- Podrobnosti
-
Uverejnené 17. 10. 2013
O špaldovom chlebe TREBA vedieť
Včera 16. októbra sme si pripomenuli Medzinárodný deň chleba. Chlieb je zaiste jednou z najstarších potravín, ktorú si vedeli pripraviť ešte v prvotnopospolnej spoločnosti. V Srbsku je tradícia jeho konzumu zvlášť zachovaná a omnoho viac sa aj používa než v ostatných európskych krajinách. Podľa štatistických údajov ročne u nás jeden obyvateľ spotrebuje až 107 kilogramov chleba. Slováci podľa štatistík konzumujú chlieb a pečivo tiež vo veľkom, čo je však podstatne menej než v Srbsku. Každý za rok zje 38,7 kilogramu chleba. Ak však obľubujeme chlieb, nejedzme biely a ak máme možnosť si zadovážiť, skúsme špaldový.
V minulosti sa „masťový“ chlieb robil z domáceho čierneho chleba
Recepty na prípravu špaldového chleba možno nájsť TU:
Podľa
štatistiky v Srbsku teda spotrebúvame nadmerné množstvá chleba. To, nad
čím sa však ešte viac treba ustarostiť, je údaj, podľa ktorého až 70
percent občanov si najradšej zvolí biely peceň. Z druhej strany predsa
trochu posmeľuje ďalší údaj, že sa každoročne zvyšuje počet konzumentov
integrálnych druhov ako aj domáceho chleba. V západných krajinách a
tiež aj na Slovensku je už v ponuke takzvaný špaldový chlieb. O ňom v
Srbsku málo vieme aj keď si plným právom zasluhuje, aby sa o ňom
hovorilo.
Špalda, latinsky Triticum spelta, v srbskej literatúre ju uvádzajú pod
názvami dinkl (v nemčine dinkel) alebo aj krupnik, Slovinci ju menujú
pira.
Ide o jeden z najstarších známych druhov pšenice, ktorý sa spomína ešte v
Starej zmluve. Čoraz častejšie ju – podmienečne povedané – „objavuje“
aj najnovšia odborná literatúra a na základe najnovších vedeckých
poznatkov, špalda by mala byť obilninou budúcnosti. Je totiž pre človeka
najprospešnejšia a najzdravšia. V porovnaní s inými obilninami omnoho
viac je prospešná ľudskému zdraviu, okrem iného aj vďaka vysokému
obsahu a širokému spektru živín.
V posledných rokoch čím ďalej, tým viac stúpa povedomie o tomto
prastarom predchodcovi pšenice. Neuveriteľne výživná obilnina s
orieškovou príchuťou je perfektnou náhradou za pšenicu. Výrobky zo
špaldy sú podľa mnohých ešte chutnejšie, ako tie zo pšenice, či iných
obilnín. Je to staroveká obilnina, zmienky o ktorej sa objavujú v čase 7
tisíc rokov pred novým letopočtom.
Zo špaldovej múky môžeme pripravovať všetky pokrmy, ktoré pripravujeme z
múky pšeničnej. Môžeme z nej piecť koláče, či zákusky, pripravovať
domáce cestoviny, palacinky, či knedle, piecť chlieb.
V
Medzinárodný deň chleba a potravín Spolok kysáčskych žien na Limánskom
trhu v Novom Sade usporiadal verejnú prezentáciu prípravy pampúchov a
„keksov na železe“
Vyšľachtením
vysokoúrodných pšeničných odrôd, špalda takmer vymyzla a udržiavaná
bola iba v bankách génov po celom svete. Znova bola objavená v
sedemdesiatych rokoch minulého storočia budením ekologického povedomia
obyvateľstva a nevyhnutnosti spotreby zdravotne bezpečných potravín.
Najďalej na tom poli dospeli Švajčiari, Nemci a Rakúšania.
Zo špaldového zrna možno získať integrálnu alebo bielu múku. Chlieb z
integrálnej má veľmi peknú hnedú farbu, kým chlieb z bielej špaldovej
múky sa podobá obyčajnému chlebu. Chlieb z integrálnej múky si zachováva
čerstvosť aj celý týždeň a technológia jeho prípravy je identická ako
tá z obyčajnej múky.
Treba
povedať tiež i to, že niektoré osoby alergické na obylninový glutén
môžu používať špaldový chlieb, keďže on obsahuje druh gluténu, ktorý
zriedkavejšie vyvoláva alergickú reakciu.
Katarína Pucovská
You have no rights to post comments