať.
Tretím
riaditeľom Karloveckého gymnázia (1817 – 1821) bol Georgije Karlo Rumy.
Mitropolit Stratimirović si ho veľmi vážil a ochraňoval, ba čo viac bol
krstným otcom jeho synom a dcére.
Práca
prvých štyroch riaditeľov Karloveckého gymnázia zo Slovenska, ktorí v
ňom pôsobili vyše 30 rokov, zanechala hlboké stopy nie iba v kladných
tradíciách tejto chýrečnej školskej ustanovizne, ale i vo vývoji
srbského školstva vcelku.
O prvých štyroch riaditeľoch Karloveckého gymnázia viac z textu Samuela Boldockého:
Katarína Pucovská
Foto Martin Pucovský
You have no rights to post comments